Hrdinovia Sienkiewiczových Križiakov hovorili po goralsky.… Spisovateľ zjavne zdieľal názor svojich súčasníkov, že Gorali sú tí etnicky najrýdzejší Poliaci. Ich dialekt a kultúra si zachovali akúsi nedotknutú prapoľskosť. To, že sú aspoň čiastočne potomkami potulných pastierov z Balkánu, z rumunských Karpát, nikomu nevadilo. Nie je vylúčené, že v tom čase táto skutočnosť nebola všeobecne známa. O samotných Goraloch ani nehovoriac. Všetci tí ich bačovia, bryndze, žinčice a valasi pochádzali skôr z rumunčiny alebo dokonca aj z taliančiny, no to už nikto nahlas nespomínal. Len skúste povedať Goralovi, že je Rumun.… Samotní Gorali – mimoriadne podnikavé a zďaleka nie na hlavu […]

Jazyk vytvára skutočnosť a tým súčasne aj súdi: vymeriava trest a udeľuje milosť. Jazyk vynáša svoj vlastný rozsudok. Niet sa ku komu odvolať. Všetky vyššie inštancie sú neverbálne. Spisovateľ, skôr ako sa pustí do písania, je ako Laokoón, sputnaný jazykovým hadom. Ak chce dačo vysvetliť, spisovateľ sa musí oslobodiť od jazyka. Po tom, ako som sa presťahoval z Pušky do curyšského kantónu mi trvalo istý čas, kým bizarný pocit neskutočna a karnevalovú povahu toho, čo sa so mnou dialo postupne nahradila nesmelá a užasnutá istota, že sa mi to všetko neprisnilo. Že vlaky nie sú hračkové, krajina nie je namaľovaná, […]

Vyšinutí stalinistického režimu nečekaně sbližuje Spojené státy a Čínu. Karl Marx kdysi napsal, že historie se opakuje poprvé jako tragédie a podruhé jako fraška. Ještě mohl dodat, že potřetí jako Severní Korea. Kdykoli si člověk myslí, že tato zbídačená, od světa odříznutá země již nemůže být vyšinutější, zjistí, že se spletl. Severní Korea stihla během několika uplynulých týdnů vyzkoušet jadernou zbraň, vyhrožovat preventivním jaderným útokem na Spojené státy, vypovědět příměří, jež ukončilo korejskou válku, a ohlásit, že hodlá sousední Jižní Koreu „pokropit záplavou kulek“. Nikdo přesně neví, o co jde. Je velmi nepravděpodobné, že by se vše urodilo v hlavě […]

V mojich snoch sa neustále objavujú zvláštne mestá ako náčrt hlavných rysov života, ktorý žijem kdesi hlboko pod tým životom, ku ktorému sa oficiálne priznávam. Znovu a znovu sa ocitám v hoteli, platím účet, zvykám si na nové miesto, zaplietam sa do zložitých transakcií s obsluhou na izbe. Znovu a znovu sa ocitám tiež na letisku, obvykle síce nemeškám, len som zatiahnutý do komplikovaných zmien cestovného poriadku a zmätkov. Vždy, keď sa mi sníva o New Yorku, som na West 48th Street alebo v blízkom okolí a blúdim pomedzi tmavými (a vo sne) divokými ulicami tejto časti Manhattanu. V centre […]

Prezident Miloš Zeman změnil obsah pojmu, jehož význam byl v osmdesátých letech důležitý zejména na Slovensku. Miloš Zeman v inauguračním projevu vyslovil ambici být hlasem „dolních deseti milionů neprivilegovaných“. Ukázkově tak před- vedl klasické umělé štěpení, o jaké se snaží všichni politici se sklonem k populismu, když dělí společnost na „dobrý, nezkažený, čistý“ lid a na zkorumpované elity označované za „dinosaury“ (Radek John), „zloděje“ (Igor Matovič, šéf slovenské parlamentní strany Obyčejní lidé) nebo za „zdiskreditovanou politickou kastu“ (Beppe Grillo, překvapení nedávných italských voleb). Snad největší ohlas ze Zemanovy politické triády (tři cíle, tři „osy zla“, tři prosby v modlitbě) vyvolalo […]

Eurozóna zatím přežila, ale nedaří se jí dobře a je v zájmu Německa, aby se uzdravila. „Krize eura je pryč. Krize v eurozóně je tady a je silná.“ Tolik významný francouzský politik. Teoretický kolaps Kypru, o němž jednali lídři eurozóny minulý týden, může ukázat, že se mýlil, ale podle mého tušení má spíše pravdu, přinejmenším na rok či na dva. Německo a Evropská centrální banka udělaly dost proto, aby přesvědčily trhy, že eurozóna v nejbližší době přežije, nicméně mnohé její státy zůstávají na krizovém seznamu. Některé se přímo hrdinsky snaží a výsledky jsou vidět. Například ve Španělsku klesla cena práce […]

Ktorý je ten najlepší, najšťastnejší vek? Väčšinou sa hovorí, že je to detstvo. Alebo mladosť. Vždy som sa tejto nostalgii po ranom období života ľudoval. Moje detstvo bolo normálne, povedal by som, že priam šťastné. Ale čo ustavičný pocit, že všetci okolo sú veľkí, len ty si malý? Že oni môžu všetko a ty nesmieš nič? A neistota? A čerta starého rozumieš? A pocit vlastnej slabosti? No a tie krásne školské roky, nech ich parom vezme, s celou tou družbou, knihou a piesňouť Rozcvička, rozcvička, rozcvička, POCHODOM VCHOD! Brrr. Mladosť – na tú si vôbec nemôžem spomenúť bez hanby a […]

Ešte predtým, než než maďarský parlament stihol prijal doplnky k ústave, ktoré predtým zavrhol Ústavný súd, Ákos Szilágyi opísal mechanizmus rozkladu demokracie v Maďarsku. Na jar roku 2010 sa v jednom z členských štátov Európskej únie odohrala “volebná revolúcia”. Týmto štátom bolo Maďarsko. Maďarský ľud sa od víťaza volieb neskôr dozvedel, že svojimi hlasmi nepripravil o moc neschopnú len ľavicovú vládu, ale že zničil liberálnu demokraciu, ktorej základy položila revolúcia a právny štát po roku 1989. Postupne sa začali čoraz jasnejšie vynárať obrysy nového systému, ktorý nahradil zničenú liberálnu demokraciu a ústavnosť. Tejto populistická pseudorevolúcia dali názov “Národná spolupráca”. Zakladajúci […]

Dňa 12. marca 2003 istý Zvezdan Jovanović, bývalý tvrdý príslušník polovojenských jednotiek a aktívny účastník väčšiny vojen v regióne bývalej Juhoslávie, v tom čase vysokopostavený príslušník zlopovestnej JSO (Útvar osobitného určenia Štátnej bezpečnosti), nazývaných Frenkiovci aj Červené baretky, a zároveň člen zemunského klanu (silnej zločineckej organizácie v belehradskej štvrti Zemun – pozn. prekl.), trpezlivo čakal, aby svojou ostreľovačskou puškou Heckler & Koch, vzor G-3 SG 1. zameral cieľ. Nehybne ležal za oknom prázdnej kancelárie na druhom poschodí Ústavu pre fotometriu na belehradskej Ulici admirála Geprata č. 14. Stále sa díval do puškohľadu, v rozhodujúcej chvíli zadržal dych a stlačil spúšť. Bolo presne 12 hodín 23 minút. Vystrelený […]

Môj otec pochádzal z Írska a mal podrezaný jazyk. Íri majú podrezaný jazyk z jedného jednoduchého dôvodu. Sú ostrovným národom. Museli sa navzájom znášať. Nie žeby sa vždy znášali. Ale museli sa aspoň snažiť. A tak sa vyvinul spôsob rozprávania, ktorý im umožnil hovoriť strašné veci. A hovoriť ich šarmantne. Nie som Ír. Som Američan írskeho pôvodu. Podaktorí vravia, že aj ja mám podrezaný jazyk. Ak je to pravda, je to len preto, lebo som počúval, svojho otca, strýkovia a niektoré tety prekárať v našej obývačke v Bronxe. Pamätám si sobotné večery, keď sa pila žitná a zázvorové pivo, fajčilo sa, rozprávalo, spievalo a tancovalo a ja som tiež spieval a tancoval […]