Urbánna utópia: nemožná i nevyhnutná / Esej

1. Ako je známe, výraz utópia uviedol Thomas Morus, ktorý ním vo svojom slávnom rovnomennom diele označil ostrov, kde vládne natrvalo zavládol poriadok prinášajúci jeho obyvateľom spokojný a zabezpečený život príslušníkov mestskej obce. Ako tento názov naznačuje, ide o ostrov, ktorý nikde nenájdeme, Morus vykresľuje, a to dosť podrobne, mesto, čo nemá miesto. Utópia sa v tejto verzii odtrháva od určení, podľa ktorých by sa dala topograficky situovať na ploche nášho sveta. K tomu však treba hneď dodať, že takéto znemožnenie topografickej identifikácie je súčasťou postupu, ktorý, v konečnom dôsledku odkazuje na veľmi konkrétne, geograficky a spoločensky identifikovateľné pomery, totiž […]

A suicidal novel

Photo: Peter Župník This book, mercilessly critical of contemporary Russia, has been written by someone who knows the country well – indeed thoroughly. It is a daring book that spares neither those in power nor the people. It doesn’t spare the Russian intelligentsia either. It is a book that speaks of the degradation of the country and the state. I read it with growing amazement. It is written passionately, in the spirit of the famous 19th century Russian writer Mikhail Saltykov-Shchedrin’s The History of a Town, a sharply satirical novel published in 1870 that presented a scathing portrait of Russia. […]

Truth and Love

Photo: Peter Župník The more the communist regime becomes a distant memory, the more obvious it seems to me that the essence of this world is located in a different dimension than that defined by political regimes. Admittedly, from the factual point of view, dictatorship and democracy are worlds apart, since democracy enables me to freely voice my outrage at the state of affairs and under certain circumstances – provided I am willing to expend the necessary will, time and energy – to try and do something about it. However, if I compare the horror at the rule of lies […]

Dušičky / Esej

Ľudia prijímali smrť ako zákon prírody, ktorý platí pre všetkých, ako čosi neodvratne predurčené, a nepokúšali sa pred ňou ani utekať, ani ju povznášať. Do 12. storočia sa smrť ani Posledný súd nevníma individuálne. Dobrí – čiže pokrstení – vstanú z mŕtvych a ocitnú sa v raji, zatiaľ čo zlí ostanú v hrobkách. Počas renesancie sa vec komplikuje, každý má byt hodnotený podľa vlastného účtu dobrých a zlých skutkov. Toto je počiatok individuálneho životopisu. Súčasne sa chvíľa súdu presúva, odohráva sa v momente smrti, ba dokonca pred ňou, na smrteľnej posteli. Na drevorezbách z 6. storočia, predstavujúcich ‘umenie umierania’ (ars […]