Zdvorilosť v ére WikiLeaks / Esej

Jedna z diplomatických depeší, ktoré WikiLeaks zverejnil, porovnáva Putina a Medvedeva k Batmanovi a Robinovi. Je to užitočná analógia: nie je Julian Assange, organizátor WikiLeaks, reálnou obdobou Jokera vo filme Temný rytier? Tento príbeh sa väčšinou prezentuje ako boj WikiLeaks s americkým impériom: publikácia dôverných štátnych materiálov USA sa hodnotí buď ako vystúpenie na obranu slobody informácií a práva občanov vedieť alebo ako teroristický čin, ohrozujúci stabilitu medzinárodných vzťahov. No čo ak vôbec nejde o to? Čo ak hlavná ideologická a politická bitva prebieha vnútri samotnej organizácie WikiLeaks: medzi radikálnym činom publikácie tajných štátnych materiálov a spôsobom, akým tento skutok do hegemónneho ideologicko-politického poľa nanovo vpisuje, […]

Hell in a Handcart

Daniela Kapitáňová Samko Tále’’s Cemetery Book Trans. Julia Sherwood 130pp Garnett Press London 2010 Hardback £8.99 (Video from the launch in London on 11.1.2011) Samko Tále is a physically and mentally stunted, forty-three-year-old resident of the Slovak border town of Komárno, who supplements his disability pension by collecting cardboard, and is writing his ‘‘book about a cemetery’’ because an alcoholic at the station pub predicted it. His eddying ‘‘stream-of-consciousness’’ takes in the period from his grandmother’’s wartime acquisition of Jewish property (“‘why would Jews need things like a piano in a concentration camp, right?”), the Communist period and post-independence Slovakia. […]

Vozík do pekla / Recenzia

Daniela Kapitáňová Samko Tále’’s Cemetery Book Trans. Julia Sherwood 130pp Garnett Press London 2010 Hardback £8.99 (Video z prezentácie v Londýne 11.1.2011 tu.) Samko Tále je telesne a duševne zakrnutý 43-ročný obyvateľ Komárna, mesta na hraniciach Slovenska, ktorý si k invalidnému dôchodku prizarába zberom kartónov a popri tom píše ‘knihu o cintoríne’, lebo mu to predpovedal alkoholik pri staničnej krčme. Do víru jeho ‘prúdu vedomia’ spadá povojnové obdobie, keď jeho stará matka získala židovský majetok (‘načo by bol Židom v koncentraku napríklad klavír, no nie?‘), obdobie komunizmu a Slovensko po získaní samostatnosti. Kapitáňovej satira, slovenský bestseller od roku 2000 bestsellerom, […]

Open Democracy Russia / Január

openDemocracy Russia (Veľká Británia), 28.01.2011 OpenDemocracy prináša niekoľko nezávislých pohľadov na atentát v Domodedove. Opozičný politik Boris Nemcov obviňuje vládu zo zlyhania kontrateroristickej stratégie; poetka Jelena Fanailova predpovedá, že spomienka na tragédiu čoskoro zanikne a Rusi znovu upadnú do stavu žalostnej bezcitnosti; a publicista Kirill Rogov kategoricky popiera akúkoľvek súvislosť atentátov s nadchádzajúcimi voľbami. Kontrateroristická stratégia ruskej vlády zhlyhala a verejnosť stráca trpezlivosť, tvrdí opozičný politik a bývalý podpredseda vlády Boris Nemcov v úryvkoch z veľkého rozhovoru s Muminom Šakirovom, ktorý OpenDemocracy Russia zverejní v blízkej budúcnosti. “Bohužiaľ, vláda reagovala rovnakým spôsobom ako vždy. Odmieta prijať akúkoľvek vinu a hľadá obetných baránkov, na ktorých by ju mohla zvaliť. V tomto prípade si […]

Nová média a revoluce / Esej

Kleenexová revoluce? Nějak mám pocit, že to bude jinak. Pokud tedy nedáte na slova libyjského vůdce Muammara Kaddáfího. Ten v televizním projevu, v němž odsoudil lidové povstání proti spřátelenému diktátorovi sousední země, hřímal: „I vy, moji tuniští bratři, možná čtete tenhle Kleenex a prázdné žvásty na internetu.“ (Kaddáfí totiž přezdívá WikiLeaks značkovými ubrousky Kleenex.) „Staneme se snad oběťmi Facebooku, Kleenexu a YouTube?“ Jelikož je Kaddáfí jenom další diktátor, doufám, že odpověď zní: Ano. Ať s nimi Kleenex vytře podlahu, pěkně s jedním po druhém, jako se vytírají chuchvalce hlenu. Facebook, WikiLeaks a Twitter přispěly k pádu režimu v Tunisku, nepřeceňujme […]

Výkrik svedomia / Esej

Francúzsko je zvláštna krajina. Možno tu hovoriť o všetkom: o pedofílii, aj o tých najhanebnejších vášňach, len nie o potupných skutkoch vlastnej rodiny za Druhej svetovej vojny – pretože táto minulosť nie a nie skončiť. Najmä pokiaľ platí, že ak sa niekto podieľal na najväčších zverstvách nacistickej okupácie, nemusí to ešte znamenať, že bol netvor. Za posledného štvrť storočia si moje knižky prečítali stovky tisícok ľudí vo Francúzsku. Vyslúžil som si povesť autora ľahkej literatúry, usmievavej a trochu sentimentálnej. A potom, ako takmer štyridsaťšesťročný – vo veku, v akom zomrel môj otec – som sa priznal k čomusi, čo som celé roky skrýval za fasádou prehnanej veselosti a […]

Neprehliadnite: V Rusku môže vypuknúť etnická vojna

Gazeta Wyborcza (Poľsko), 25.11.2011 Určite sa ozvú hlasy, že za atentátom sú naše tajné služby. No ja odmietam konšpiračné teórie. Nazdávam sa, že kaukazské podzemie bolo schopné zorganizovať takýto atentát, hovorí Vadim Dubnov, komentátor Rádia Sloboda, špecialista na tematiku Kaukazu a terorizmu korešpondentovi Gazety Marcinovi Wojciechowskému. O čom svedčí atentát na letisku Domodedovo? O tom, že kaukazské ozbrojené podzemie v Rusku vôbec neutrpelo porážku, ako tak často tvrdí naša vláda. Od posledného atentátu v moskovskom metre uplynul necelý rok. Ak kaukazské podzemie skutočne utrpelo porážku, nedokázalo by sa tak rýchlo pripraviť na atentát takýchto rozmerov. Odkiaľ viete, že je to kaukazské podzemie? Kto […]

Niečo sa zmenilo / Stĺpček

Vo chvíli, keď píšem tieto riadky, niekoľko hodín po výbuchu, ešte presne nevieme, kto spáchal atentát na moskovskom letisku Domodedovo. Vieme nasledovné: V Rusku sa dačo sa zmenilo. Ruský prezident Dimitrij Medvedev už predniesol príhovor v televízii, kondoloval obetiam a odložil cestu do Švajčiarska, kde má vystúpiť na konferencii v Davose. Kedysi trvalo oveľa dlhšie, kým ruské vedenie zareagovalo na katastrofy. Bývalý sovietsky generálny tajomník Michail Gorbačov roku 1986 čakal tri týždne, kým sa vyjadril k Černobyľskej katastrofe. Bývalý prezident Vladimír Putin roku 2000 čakal päť dní, kým zareagoval na katastrofu ponorky Kursk. V Rusku si z niektorých skúseností vzali ponaučenie. Ruské ministerstvo zdravotníctva spustilo horúcu […]

Rozdělená země / Reportáž

Barva řídce osídlené maďarské pusty je v lednu hnědá a nebe je šedé. Známkou života jsou jen káňata čekající na kůlech u cesty na kořist. Cizinec projíždějící touto krajinou se nediví, že Maďaři považují za svůj národní rys melancholii a za svou kulturu smutek. Pak se rovina najednou zvlní, objeví se lesy, louky a občas lze z cesty zahlédnout vesnici. Centrem tohoto malého ostrova kopečků v oceánu pusty je městečko, jež koncem 17. století založili němečtí mniši a nazvali ho Moor – Bažina. Maďaři si ho později přejmenovali na Mór – Mouřenín. Oba názvy dobře ilustrují současný spor mezi Evropou […]

Bolo to tak, a nebolo to tak / Esej

V najnovšej hre Toma Stopparda „Jumpers“ požiada profesor filozofie sir Archibald svojich študentov, aby mu vysvetlili, prečo si podľa nich ľudia dlho mysleli, že Slnko krúži okolo Zeme. Jeden odpovedá, že táto predstava zrejme pochádzala z toho, že zo Zeme to jednoducho vyzerá, ako keby Slnko krúžilo okolo Zeme. „Čo  by to znamenalo,“ opýtal sa na to sir Archibald, „keby to vyzeralo tak, ako keby Zem krúžila okolo Slnka?“ Nastalo všeobecné usmievanie, keď študenti postupne prišli na to, kam sir Archibald mieri. Obdive vysvetlenie dávajú zmysel, ba čo viac: obidve perspektívy sú v konečnom dôsledku možné a obidve opisujú to isté. Boli to úsmev […]