Slovenské prezidentské volby odhalily trhlinu mezi politiky a společností. Jemná síla prohrává, slovenská většina se stále řídí tradiční normou, podle níž musí zvítězit muž bušící se do slovenské hrudi. I tak by se daly interpretovat výsledky přímých prezidentských voleb, v nichž ve druhém kole vyhrál kandidát vládní koalice Ivan Gašparovič s náskokem 11 procent nad Ivetou Radičovou, podporovanou opozicí. Volby však byly také zajímavým testem společenské atmosféry, byly jakýmsi zástupným referendem s otázkou, jak jsou lidé spokojeni s vládou premiéra Roberta Fica. Ukázaly, že země se pomalu probouzí z hypnotického transu, do něhož ji oblíbený premiér uvedl. Ten nakonec musel […]

Proti osočeniam pronárodných Slovákov sa nedá brániť, s tým už môžete len dožiť, teda užívať si. Dlhšie vravím, píšem, že ma to už nebaví. Že ma už nebaví ustavične sa vyslovovať k slovensko-maďarským vzťahom, k tej nešťastnej tzv. maďarskej či vlastne antimaďarskej karte,  k strachu z autonómie, z Orbána, z karpatského parlamentu, z Maďarskej gardy a iných iredentistov, z odtrhnutia Maďarov, k fóbiám a traumám z revízie Trianonu či zo zrušenia Benešových dekrétov, k strachu z minulosti, ku ktorej sa každý hlupák či hlupaňa vyjadrujú s bohorovnosťou, ktorá je možná len v našich krčmách, keďže v kaviarňach a salónoch sme sa my, pohrobkovia Jánošíka, nikdy necítili dobre. Tie sme zrejme prenechali Maďarom, aj keď sám Ľudovít sa […]

Základný pocit, ktorý v celej Európe, ale najmä vo Francúzsku, vyvolalo zvolenie Baracka Obamu za prezidenta je jednoznačne závisť. Uvedomujeme si, že Barack Obama – zatiaľ – nevyriešil všetky ekonomické problémy a že presvedčivé výsledky sa sotva dostavia v najbližšom čase. Výsledky ekonomickej politiky našich vedúcich predstaviteľov tiež nie sú zvlášť presvedčivé.  To všetko je nám jasné. Napriek tomu závidíme, lebo Američania sú na svojho prezidenta tak očividne hrdí. A najhoršie je, že Američania Barackovi Obamovi veria. Ako radi by sme cítili niečo podobné k našim prezidentom a politickým lídrom. Naši prezidenti a politickí lídri závidia ešte viac než my. Akoby nechápali, prečo ich nemilujeme tak, ako […]

“V krátkosti Vás prosím, aby ste na prechodný čas pre Boha nežiadali pre Slovensko dáku širokú samosprávu. Veď máme tak málo ľudí, že je úplne vylúčené, aby sme mohli vymiesť túto augiášovskú maštaľ…” Túto prosbu písal novopečeným slovenským poslancom československého parlamentu do Prahy v decembri 1918 autor Martinskej deklarácie Samuel Zoch (Ferdinand Peroutka: Budování státu). Prechodný čas dávno uplynul, Česi a Slováci žijú už šestnásť rokov dokonca v samostatných štátoch. Dosť dlho na to, aby sa oba národy od seba výrazne odlíšili, ak by mali prirodzenú potrebu to urobiť. Nič také sa však nestalo. Politické systémy, ekonomika a spoločnosti sa vyvíjajú až […]

Pre Roberta Fica svoju aktívnu úlohu Ivan Gašparovič skončil. Premiérovi už stačí, aby formálne plnil svoje povinnosti. Premiér sa dopustil veľkej strategickej chyby, keď v predvolebnej kampani nielenže otvorene a jednoznačne stavil na jedného z prezidentských kandidátov, ale pri tom druhom (pri tej druhej) navyše a priori odmietol podávanú ruku na budúcu možnú spoluprácu. Premiér si totiž nevolí svojho prezidenta sám a iba pre seba, vyberajú mu ho a vyberajú si ho občania v priamych voľbách. Keď im premiér do očí povedal: Tohto beriem, túto neberiem!, dal im cynicky najavo, ako málo si váži ich voľbu, ako pohŕda ich mienkou. […]

Každá nová kniha Milana Kunderu je vo Francúzsku veľkou udalosťou, výnimkou nie je ani tá posledná esejí  Une rencontre (Stretnutie), ktorú mu Gallimard vydá na jeho osemdesiatiny. Ako sa kniha páči Jacquesovi Rupnikovi, Janovi Šmídovi či Lubomírovi Martínkovi? Český rozhlas (?esko), 06.04.2004 Spravodajca českého rozhlasu v Paríži, novinár a spisovateľ Jan Šmíd, si povystrihoval z francúzskych novín väčšinu recenzií, všetko pozitívne, ba dokonca nadšené, a vyráža na Sorbonu, na oddelenie kultúry. “Zcela náhodně oslovuji mladou dívku s nadějí, že nebude vědět o koho jde. Říká vám něco Milan Kundera? ptám se. ‘Myslím, že napsal román nějaká lehkost nebo co. To je jediná věc, […]

So sociologičkou Jiřinou Šiklovou o učňovských rokoch Európy, citlivosti voči rozdielom a skúsenosti s LSD. Niekedy v druhej polovici šesťdesiatych rokov vraj bol medzi poslucháčmi Jiřiny Šiklovej aj Jan Palach, aj keď ona si nie je istá, ktorý to bol. A do tej istej posluchárne, do ktorej chodil, sa po rokoch nemilosti vrátila znovu prednášať. Hovorila študentom o tom, ako dodatočne zistila, aké úžasne racionálne Palachove požiadavky v skutočnosti boli. „Mám ráda výrok českého filozofa Emanuela Rádla, že skutečnost netvoří jenom událost sama o sobě, ale i smysl a význam, který jsme jí dali. Ten smysl Palachovy oběti se v prvních letech zdánlivě vytratil. A já […]

Friedrich Dürrenmat už v roku 1986 napísal: „Divadlo nie je v kríze, svet už divadlo nepotrebuje. Ani umenie – to sa ocitlo na okraji sveta, skutočnosť prekonala všetko.“ Friedrich Dürrenmat to napísal vo svojej rodnej slobodnej krajine v čase, kedy sa jeho dramatické a literárne diela nemohli v mojej rodnej neslobodnej krajine – v Československu – ani vydávať, ani hrať. A to len preto, že Dürrenmatt odsúdil okupáciu mojej krajiny vojskami krajín Varšavského paktu v roku 1968 a podporoval svojich kolegov, ktorí boli v komunistickom Československu prenasledovaní a väznení. Tri roky po jeho skeptickom výroku padol symbol rozdelenej Európy – Berlínsky múr. Prvý raz som stál pred tým monštrom v roku 1967. Býval […]

V šachorine pri Dunaji, tak ako aj v celej krajine, zima nie a nie skončiť. Starý Žabiak sedí pri okne. Hľadí na svoju krajinu. Namrzene si poťahuje preriednuté fúzy. Zima ho už vážne trápi. Už sa mu žiada radovánok. Už by šiel pretekať. Už by chcel zase víťaziť. Ako jeho veľkí predchodcovia. Cisár Nero, napríklad! Počas svojho panovania zvíťazil vo všetkých olympijských disciplínach! V behu, v boji, i v hre na lutne! Skvelý pretekár! Skvelý senát mal! Všetko mu odhlasovali. Lenže koniec zimy sa nedá odhlasovať. Bolo by s tým treba niečo urobiť, opakuje si Starý Žabiak stále dookola. Bolo by s tým treba niečo urobiť… Po […]

Od zverejnenia videozáznamu, ktorý je dôkazovým materiálom o tom, ako košickí policajti ponižovali rómskych chlapcov, uplynulo už niekoľko dní. Moment prvotného šoku sa rýchlo rozplynul, hoci v takom rozsahu sa podobná vec na Slovensku prevalila po prvý krát. Televízie, ktoré videozáznam odvysielali, upozorňovali, že materiál nie je vhodný pre slabšie povahy. Slabšie povahy to však zrejme predýchali, a celá kauza by zanikla v nových mediálnych prívaloch, nebyť toho, že niektoré mimovládne organizácie vyzvali prezidenta policajného zboru a ministra vnútra, aby odstúpili.   Pár týždňov pred uverejnením tohto videa uverejnila ktorási televízia podobný videozáznam, akurát že malého chlapca na videozázname surovo bil člen bezpečnostnej […]