Málokterý osobní příběh se tak ztotožňuje s osudem své země a střední Evropy vůbec jako život polského historika a politika Bronislawa Geremka, který zemřel tragicky minulý týden ve věku 76 let. Evropa vzdala hold odvážnému a vlivnému intelektuálovi v politice, který se významně podílel na hnutí odporu Solidarita v osmdesátých letech a později jako ministr zahraničí připravil návrat své země do evropského společenství. Poklonu lze doplnit třemi postřehy. Bronislaw Geremek jako jeden z mála přežil věznění ve varšavském ghettu (jeho otec se nevrátil z Osvětimi) a věděl, jak děležitý je dialog historiků a společnosti týkající se traumat druhé světové války […]

Pred niekoľkými dňami, 15. júla, skončila svoju činnosť slávna viedenská cukráre? Café Lehmann (aj tu) sídliaca na Grabene. Marlene Streeruwitz v skvelej víkendovej prílohe denníka Die Presse (Spectrum) napísala veľkú esej o rakúskom fenoméne a vláde, zákuskoch a sile trhu. A o jazyku. “Zatvorenie cukrárne je ďalším výsledkom domáckej globalizácie s reformou nájomného práva, ktoré princíp konkurencie využíva na zakladanie monopolov. Ekonómovia v takýchto prípadoch krčia plecami. To je život, hovoríme. Správna odpoveď, samozrejme, znie To je trh. Pretože pojem život sa dá uplatni? ako význam slova trh. Opačný postup: chcieť označiť život za trh. Tento postup vyžaduje zmeniť slová na […]

Európa rada zabúda. Ak sa niekomu zdá, že pád berlínskeho múru sa udial včera, je na hlbokom omyle. Preto si musíme pamätať a – navzájom sa počúvať. „Ako môžete predpokladať, že som zabudla na staré priateľky len kvôli neveľkej knižočke, o ktorej sa hovorí už dva týždne, ale čoskoro sa na ňu zabudne, keďže v Paríži sa celkovo zabúda na všetko.“ Tieto slová napísala priateľke francúzska spisovateľka židovského pôvodu Irene Némirovsky pred II. svetovou vojnou v reakcii na správu o nečakanom úspechu svojho románu David Golder. Úspech bol neočakávaný nielen preto, že román bol debutom mladej emigrantky, ktorá s rodičmi utiekla z Ruska pred boľševickou revolúciou, […]

Írski voliči poslali Lisabonskú zmluvu dolu vodou. No Lisabon nie je Európa, ani Brusel nie je. Nasledujúce úvahy pochádzajú od človeka, ktorý Brusel dobre pozná, v neposlednej miere zo svojho štvorročného pôsobenia komisára. Či a ako 27 štátov predsa len ratifikuje Lisabonskú zmluvu, je po írskom referende otázkou technikov a taktikov v Bruseli, no kardinálna politická otázka to nie je. Zmluva má tak či tak už sotva nejaký iný než symbolický význam, ukazuje, či je organizovaná EÚ predsa len ešte vstave identifikovať dôležité témy a rozvíjať spoločné riešenia. Zo svedectva írskych voličov tu nemáme čo byť zvlášť nadšení – to […]

V týchto dňoch sa v Chorvátsku skončilo vydávanie týždenníka Feral Tribune. Redakcia si do poslednej chvíle zachovala drzého ducha. Je známe, že v prípadoch ako zákaz knihy, divadelného predstavenia či časopisu sa v socialistických krajinách postupovalo rázne. Mocných sa, pochopiteľne, zmocnila mimoriadna nervozita, keď ich niekto skúšal vodiť za nos. Najohrozenejšie boli komédie a pamflety, oveľa viac ako nebezpečné traktáty. Tito sa raz hrozne rozčúlil, keď ho jeden maliar namaľoval spolu s Richardom Burtonom, Liz Taylorovou a žirafami z jeho súkromnej zoologickej záhrady na ostrove Brioni. Burton? No dobre, ale čo tam robia žirafy? Galériu, v ktorej mal dotyčný autor […]

Nemusí byť človek veľmi rozhľadený, aby spoznal, že už dlhšie čosi smrdí v spoločenstve slovenskom – verejnom, intelektuálnom i politickom. Patologická rozčesnutosť spoločnosti krátko po roku 1989, najmä však po roku 1992, sa už zdala po roku 1998 zažehnaná, včerajšie anachronické „spory“ národných a nenárodných Slovákov či aktuálne spory Slovákov a Maďarov, komunistov a antikomunistov sa zdanlivo načas zasunuli do trezorov, aby vypučali, dobre pohnojené, v nových plodoch. Ich jalovosť si síce uvedomujú mnohí, ale pre nemálo zvyšných je to ešte stále živnosť výnosná. Jej nečasovosť je však čoraz väčšmi očividná. Aj preto sa do takejto „národnej rozpravy“ málokomu žiada zapojiť, aj preto je iba […]

Na základe udalostí roku 1968 a 1989 je legitímna otázka: aké ideály spájajú našu spoločnosť? Je príznačné, že spoločnosť, v ktorej sa ľavica teší veľkej podpore, nereflektuje nič zo svojich tradícií, ani tých ľavicových, presnejšie: je skôr spoločnosťou zabúdania ako spomínania. Ak už spomínania, tak len chvíľkového a najmä účelového a bezmyšlienkového – ešte tak odhaliť tabuľu Clementisovi, zapáliť sviečku či položiť veniec Dubčekovi a rýchlo naspäť do deformovanej reality. Intelektuálna kritická reflexia tejto tradície buď chýba z obavy pred obvinením z ľavičiarstva, ešte stále spájaného najmä s komunizmom, alebo je na úrovni dogmatického potvrdzovania, ak už nie rovno adorovania […]

Pred vyše polrokom sme si pod kupolou stajne užívali Jureňovo cirkusové číslo s kravami a už je tu ďalšia milá vládna šou: Počiatkova priateľská návšteva na žraločej jachte v Monaku a jeho jachtanie o tom, čo sa tam vlastne odohralo. Ale hej, pobavili sme sa: novinári milovníka pretekov formuly jeden poinformovali, kto zvíťazil, predložili mu fotky “báb”, ktoré si vraj na jachte nevšimol, a celkom presne mu oznámili aj teplotu, o ktorej sa s majiteľom lode v súvislosti s počasím bavil: 30,126 stupňa Celzia. A celkom zábavný bol aj prípad bleskovo vyleteného riaditeľa bratislavského letiska Biermana – pripomenul mi pôvabnú […]

Vraj nebolo rozumné chcieť od Írov jasné “áno” alebo “nie”. Mali nám radšej dať možnosť odpovedať “hm” alebo “asi”. My prevalcovaní stúpenci “áno” si pripadáme ako Yeats na scéne Abbey Theatre na premiére Syngeovho Playboya, keď zúrivo trasie päsťou a volá na protestujúcich, že sa zasa raz blamovali. Iste, mnoho Írov Lisabon po zrelej úvahe z princípu odmietlo, ale väčšina, o tom som presvedčený, určite povedala nie zo strachu a neistoty, a v presvedčení, že Európa nás ide okyptiť a zrušiť “naše tradície”. Vraj nebolo rozumné chcieť od Írov jasné “áno” alebo “nie”. Mali nám radšej dať možnosť odpovedať “hm” […]

Už je to tu. Slastný prvý deň prázdnin. Pohoda, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je pre mnohých aj Pohoda. Pohoda nie je tradičný festival, skôr akýsi stav ducha, ktorý putuje rôznymi priestormi a prostrediami, od ranného vítania slnka cez stretnutia s legendárnymi zjavmi ako sú Blaho Uhlár, od ktorého uvidíme dve hry, Ivan Jirous čiže Magor, kánon českého undergroundu alebo Joan Baez, folková ikona i neústupná občianska aktivistka – ale aj psychoterapeutický tím z Ligy za duševné zdravie, Daniel Hevier s bubnujúcim modrým srdcom… Pohoda: aj pre tých, ktorí sa dočasne ocitnú v nepohode. Takto pred rokom Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play […]