Vyšel z budovy Senátu, kde právé skončila konference Svědomí Evropy a komunismus, a další dvě hodiny vášnivě pokračoval v debatě o společné historii. Kulis Malé Strany ani Karlova mostu si při tom vůbec nevšímal. “Ano, jsem mýtus, mnozí ve mně vidí ďábla, ale mnozí také anděla spravedlnosti,” pronesl. Bývalý evangelický pastor a ředitel Úřadu pro dokumenty státní bezpečnosti NDR Joachim Gauck ví o temné podstaté komunistického režimu víc než kdokoli jiný. Jeho nejmilejším tématem ale není pomsta, nýbrž odpouštění. Zajímá se dnes mladá německá generace o komunistickou minulost? Myslíte si, že k ní může zaujmout stejně kritický vztah, jako její […]

V českých novinách se každou chvíli někdo otře o Václava Havla a jeho přátele jako o bratrstvo pravdy a lásky v jasně hanlivém smyslu. Snad je to jen udatné lokajství pochlebující Havlovu rivalovi na Hradě. Ale k odstřelování disidentů a pravdy a lásky mohou být v naší společnosti i jiné motivy. Disidenti jako Václav Havel, Václav Benda, Jiří Ruml, Ivan Jirous a další svými vystoupeními v posledních desítiletích komunistického režimu zahanbovali nebo provokovali především tu část normalizovaného národa, která se chtěla realizovat v tehdejších strukturách. Principem takové realizace bylo, když už ne přímo lhát, tedy alespoň pravdu o tom, co […]

Jemná navonok, tvrdá dovnútra: ako čínska cenzúra korumpuje umelcov. Cenzúra v Číne je mohutné silové pole. Kto sa k nemu priblíži, toho neodvratne vtiahne. Pred asi štyrmi rokmi som u jedného vydavateľa v Šanghaji podpísal zmluvu na päť kníh, ktoré mi predtým vyšli v angličtine: štyri prozaické texty a jednu knižku básní. Príslušný lektor mi však vysvetlil, že pre citlivosť tém nie je možné vydať obidva moje posledné romány: „Šialene“ sa konfrontuje s tragédiou Námestia nebeského mieru, „Vojnový balík“ sa venuje vojne v Kórei. Keď som začal rozmýšľať o básničkách, ktoré som mal vybrať a preložiť, nemohol som inak, než sám seba cenzurovať. Bolo frustrujúce pochopiť, že práve tie […]

Rusi o jedle neradi žartujú, prízrak hladu im zatemňuje vedomie. Delím krajiny na chutné a nechutné. V chutných sa v jedle vyznajú, v nechutných všetko jedlé pokazia. Rusko je chutná krajina. Je to krajina úžasných zakúskov, solených húb, kulebiak a závinov. Krajina blinov s čiernymi ikrami, bábätkovskej bravčovinky, diviny s brusnicovou omáčkou. Ruskí kupci a statkári trpeli obžerstvom, jedli toľko a tak dobre, že vzniklo aj osobitné slovo “gortanobesie” “šialený hltan” či “hltanová besnota”. Tak pravoslávni popi, ktorí tiež trpeli obžerstvom, nazývali hriech mimoriadnej vášne k nemiernemu jedeniu. Ako sa mohlo stať, že v chutnom Rusku večne strašil prízrak hladu? […]

Odhliadnuc od toho, že čas nikdy neprišiel, že tu bol vždy, iba ak by sme si vymysleli bezčasový čas, v ktorom nijaký čas neuplynul, čo by však zasa bol druh času či vlastne by to žiadny čas nebol, teraz skutočne prišiel čas, aby EURO už vyliezlo z jaskyne a ukázalo sa ľuďom. Bol však už aj čas, keď majstrovstvá sveta ešte neboli také dôležité, hralo na nich osem mužstiev, a bol aj čas, keď Cena Ingeborg Bachmannovej ešte trvala od utorka do nedele, a nie skrátene na dva televízne dni a štrnásť (zo vtedajších dvadsiatich dvoch) Dnes už žijeme v […]

Historická bezvýznamnosť nie je veľmi dôstojná, ale môže mať svoju logiku. Taliansko za vlády Borgiovcov zažilo tridsať rokov vojny, teroru, vrážd a krviprelievania, ale dalo svetu Michelangela, Leonarda da Vinciho a renesanciu. Švajčiarsko pestovalo bratskú lásku a zažilo päťsto rokov demokracie a mieru, a čo z toho vzišlo? Kukučkové hodiny.” Tieto nezabudnuteľné vety, ktoré sa zapísali do dejín kinematografie, vyslovil na konci filmu Tretí muž Harry Lime v podaní Orsona Wellsa. Skrýva sa v nich zaujímavá dilema. Približne päťsto rokov bola Európa politickým, kultúrnym a ekonomickým centrom sveta. Jej moc však sprevádzalo krviprelievanie a utrpenie, ktoré vyvrcholilo dvoma samovražednými vojnami […]

Úvaha prvá. Minulý týždeň som v istom denníku čítal túto nezvyčajnú správu: “V Ríme istý Maročan prehltol mobil, zachraňovala ho polícia.” Policajti neskoro večer obchádzajú rajón, a odrazu vidia na zemi chlapíka v obkľúčení svojich krajanov, ktorý vypľúva krv. Vezmú ho teda, odvezú do nemocnice, a tam mu z hrdla vytiahnu Nokiu. Vidí sa mi úplne nemysliteľné (okrem reklamy na Nokiu), že by nejaký človek, akokoľvek vyšinutý, mohol prehltnúť mobilný telefón. Denník prináša hypotézu, podľa ktorej sa udalosť stala pri vyrovnávaní si účtov drogových dílerov, a teda je pravdepodobné, že mu niekto vopchal ten mobil do úst nasilu, a nebol […]

Svůj akademický život dělím mezi dvě univerzity, britský Oxford a americký Stanford. Stanford si v roce 2006 usmyslel získat finance ze soukromých zdrojů ve výši 4,3 miliardy dolarů. A Oxford minulý týden zahájil kampaň s cílem získat 2,5 miliardy dolarů (přepočteno z liber) – největší sumu, o jakou se kdy evropská univerzita pokusila. Za touhou Oxfordu hrát první ligu v příjmech v americkém stylu se skrývá vážnější otázka: obstojí evropské univerzity, kolébky moderního vzdělávání, v konkurenci světové výzkumné špičky i za deset let? Tato otázka je součástí dalšího hlavolamu: jak Evropa obstojí ve stále více expandujícím neevropském světě. Honička na […]

Moc Pekingu nestačí na to, aby zabránila miestnym úradom v porušovaní práv obyčajných občanov. Problém Číny väčšinou vidíme v tom, že je to komunistická diktatúra, v ktorej príčinou porušovania práv je skutočnosť, že silný centralistický štát ignoruje práva občanov. Možno to platí v prípade Tibetu a náboženského hnutia Falun Gong. Hlavný problém Číny však dnes vyplýva z toho, že centrálna moc štátu je v určitých ohľadoch prislabá. K drvivej väčšine prípadov porušovania práv obyčajných čínskych občanov — sedliakov, ktorým zaberajú pôdu bez náležitého odškodnenia, robotníkov nútených pracovať v príšerných podmienkach či dedinčanov otrávených ilegálnymi skládkami znečisteného odpadu – nedochádza na […]

Zomrel Yves Saint Laurent (1. august 1936 – 1. jún 2008). Le Monde (Francúzsko), 02.06.2008 Už to svet vie: Zomrel Yves Saint Laurent. Le Monde cituje jeho súputníka a životného partnera Pierra Bergea: Gabrielle “Chanel dala ženám slobodu. Yves Saint Laurent im dal moc. Opustil estetické teritórium, aby dobyl spoločenské. Jeho dielo má spoločenský význam.” Na YouTube nájdete starý televízny dokument z prvej Yves Saint Laurentovej vlastnej Couture Show. New York Times (USA), 02.06.2008 V New York Times už Anne-Marie Schiro ako prvá ponúka podrobný nekrológ: “Za svojej kariéry, ktorá trvala od roku 1957 do roku 2002, bol tým, kto do veľkej […]