Nebezpečné priateľstvá s nemvravnosťou / Esej

Ľudstvo od nepamäti uznáva a vyznáva idol: Pravdu. Pre “pravdu”, (teraz ju už dáme do úvodzoviek), žijú, bojujú o ňu, bránia si ju, veľa z nich ochotne pre ňu zomiera. Hodnota pravdy je pre mnohých základnou hodnotou, ich život bez nej by nemal zmysel. Ani dejiny by nemali zmysel, keby nevyjadrovali pravdu. Masarykovskému Pravda vítězí veľa ľudí dôveruje ako dogme. Áno, ale. V dejinách sa opätovne objavuje mučivá otázka: Čo je pravda? Zaobišli by sme sa bez Piláta, aby sme si všimli, že nie je jednoduché pravdu spoznať. Malé pravdičky sa nám aj samozrejme vtierajú. Ak som si včera kúpil […]

Cigáni vyhnaní do neba / Esej

Je to veľmi ľahké, dávať vinu za zlý imidž Rumunska Cigánom. A večne sa sťažovať, že zahraničie nevie rozlišovať medzi Rumunmi (samí ctihodní občania, usilovní a mierumilovní, požehnaní všetkými cnosťami predkov) a Cigánmi, tými “náhradnými ľuďmi”, ako ich volajú naše hlúpe a rasistické vtipy. V skutočnosti je cigánsky problém v Rumunsku problémom rumunskej politiky voči nim, nie problémom “menejcennosti ich rasy”. Mali by sme si možno občas pripomenúť historické korene celého tohto problému. Rumuni vo Valašsku a Moldavsku si – ako jediní v Európe – Cigánov zotročili, pripútali ich k pôde, vytrhli z ich tradičného kočovania a násilím prinútili usadiť […]

Smrtící objetí populismu / Analýza

Dobrá zpráva ze Slovenska: vládní koalice se rozhádala, díky ňemuž se pozvedla opona nad potemnělou politickou scénou a k nahlédnutí jsou najednou zajímavé procesy. Robert Fico, levicový premiér se zaslouženým přídomkem populistický, se pokusil srazit na kolena svého koaličního partnera Vladimíra Mečiara v naději na definitivní konec tohoto zombie slovenské politiky, jenž v devadesátých letech přivedl Slovensko na pokraj zkázy. Ponížený Mečiar na poslední chvíli utekl z ringu a prohlásil, že v koalici zůstává. Pokud Fico opravdu jednou pošle Mečiara pod politickou gilotinu, posílí tak poněkud riskantní tezi, že nejefektivnějším způsobem, jak oslabit extremismus, je vehnat ho do pasti podílu na moci. Velmi to připomíná nedávný polský […]

Západ už není / Esej

Poprvé jsem byla ve Francii v polovině 70. let a největší šok mi tam způsobila hromada batohů v nádražní hale na bretaňském pobřeží. Studenti tehdy cestovali vlakem. Všude jsme prostě odhodili krosnu doprostřed nádraží, šli si prohlédnout město a večer ji tam zase našli. Auta Francouzi někdy nechávali otevřená i s klíčkem v zapalování pro případ, že by někdo potřeboval popojet. V mém socialistickém ráji byl sice tehdy na každém rohu policajt, ale krosna by tam nevydržela na místě ani deset minut, o autě nemluvě. O pár let později se doba změnila. Francouzi auta zamykali a pro jistotu z nich […]

Ako pochopiť ľudskú bombu? / Esej

Sme uprostred štvrtej svetovej vojny. Vyznávači smrti túžia namixovať nový koktail hrôzy. Musela to byť nedozerná naivita, keď sa demokratickému občanovi 21. storočia podarilo nechať sa prekvapiť nenávisťou, čo mu vstúpila do dverí. Veď spolu so svojím otcom a starým otcom je predsa priamo či nepriamo svedkom vojen, vražedných revolúcií a genocíd, špeciality posledného storočia. Ako sa len mohli považovať za imúnnych? “Nie tu, nie ja,” hovorili si. Ale potom, 11. septembra 2001 sa Američania stali svedkami zavraždenia niekoľkých tisícok z nich, bez dôvodu. Len boli tam, kde boli, nič netušiac, v práci alebo na káve, bieli, čierni a žltí, […]

Divadlo bratov sa skončilo / Stĺpček

Čas divadla sa skončil. Škoda. S prevzatím moci nového premiéra Donalda Tuska sa Poľsko vracia k politike ako nudnej, pragmatickej disciplíne bez emócií. Nastáva čas harmónie, a my budeme znovu účastníkmi mazľavého seriálu, v ktorom všetci chcú byť k sebe milí a všetko má prebiehať bez strát na životoch a materiáli. To je všetko iste veľmi pekné, takto fungujú všetky takzvané zrelé demokracie. A to je pre nich aj jediný spôsob, ako uspokojiť našu potrebu pohody, stability a bezpečnej budúcnosti. Zrejme tiež jediný spôsob, ako môžu demokracie prežiť. Ale na to predstavenie, ktoré nám bratia uštedrili, som sa díval rád. […]

Sväté mesto a jeho temné tiene / Esej

Rím sa vlastne skladá z dvoch paralelných miest. K prvému patria iskrivé farby, klasické a moderné tvary, doprava, nebo a západy slnka, katedrály a jedinečné pomníky, chodci v pohybe a strapce zvedavých či uťahaných turistov. Autá, motorky a autobusy. Ten druhý, vedľa a pod tým prvým, je z kartónových škatúľ, nakopených vlnených diek, z dier, jaskýň, prístreškov a mostov, obývaný pestrofarebnými, náhodne poschádzanými ľuďmi, čo sa opierajú o rohy domov a vchody do kostolov, alebo s handrou v ruke roky postávajú na križovatkách. Toto druhé mesto s jeho druhým obyvateľstvom čelí oslepivej kráse toho prvého, jeho nehanebnému zjavu, paradoxom vlastnej […]

Čas falošných diagnóz / Esej

Každý poriadny občan vie, že spisovateľ je darmožráč, asociál, ktorý si robí, čo chce, spisuje niečo, z čoho má radosť iba on a nestará sa o to, či mu niekto (po)rozumie. Každý poriadny občan spisovateľovi tak trošku závidí. Veď aj on by chcel vylihovať na pohovke, dumať a spisovať zbytočnosti, ktoré zaujímajú možno päť vyšinutých ľudí. Poriadny občan však nemá čas mrhať časom a tak musí zostať verný svojmu každodennému šliapaciemu mlynu. Časom mrhať má čas len spisovateľ. Ten má dokonca toľko času, že svojím životným časom mrhá aj namiesto druhých. To by si tí druhí možno mohli trošku vážiť. […]

Je možné milovať? / Esej

V prvom rade, otcovia biskupi, godfathers, respect! Díky moc za list, také dačo zme už dlho nedostali. Ubalili zme v skušobni na Námestí hraničiarov tučného džonasa a začali kontrolovať, čo nám to prišlo. Zme mladí? Zme! Zme krásni? Zme! Tak to bude fuckt určené pre nás. Ešte raz thanx. Aby bolo jasno – zme súčasťof party flákačov v 5tržalskom gete. Alebo jak to nazývate vy, “skutočné spoločenstvo ľudí, ktorým na sebe navzájom záleží, a sú pre seba povzbudením.” Preto tu vylihujeme na gaučoch každý večer a keď nenahrávame, pozývame babenky. MC Benedikt The 16th na tohoročnú Kvetnú nedeľu položil mladým […]

Kosovo, alebo Európu? / Analýza

Desátého prosince skončí jednání mezi Srbskem a kosovskými Albánci o budoucnosti Kosova a všichni tuší, že nepřinesou řešení. Srbové hájí svoje právní stanovisko a navrhují pro Kosovo více než autonomii v rámci Srbska, ale méně než nezávislost. Kosovští Albánci jsou ochotni naopak navrhnout srbské menšině v Kosovu více než autonomii, ale nehodlají zpochybňovat hlavní cíl: vyhlášení nezávislosti do konce roku. Jednání probíhají pod záštitou trojky (EU, Spojené státy a Rusko), a není tedy předňasné přemýšlet o tom, co pro tyto mocnosti patová situace znamená. Spojené státy se od vojenské intervence NATO na jaře 1999 nejjasněji vyjádřily pro nezávislost Kosova. Naposledy to v srpnu zopakoval prezident Bush v Tirané (což nebylo asi […]