V ty poslední červnové dny v roce 1967 čeští spisovatelé sotva tušili, že právě hnuli dějinami. Stěží by je tehdy mohlo napadnout, že od Dreyfusovy aféry, která zrodila angažovaného intelektuála, právě oni stanou na vrcholu pomyslné křivky, jež opisovala rostoucí vliv spisovatelů na vývoj ve světě. A už vůbec je asi nenapadlo, že jejich pokus byl zřejmě posledním, kdy spisovatelé jako specifický stav přímo otřásli mocí, a že křivka jejich vlivu bude od té doby už jen klesat. Před čtyřiceti lety byly v letním horku a v napjaté atmosféře IV. sjezdu Svazu Československých spisovatelů vysloveny věty, které zažehly zápalnou šňůru […]

Zomrel Richard Rorty (4. október 1931 – 8. jún 2007). Richard Rorty bol najvýraznejším predstaviteľom toho druhu filozofov, o ktorých sa Deleuze s Guatarim pohŕdavo vyjadrili, že sú to iba priatelia, nie mudrci. Bol stelesnením filozofie, rozšírenej v západných demokraciách, kde filozofia prichádza s ponukou príjemnej či bojovej výmeny presvedčení pri obede s pánom Rortym. Na rozdiel týchto francúzskych filozofov nepovažoval Richard Rorty filozofiu za druh poznania, ale za spôsob rozprávania. Podľa neho by filozofia mala, berúc do úvahy súčasný stav vedy, politiky a umenia, ovplyvňovať spôsob, akým ľudia o svete rozmýšľajú a ako o ňom hovoria. Domnieval sa, že […]

Najprv nám zíde na um Francúzsko, obraz, aký si samo o sebe vytvára a aký ukazuje aj okolitému svetu. To, že do tejto funkcie bol nominovaný zakladateľ Lekárov bez hraníc a Lekárov sveta, že na ministerstvo zahraničia prišiel tento veľký Francúz, ktorého všade rešpektujú, je, samozrejme, dobrá správa, nad ktorou budú ohŕňať nosom iba tí najtrudnomyseľnejší. Iba tí, ktorí nevedia prehrávať, budú hovoriť o zrade a ako Moliérov Lakomec vykrikovať: “Moja truhlička! Môj Kouchner!” Nie je to len “pekný kúsok”, teda slovo, ktorým nám pília uši tí, čo si mýlia politiku s futbalom. Je to obrovské gesto, skutočné posunutie hraníc, […]

Ak za mnou príde žena s otázkou: – Am I sexy? – bez rozmýšľania jej poviem „áno“. Jednoducho, tak som vychovaný. Nech sa necíti zle. Ale v okamihu, keď jej poviem „áno“, strácam záujem. Ba čo viac, začne ma odpudzovať. Nie, iste, môžem sa s ňou vyspať, ale len tak, bez veľkého nadšenia. Ženy, ktoré sa mi páčia, nekladú takú otázku. Tá otázka sa kladie v troch prípadoch. Kladie ju mladá hlupaňa, ktorá si prvýkrát v živote namaľovala pery krikľavým rúžom s leskom a pritom ním trošku ogebrila prsty. Alebo –je to otázka prostitútky, keď sa objaví v dverách bordelu nasvietená červeným svetlom. Keď sa už odtrhla od […]

Stereotyp – štát, podpor kultúru! – nám zostal v hlavách dodnes. Podpora kultúry si ale žiada osvietenejších kapitalistov. Keď sa komunizmus na sklonku roku 1989 už celkom reálne rozpadal, za kapitalizmus boli u nás iba tri percentá opýtaných. Za socializmus, hoci isto nejaký vylepšený, bolo viac ako sedemdesiat percent našich rodákov, ktorí sa zjavne nechceli rozlúčiť s niektorými jeho vymoženosťami. Ale isto nemali na mysli ani to, že by sa s touto už nenávratnou minulosťou mali voľajako vyrovnávať či nebodaj rovno vyrovnať, netušili, že rozlúčka s ňou je už vskutku na dosah. Do týchto čias sa narodili a mali celkom prirodzený záujem prežiť. A keď prežiť, […]

Po  hrozných skúškach storočia, ktoré máme za sebou, nám nakoniec bolo dožičené stať sa svedkami nečakaného a radostného obratu: mám na mysli nekrvavý rozpad sovietskej ríše, tú zlomovú, ťažko uchopiteľnú udalosť, ktorá sa odohrala podľa vlastných zákonov, tak ako sa odohrávajú veľké živelné prírodné udalosti, akým sa zvykneme prizerať s úžasom či hrôzou bez toho, aby sme ich mohli ovplyvniť. Keď sa potom celá tá veľká pevnosť s dunením zrútila, všade sa rozhoreli radostné ohne a začala sa bezstarostná oslava. Až keď doznela prvá eufória, začali sme myslieť na dedičstvo, hroznú pozostalosť toho odumretého giganta a z tej stiesnenej atmosféry sa odrazu vynorila európska myšlienka. Presnejšie […]

Je pochudnutý. Má vystrihané vlasy. Tvár mu predlžuje kozia briadka. A jeho pohľad sa mi v to ráno zdá prekvapivo jasný, takmer radostný. Rozhovor nie je ľahký, pretože v tomto prísne stráženom väzení na predmestí Brazílie nás delí priečka z tvrdeného skla a musíme sa rozprávať cez telefón. Ostatní návštevníci a uväznení robia presne to isté a všetky tie zvuky vytvárajú strašný lomoz. Bez okolkov mu položím otázku, ktorá ma kvári, odkedy som vyrazil z Paríža: Je pravda, že prv než ho zatkli, ho už dávno sledovala polícia? – Áno. Sledovali ma celý rok. Prenajal som si byt, oni si […]

Václav Havel (1936) patřil k nejznámůjším odpůrcom komunistického režimu, který ho několikrát věznil. Byl jednou z vědřích osobností Charty 77 i Občanského fóra. V prosinci 1989 byl zvolen federálním prezidentem, po rozpadu státu se stal prvním českým prezidentem, ve stejné funkci působil v letech 1998 – 2003. Je autorem téměř dvaceti divadelních a televizních her a mnoha komentářů a esejů, v nichž analyzuje stav společnosti. Za politickou a uměleckou činnost získal množství především zahraničních cen, doktorátů a dalších ocenění. Ve světě je považován za jednoho z nejvlivnějších současných intelektuálů. Nedávno jste dopsal novou hru. Jste spokojen? Václav Havel: Osmnáct let […]

Poznámky k východiskám slovenského politického myslenia. Čo znamená konzervativizmus, liberalizmus, politický katolicizmus, socializmus v slovenských dejinách? Je to náročná otázka a pravdu povediac ani sa nechcem pokúsiť dať na ňu priamu odpoveď. Skusmo sa zamyslím nad niektorými východiskami slovenského politického myslenia, ktoré majú dopad na dejiny slovenských politických smerov. Už hneď na úvod treba povedať, že slovenské politické myslenie začína ako národotvorné a nie je pôvodne politicky, ale etnicky entuziastické. Konceptualizuje jazykovú a kultúrnu odlišnosť, ktorú premieta aj do dejín a zakladá národný príbeh. Až neskôr sa táto koncepcia slovenskej jazykovej a kultúrnej partikularity politizuje a, prekračujúc medze len kultúrnych ašpirácií, tiahne na bránku politickej inštitucionalizácie a teritorializácie s koncovkou […]

Americká závrať je názov najnovšej knihy Bernarda-Henri Lévyho. Na pozvanie ctihodného časopisu Atlantic Monthly precestoval v roku 2004  naprieč Spojenými štátmi – sledoval Georgea Busha pri jeho predvolebných vystúpeniach, pozrel si Guantánamo, vybral sa do New Orleansu, ešte pred Katrinou, a v jednom z bordelov v Las Vegas získal pozoruhodné dojmy o americkom puritánstve. Kniha je tiež reflexiou intelektuálnej scény v Spojených štátoch a vzťahu Ameriky k Európe. Nasledujúci rozhovor viedol Thierry Chervel na tohtoročnom knižnom veľtrhu v Lipsku. V epilógu knihy ste namaľovali impozantnú panorámu intelektuálnej scény v Spojených štátoch –  od Samuela Huntingtona cez Francisa Fukuyamu až po Paula Bermana. Povedali by ste, že ťažisko intelektuálneho života sa z Európy […]