Nedávno som sedel za stolom, na ktorom John Maynard Keynes roku 1919 napísal Ekonomické dôsledky mieru, strhujúcu polemiku s Versailleskou zmluvou. Položil som si otázku, čo by asi Keynes písal, keby tu s nami bol dnes. Nazdávam sa, že dnešný traktát by sa volal Ekonomické dôsledky Arabskej jari. Základný argument Keynesovho pôvodného traktátu znel, že víťazi Prvej svetovej vojny zbabrali mier. Tvrdil, že vojnové reparácie, ktoré si vynútili od Nemecka, krajinu uvrhnú do ekonomickej krízy. A tá zas vyvolá silnú politickú reakciu. „Ak sa budeme vedome usilovať zruinovať Strednú Európu,“ prorocky zakončil Keynes, „trúfam si predpovedať, že pomsta na seba nenechá dlho […]

Ak ste čítali správy o európskej ceste prezidenta Obamu, mohli ste získať dojem, že tam bol ako turista. V Dubline predviedol tradičný rituál objavovania írskych koreňov. V Londýne sa zúčastnil ceremónie, pre ktorú by sa hodil názov Kráľovská svadba. Druhý diel. Vo Washingtone zatiaľ všetko beží po starom. Vláda si ďalej požičiava peniaze, napriek tomu, že štátny dlh prekročil kritickú hranicu. Demokrati v Senáte potopili plán Paula Ryana na zníženie nákladov na Medicare, systém zdravotného poistenia pre penzistov, napriek tomu, že nepredložili vlastný plán stabilizácie dlhu. Obamova cesta však mohla byť príležitosťou poučiť sa z fiškálnych chýb Európy. Pre amerických komentátorov, predovšetkým pre […]

Je všeobecne uznávanou pravdou, že informačné technológie – v prvom rade internetové sociálne siete – menia svetovú rovnováhu moci. “Facebookovej generácii” už pripísali zásluhu za zvrhnutie egyptského diktátora Husního Mubaraka. Oslavovaným miláčikom námestia Tahrir bol istý čas mladý manažér firmy Google Wael Ghonim. Tento príbeh však má aj druhú stranu. Zástancovia demokracie nie sú jediní, čo vedia využívať moc internetových sietí. Dokážu to aj nepriatelia slobody. Stačí položiť si otázku: ako sa vražedné davy v Mazár i-Šarífe dozvedeli, že na Floride spálili korán? Odpoveď je naporúdzi: internet a mobilný telefón. Od roku 2001 prístup k mobilným sieťam v Afganistane stúpol z nuly na 30 percent. […]

Pamätáte si klasickú detektívku Agathy Christie Vražda v Orient exprese? Slávny belgický detektív Hercule Poirot mal najväčší problém s tým, že bolo priveľa podozrivých. Z podivuhodnej smrti Európskej Únie sa môže vykľuť podobný prípad. Prasknutá bublina Už sme si natoľko zvykli prirovnávať proces európskej integrácie k nezadržateľnému vlaku, že vôbec neberieme do úvahy možnosť, že by raz mohol zastať. No v skutočnosti sa Európa potichučky začala rozkladať už dávnejšie, aj keď zvonku to ešte stále vyzerá, že vedúci predstavitelia Európy sa pomaly, ale iste blížia k vytúženému cieľu „čoraz tesnejšieho zjednotenia“. Lenže ekonomická kríza nabúrala nielen finančnú stabilitu takmer všetkých členských štátov únie. Ukázala […]

Francis Fukuyama. Foto: Libération Čo by malo Tokyo podľa vás robiť? Popri zrejmých veciach by sa vláda mala najmä celkovo vzchopiť. Japonci sú už frustrovaní z nedostatku základných informácií, napríklad o úrovni radiácie. Japonská vláda je pritom paralyzovaná dlhoročnými rozbrojmi. Toto je príležitosť na zásadnú zmenu. Dúfam, že k nej dôjde, pretože Japonsko čelí podobným problémom, ako my – zlá fiškálna situácia a starnúca populácia. U nich sú však ešte oveľa závažnejšie. Zastaví katastrofa vo Fukushime globálnu renesanciu atómovej energie? Už sa tak stalo. Je to však zlé, pretože je rovnako nebezpečné byť závislý napríklad na rope z Blízkeho východu. A rozpútavať kvôli nej každých 10 […]

“Keď sa tak stane, že sa má tak stať, nech sa to stane rýchlo.” Na túto slávnu repliku, ktorú Macbeth vysloví predtým ako zavraždí Duncana som si spomenul minulý týždeň, keď president Obama oneskorene zmenil názor na vojenskú intervenciu v Líbyi. Obama, rovnako ako Macbeth, z celého srdca dúfa, že týmto „bodnutím sa všetko skončí“: „ V tom prípade my, ktorým z času patrí tento breh, / ochotní riskovať sme budúcnosť.//Lež neujdeme trestu ani tu:/náš príklad, keď si ho svet osvojí//aj proti nám sa môže obrátiť. / Tak čašu, do ktorej sme vliali jed,//musíme vypiť sami.“ Od samého počiatku revolučnej krízy, […]

Roku 1927 Ernest Hemingway vydal zbierku poviedok zvanú Muži bez žien. Dnes, ani nie nie o sto rokov neskôr, tento názov vystihuje osud, ktorý čaká čoraz väčšiu časť ľudstva. Podľa údajov OSN na svete žije podstatne viac mužov než žien. Priepasť medzi pohlaviami je obzvlášť výrazná v Ázii, kde žije o 100 miliónov viac mužov než žien. Táto informácia možno prekvapí ľudí na Západe, kde ženy počtom prevyšujú mužov pretože za normálnych okolností je ženská úmrtnosť vo všetkých vekových kategóriách nižšia než mužská. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Amartya Sen tomu hovorí záhada „stratených žien“ Ázie. Táto záhada sa dá do istej […]

Američania zbožňujú revolúcie. Tento veľký národ, založený na revolúcii a utužený revolučnou vojnou inštinktívne nadržiava revolucionárom v iných krajinách, bez ohľadu na odlišné okolnosti či prípadné katastrofálne následky. Táto chronická neschopnosť učiť sa z dejín môže Ameriku výjsť veľmi draho v prípade, že následky revolučnej vlny, čo v posledných týždňoch zaliala Severnú Afriku a Blízky Východ budú rovnako ničivé ako väčšina revolučných vĺn. Benjamin Franklin a Thomas Jefferson oslavovali Francúzsku revolúciu. V Desiatich dňoch, ktoré otriasli svetom novinár John Reed s podobným nadšením vychvaľoval ruskú revolúciu r. 1917. Reedovou obdobou počas čínskej komunistickej revolúcie bol Edgar Snow. Dnes nám ide mráz po chrbte zo slov, akými […]

Na konci môjho obľúbeného špagety westernu Dobrý, zlý a škaredý je nezabudnuteľná scéna. Ako v kocke je v nej zhrnutá dnešná svetová ekonomika. Clint Eastwood a Eli Wallach konečne našli cintorín so zakopaným zlatom. Je tu však problém: sú na obrovskom cintoríne z čias Občianskej vojny a netušia, kde by poklad mohol byť. Eastwood sa pozrie na pušku, potom na Wallacha a vysloví nesmrteľnú vetu: „Na tomto svete sú dva druhy ľudí, priateľu. Tí, čo majú nabitú pušku… a tí, čo kopú.“ Aj v postkrízovom ekonomickom usporiadaní sveta existujú dva druhy štátnych ekonomík. Tie, čo nahromadili obrovitánske zásoby aktív, vrátane štátnych fondov (momentálne vyše 4 biliónov […]

Pri sledovaní scény, v ktorá je vyvrcholením najnovšieho filmu Quentina Tarantina Nehanební bastardi, odohrávajúceho sa za 2. svetovej vojny a venovaného, aspoň povrchne, Židom, je divák svedkom údesne známeho holokaustového zverstva, ale v úplne novej, prekrútenej podobe. Skupinu nič netušiacich ľudí nalákajú do veľkej budovy; dvere zvonku zatvoria na západku a budovu podpália. Prekrútenie tu nespočíva v tom, že Tarantino, režisér slávny tým, že obľubuje násilie, tu podrobne vykresľuje, čo sa deje v horiacej budove – zúfalé búchanie na dvere, plápolajúce telá, výkriky, zmätok, plamene. Prekrútenie spočíva v tom, že v tomto prípade sú ľudia v budove nacisti a ľudia, ktorí ich zabíjajú sú Židia. Divácka reakcia na tento film […]