Neue Zürcher Zeitung

http://www.nzz.ch/

Prevratné ako narodenie alebo smrť / Esej

Pre jednotlivca sú útek a migrácia exsitenciálnou hraničnou situáciou. Pre prijímajúce krajiny tá veľká výzva znamená aj veľkú šancu. Toto je obhajoba snov utečenca, ktorého ženie nádej na lepší život. Každý útek predstavuje akt odporu. O tom je napríklad film Casablanca. Neistota pred odchodom, hrôza z nedosiahnuteľnosti cieľa, melanchólia straty: o tom všetkom je tento utečenecký film par excellence. Tisíce malých krokov Útek je ako narodenie a smrť, zásadnejšia skúsenosť neexistuje. Ľudia dostanú príležitosť znovuvynájsť seba samého. Utečencovi je lepšie, keď sa rozhodne pre lepší svet. Jeho boj sa začína, len čo sa usadí v novej krajine. Médiá tiahnu ďalej, […]

Nekompromisné hľadanie pravdy / Esej

Svetlana Alexijevič opísala život v komunistickom Rusku s nesmiernou odvahou. Preto je Nobelova cena pre ňu aj politickým signálom. Svetlana Alexijevič sa nepohodlne pýta a neúnavne hľadá pravdu. V októbri 2013 získala Mierovú cenu nemeckých kníhkupcov, a teraz, o dva roky neskôr, nasleduje Nobelova cena za literatúru – správne a zároveň významné rozhodnutie. Sotva kto s takou subtílnosťou preniká do pocitového sveta Ruska, do senzitivity jeho každodennosti a ideologických prepletení ako Svetlana Alexijevič v jej dokumentárnych príbehoch, ktoré majú charakter rozprávania, ústneho podania. Ak si dnes pretierame zrak pri pohľade na agresívnu ruskú politiku na Ukrajine, musíme si pripomenúť knihy […]

Som spisovateľom Európy / Prejav

Mircea Cartarescu je najvýznamnejší a najznámejší súčasný rumunský autor. Vo svojich románoch vykresľuje psychedelickú mytológiu reálneho socializmu, ktorá zabieha do mystiky a vesmírneho sveta. Pred niekoľkými dňami si prevzal v Lipsku tohtoročnú Knižnú cenu za európske porozumenie. Tu je jeho ďakovná reč. Nie je pre mňa jednoduché zhrnúť svojich necelých štyridsať rokov v literatúre. Môžem povedať len, že si nespomínam, že by som niekedy robil niečo iné. Ani si nespomínam, že by som si niekedy niečo iné prial. Literatúra bola pre mňa vždy tým, čím aj zostane: dlhý vnútorný denník, nepretržitý dialóg so sebou. Vždy som písal literatúru, nie na […]

Namiesto strachu prišla zúrivosť / Analýza

Ľudia videli v televízii obrazy z upaľovania Muasa al-Kasasbu a boli také hrozné, že tie, ktoré na internete šíril samotný Islamský štát, už ani nikto nechcel vidieť. Zhnusenie z toľkej krutosti aj u mňa prevážilo nad vášňou dozvedieť sa viac, takže som sa dodnes neodhodlal si to video pozrieť; zatiaľ mi stačili slovné informácie z televízie. Cítil som pri nich – nielen ako občan Jordánska, ale jednoducho ako ľudská bytosť – že som onemel, že mám celé telo ochromené. Zostal som stáť skamanený, už som nechápal vôbec nič, zatiaľ čo reportér líčil celú tú scénu – až po okamih, keď […]

Pochybnosti a hnev / Esej

Niečo sa zlomilo. Mal som trinásť, sníval som o knihách a o dievčatách. To bolo všetko. Normálne holandské decko s marockými rodičmi, ktoré si bezstarostne šlo životom. Potom sa stalo čosi, čo mi dalo pocítiť: si iný ako ostatní. Jedného dňa prišla na hodine dejepisu reč na fatwu na Salmána Rushdieho. Náš dejepisár hovoril o slobode slova a ja som hovoril o urážke Proroka. V triede nastalo stiesňujúce ticho. O čom to ten Abdelkader hovoril? Fat – čo? Ale pán Fok, náš učiteľ, to vedel veľmi dobre. Vysvetlili mi, prečo fatwa nedáva zmysel. Ako môže niekoho uraziť literárne dielo? Ako […]

Zhoda / Prejav

Nie je ľahké byť tolerantný v spoločnosti, ktorá vylučuje inakosť a iných pod znamením racionalizácie. Tolerancia sa však osvedčuje tam, kde sme sami konfrontovaní s cudzím – a preto je to také ťažké remeslo. 1. Dobrý večer. 2. My sme tí, ktorí sú tu – definovaní tým tu a my. Ste tu vy, som tu ja, oveľa viac by som toho ani nechcel povedať. 3. Je to totiž tak, že my ľudia sme sa narodili rovní, s rovnakou dôstojnosťou, rovnakými právami, rovnakým rozumom a svedomím, a sme si ako bratia. 4. Teoreticky. 5. V lexikóne sa píše, že tolerantný je […]

Lži a zbrane / Esej

Zostrelenie dopravného lietadla nad Ukrajinou a jeho takmer 300 obetí sotva oplyvnia postoj Moskvy v ukrajinskom konflikte. V Európe by sa však mohol presadiť tvrdší postup. Otázka je, či bude stačiť na to, aby ukončil vojnu. Zavraždenie takmer troch stoviek ľudí v desaťkilometrovej letovej výške priblížilo svetu, čo si Ukrajinci vytrpeli za posledných šesť mesiacov. Rusko pohrdlo právom a dobrými mravmi a bez ohľadu na skúsenosti z Druhej svetovej vojny obsadilo a anektovalo polostrov Krym. S nasadením žoldnierov, dobrovoľníkov, ako aj ťažkých zbraní rozdúchalo ďalšie krvavé konflikty v ukrajinských regiónoch Doneck a Luhansk. Rusko vedie na Ukrajine špinavú a nevyhlásenú […]

Šialenstvo bolo bosnianske, zbrane srbské / Esej

Než sa srbská nacionalistická a anarchistická skupinka Mlada Bosna v júni 1914 vybrala do Sarajeva zavraždiť rakúskeho následníka trónu, dlho sa ponevierala v okolí belehradského trhu. Tento text kráča po jej stopách. Európske noviny nemajú jasno v tom, ako sa volá sarajevský atentátnik, ktorý vzal do ruky zápalnú šnúru, čo odpálila Prvú svetovú vojnu. Tak sa večne opakuje, že to urobil istýsi Prinčip, hoci ten narušený mladý muž sa volal Gavrilo Princip. Takže čo len minimum pozornosti k menu, na ktorom uľpelo odium násilného krviprelievania. Podľa srbského básnika Miloša Crnjanskeho sa však to meno skladá zo slov princ a archanjel […]

Svätý duch Majdanu / Esej

Pred 200 rokmi, 9. marca 1814, uzrel svetlo sveta ukrajinský národný básnik Taras Ševčenko. Narodil sa ako nevoľník v ruskej ríši a vo svojom diele bojoval za ideály slobody a spravodlivosti. Nečudo, že jeho postava bola leitmotívom protestov na Majdane. Po celom Majdane vidieť väčšie aj menšie Ševčenkove portréty, miestami prizdobené pár riadkami z jeho poézie. Pod nimi sú drobné centrá improvizovaných debát a literárnych dielní. Jeden z najväčších transparentov (“hlavný Ševčenko Majdanu”) žehná veľkej tribúne s jej prítomnosťou, miestom, odkiaľ aktivisti a opoziční politici hovoria k protestujúcicm. Keď rečnia, majú Ševčenka za sebou. Či, lepšie povedané, Ševčenko sa im […]

Pravidlá hry / Stĺpček

V civilizovanej krajine, kde si ľudia jeden druhého ctia a nerozdávajú si na uliciach facky, má aj politika svoje pravidlá, tak ako napríklad šach. Sú to pravidlá právneho štátu a demokracie a nemožno ich porušovať ani meniť, inak sa celá hra zrúti. Predstavme si dvoch ľudí, ako hrajú šach. Jeden z nich – keďže šachovnica patrí jemu – začne protihráčovi vnucovať nové a nové úpravy pravidiel. Kôň už neskáče do L, ale do W. Pešiaka môžete vymeniť za dámu – ak sa vám zachce. A vežou môžete ísť aj po diagonále. Ľahko si vieme predstaviť, ako je súper v šoku, […]