La Repubblica

http://www.repubblica.it/

Žijeme v storočí táranín? / Stĺpček

Na internete, v novinách, a dokonca aj v knihách sa zjavuje neuveriteľné množstvo falošných informácií. Nie je jednoduché zorientovať sa v nich, ale brániť sa proti nim rozhodne treba. Hoci len s nedôverou. Pretože nie je pravda, že už neexistuje hranica medzi pravdou a lžou. V denníku Il fatto Quotidiano som sa 13. apríla dočítal, že International Herald Tribune publikoval jeden môj polemický list o vojne v Líbyi. Žiaľbohu, opäť išlo o ktovie koľký výmysel pána X (nebudem ho menovať, lebo mám dojem, že robí všetko možné pre svoju reklamu), ktorý sa špecializoval na falošné údaje a v minulosti posielal […]

Nebudem mlča? / Esej

„Premiér ma chce umlčať, ale o klanoch nebudem mlčať nikdy.“ „Je absurdné preferovať mlčanie, nech sa Silvio Berlusconi ospravedlní obetiam.“ Pán premiér Silvio Berslusconi, píšem Vám po jednej Vašej tlačovej konferencii, kde som bol obvinený, či lepšie povedané, moja kniha bola obvinená zo zodpovednosti za „podporu propagácie mafiánskych skupín“. Naša vec Tieto obvinenia nie sú pre mňa ničím novým. Som na ne zvyknutý už roky: zamyslite sa na chvíľu, čo ste vlastne povedali. Spomeňte si na tých, ktorí takto riskovali a stále riskujú, a predsa ich obviňujú, že sú prisluhovačmi zločineckých organizácii, a to len preto, že o nich chceli hovoriť. Lebo podľa vášho […]

Raj pre mafiu / Esej

Keď zem utíchne, naplní sa kliatba zemetrasenia: Zemetrasenie v Aquile je pre mnohých obrovskou tragédiou, pre mafiu je zlatou baňou. Nepripustíme, aby sa začalo špekulovať. Takto to napíš! Nahlas povedz, nech hneď zabudnú na to, že nás tu zasypú cementom! Tu my rozhodujeme, ako znovuvybudujeme našu krajinu…“ Tieto slová mi hovorí muž na ihrisku rugby. Rovno do tváre. Je tak blízko, že sa nám skoro dotýkajú nosy a cítim jeho dych. Pevne ma objíme, ďakuje mi, že som prišiel. Ale jeho strach so zemetrasením nezmizol. Nevyčerpateľný raj Kliatba zemetrasenia sa neprejaví len v onej minúte, keď sa trasie zem, ale aj v […]

Sväté mesto a jeho temné tiene / Esej

Rím sa vlastne skladá z dvoch paralelných miest. K prvému patria iskrivé farby, klasické a moderné tvary, doprava, nebo a západy slnka, katedrály a jedinečné pomníky, chodci v pohybe a strapce zvedavých či uťahaných turistov. Autá, motorky a autobusy. Ten druhý, vedľa a pod tým prvým, je z kartónových škatúľ, nakopených vlnených diek, z dier, jaskýň, prístreškov a mostov, obývaný pestrofarebnými, náhodne poschádzanými ľuďmi, čo sa opierajú o rohy domov a vchody do kostolov, alebo s handrou v ruke roky postávajú na križovatkách. Toto druhé mesto s jeho druhým obyvateľstvom čelí oslepivej kráse toho prvého, jeho nehanebnému zjavu, paradoxom vlastnej […]