Frankfurter Allgemeine Zeitung

http://www.faz.net/s/homepage.html

To my sme na vine / Esej

Nemám síce vôbec pochybnosti o globálnom otepľovaní, ale tento rok sme my Rumuni mali dočinenia s veľmi krutou zimou. Krajina je pokrytá snehom, teplomer sa celé týždne urputne drží pod nulou, snežná búrka vŕši sneh tak, že nám leží nad až nad hlavami, doprava sa topí v chaose, parkoviská sú pod snehom. A akurát v tejto bielej apokalypse sme dostali chuť demonštrovať. Po tisícoch, státisícoch, celé hodiny postávame, podupkávame, naobliekaní ako polárnici, stojíme na mieste, zahrievame sa čajom z termosiek a prevolávame svoje heslá, spievame, mávame rumunskými zástavami a zástavami Európskej únie. Pri pohľade na plagáty všetkých tých amatérskych umelcov, […]

Putinov neokoloniálny projekt / Esej

Ruský projekt – zničiť Ukrajinu a Európsku úniu v mene iného usporiadania sveta, by nás nemal šokovať ani miasť. Nestáva sa často, že v Európe dôjde k revolúcii, ktorá zmobilizuje vyše milióna ľudí, vyprovokuje kontrarevolúciu s nespočetnými obeťami na životoch, a privodí zmenu vlády. Keby sa konali voľby do slobodného ukrajinského parlamentu a koncom roku 2014 by sa celý príbeh skončil slobodnými prezidentskými voľbami, tak by sme dnes zrejme diskutovali o otázke, či šlo o buržoáznu revolúciu s cieľom zaviesť právny štát, alebo o ľavicové hnutie, ktorému šlo o to, zvrhnúť oligarchický režim. Možno by sme premýšľali aj o súvislosti […]

Európa zasiahnutá rovno do srdca / Rozhovor

Európska únia vyzvala svojich občanov, aby 25. mája svojou voľbou do Európskeho parlamentu podporili jedného z dvoch najvyšších kandidátov na post predsedu Európskej komisie. Z volieb vyšiel víťazne kandidát EPP Jean Claude Juncker, no nie je jasné, či tento post bude naozaj zastávať. Na summite vlád začiatkom týždňa sa ich šéfovia snažili zabrániť tomu, aby sa vec rýchlo vyriešila. Situácia je otvorená. Jürgen Habermas, jeden z najuznávanejších filozofov a sociológov našich čias, bije na poplach. Pán Habermas, ako vidíte dianie na poslednom bruselskom summite? Ako ďalší dôkaz toho, že z tohto kruhu šéfov nie je nikto, ani jeden či jedna […]

Smutná tundra / Esej

Za vleklým krvavým konfliktom medzi Ukrajinou a Ruskom stojí konflikt predstáv o svete. Ruská idea o službe vlasti je cudzia európskej, a pre Rusov je západné bezpečnostné myslenie úradnícke. Všetko je vlastne zjavné. Putinovo Rusko bojuje za znovunastolenie veľkého impéria a potvrdenie statusu veľmoci. Zo strany Ukrajiny ide o útek na Západ, túžbu po slobodnom a pohodlnejšom živote. S rovnakým cieľom utekali na Západ občania NDR, často s nasadením vlastného života. Ak Západ okamžite nezačne brať Putina vážne, nebude Putin brať vážne Západ. Účasť Západu na tomto východoslovanskom konflikte naberá čoraz mätúcejšiu podobu. Zatiaľčo z NDR utekali v podstate vlastní […]

Neviditeľná vojna / Esej

V poslednom čase stále dostávam otázku, ako momentálne vyzerá život na východnej Ukrajine. Aké to je, byť tam v týchto dňoch. Chápem, že náš obraz skutočnosti je čoraz častejšie poznačený televíznymi reportážami či fotkami. Pritom vo všeobecnosti veci vnímame tak, ako ich spracujú spravodajské agentúry. Lenže skutočnosť je väčšinou iná. Oveľa zložitejšia a smutnejšia ako obrazy v televízii. Čo je za tým? Myslím si, že strach a zneistenie. To strach produkuje agresivitu. To zneistenie pomkýna k tomu, že vidíte nepriateľa v niekom, koho ste stokrát stretli v supermarkete alebo v metre. Tieto posledné dva mesiace sa v mestách východnej Ukrajiny […]

Putinov projekt / Esej

Dejiny štátnosti na ukrajinskom území sa začínajú dvomi archetypálnymi európskymi stretnutiami. K stredovekému štátu na území dnešnej Ukrajiny patrí – tak ako vo Francúzsku a Anglicku – stretnutie s Vikingami. Muži zo Severu sa snažili vytvoriť obchodnú cestu medzi Severným a Čiernym morom, a Kyjev ležiaci na brehu Dnepra, používali ako obchodnú stanicu. Ich príchod sa časovo zhoduje s kolapsom štátu Chazarov a ich muži sa ženili s miestnymi slovanskými ženami. Tak vznikol útvar známy ako Kyjevská Rus. Tak ako všetky štáty stredovekej východnej Európy, bola Kyjevská Rus pohanský región, o ktorom sa dá povedať, že sa ani tak neobrátil […]

Tento scenár písal šialenec / Esej

Od stredy 22. januára 2014, keď v Kyjeve na Euromajdane padol prvý výstrel a zabil Sergeja Nigojana, demonštranta, pochádzajúceho z Dnetropetrovska, situácia na Ukrajine prekročila hranicu, za ktorou už niet návratu. Ukrajinským novinárom sa podarilo cez sociálne siete identifikovať ostreľovača ako ruského štátneho občana Dmitrija Snegirjova z Rostova na Done. Ale, iste, sociálne siete nie sú dobrý dôkazový materiál. Už predtým existovalo množstvo signálov a mnoho pozorovateľov a expertov špekulovalo o tom, že na potláčaní protestov na Ukrajine sa zúčastňujú ruské komandá, ktoré sa miešajú medzi ľudí v uniformách ukrajinskej pohotovostnej polície (“Berkut”). Už minulý rok ruská štátna polícia hrdo […]

Európsky pacient / Rozhovor

Julia Kristeva v tomto rozhovore uložila celú Európu na svoj gauč. Predstavme si na chvíľu, že Európa zaklope na dvere vašej praxe a ľahne si na váš gauč. Čo by ste takémuto zvláštnemu pacientovi povedali? V poslednom čase sa jeho sklamania vŕšia jedno na druhé. Najskôr by som sa snažila primäť ho k tomu, aby hovoril o svojich skrytých tieňoch, tejto modernej verzii dedičného hriechu. Európa trpí zločinmi, ktoré spáchala. Keď sme po vojne začali budovať Európu, minulosť a pamäť sme vedome nechali bokom. Preto sa v Rímskych zmluvách z roku 1957 nespomína ani kultúra, ani história. Chceli sme znovuvybudovať […]

Na pokraji kanibalizmu / Esej

Za posledné roky väčšina občanov Grécka schudobnela, prišla o zamestnanie, prípadne o strechu nad hlavou. Výrazná časť spoločnosti už nemá prostriedky na to, aby mohla v existujúcom systéme prežiť. ďaleko najhoršie to postihlo ľudí, ktorí žijú v mestách a nemôžu si pomôcť vlastným poľnohospodárstvom. Škrty v zdravotníctve zasahujú najmä pacientov s chronickými chorobami. To sú prvé obete politiky zacielenej na čísla a štatistiky, a nie na ľudí. Často teraz počúvam o samovraždách. Mladí ľudia odchádzajú z krajiny hľadať prácu inde a stávajú sa z nich otroci paranoidného systému: kupujú si čas v krajinách, ktoré onedlho budú v podobnej situácii ako […]

Nikdy neznamená nutne nikdy / Esej

Raz veľmi dávno povedal jeden veľký vodca ubiedenému ľudu svojej krajiny: Radšej budeme jesť trávu, ako by sme sa vzdali!. Tá krajina sa volala Albánsko a bolo to v šesťdesiatych rokoch. Vtedajší diktátor Enver Hodža práve zrušil spojenectvo so Sovietskym zväzom, čo malo za následok, že Moskva prestala posielať do Albánska obilie. Albánsko sa teda priklonilo k Číne. Jesť trávu je odvtedy na Balkáne príslovečný výraz pre hrdú zaťatosť, ale aj ochotu režimu obetovať blaho obyvateľstva vyššiemu princípu, či už izolacionizmu, marxizmu alebo nacionalizmu. Vyzerá to, že Srbsko si práve na zvyká na chuť trávy. Budú Srbi nútení jesť trávu? […]