Bernard-Henri Lévy

Bernard-Henri Lévy (1948) je francúzsky filozof, jedna z najznámejších postáv francúzskeho intelektuálneho života. Žije v Paríži. Je riaditeľom vydavateľstva Bernard Grasset, editorom revue La Règle du jeu. Vyštudoval filozofiu na prestížnej École Normale Supérieure. V týždenníku Le Point má pravidelné stĺpčeky. Koncom sedemdesiatych rokov bol spolu s André Glucksmannom, Alainom Finkielkrautom a Pascalom Brucknerom jedným z najznámejších takzvaných Nových filozofov, ktorí vyšli z ľavice, ale odmietli sa ďalej zaraďovať do akéhokoľvek ideologického smeru. Výrazne sa angažuje vo viacerých témach, týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv vo svete. V češtine vyšli jeho knihy Poslední dny Charlese Baudelaira, slávne Sartrovo století a Americká závrať – o ceste po stopách Alexisa de Tocqueville.

Táto scéna znamená dvojitý zásah islamistov / Esej

Je to smutná aféra, tá vec okolo ženy v burkinách na pláži v Nice. Idea Francúzska, v ktorom mravnostná polícia nariaďuje nielen sa zahaľovať, ale aj vyzliekať, je smutná a aj tak trochu groteskná. Dalo sa čakať, že najvyšší francúzsky súd predbežne zruší zákaz burkín – na radosť provokatérov. Ten zákaz totiž nie je oprávnený ani obavou o verejný poriadok, ani imperatívom laicity. Na chvíľku si predstavme bezradnosť starostov, pretože, keby sa všetci, čo sú vo Francúzsku nejakým spôsobom duchovne či akokoľvek inak spriaznení s islamom, rozhodli, že na budúce leto, alebo aj hneď zajtra, zo “solidarity” so svojimi “súdruhmi” […]

Vojna, návod na použitie / Esej

Dosť bolo kultúry ospravedlňovania, začala sa vojna: medzinárodné spoločenstvo môže fašislamistov ľahko poraziť – ak len bude chcieť. Ale postoj musí zaujať každý – aj každý moslim. Takže vojna. Novodobá vojna. Vojna s hranicami a bez hraníc, so štátom aj bez štátu, dvojnásobne novodobá vojna, pretože spojila deteritorializovaný model al-Kájdy so starým teritoriálnym vzorcom, ku ktorému sa vrátil Islamský štát. Ale napriek všetkému: vojna. A tvárou v tvár tejto vojne, ktorú nechceli Spojené štáty, ktorú nechcel Egypt ani Libanon, ani Turecko, a ktoré ešte dnes nechcelo ani Francúzsko, ide len o jednu otázku: Čo teraz? Ako, prikvačení takouto vojnou, zareagovať […]

Komu zvoní hrana? / Esej

Evropská debata o migraci nabrala znepokojivý směr. Začalo to vytvořením univerzálního (a právně pomýleného) konceptu „migranta“, který stírá rozdíl – pro zákon životně důležitý – mezi ekonomickou a politickou migrací, tedy mezi lidmi prchajícími před chudobou a lidmi, které z domovů vyhnala válka. Na rozdíl od ekonomických migrantů mají lidé prchající před útiskem, terorem a masakry nezadatelné právo na azyl, jež zahrnuje i bezpodmínečný závazek mezinárodního společenství poskytnout takovým lidem přístřeší. A i když se toto rozlišování respektuje, často se tak děje v rámci dalšího projevu eskamotérství, totiž snahy přesvědčit důvěřivé, že muži, ženy a děti, kteří zaplatili tisíce dolarů […]

Toto je hodina nemilosrdnej pravdy / Esej

Dvanásť tvárí. Dvanásť mien. Niektoré z nich boli výslovne vyvolané, ako sa volajú mená odsúdených bezprostredne pred popravou. Dvanásť symbolov slobody a myslenia, zavraždených o oplakávaných celým svetom. To najmenšie, čo týmto dvanástim dlžíme, Charbovi, Cabuovi, Wolinskému, Tignousovi, Robertovi Marisovi a ostatným, týmto martýrom humoru – toľkokrát sme skoro umreli od smiechu nad ich kresbami, a práve za to sú teraz mŕtvi – to, čo sme im dlžní, je byť na výške ich nasadenia, ich odvahy a teraz už aj ich odkazu. Kompetentní v našej krajine majú za úlohu pozrieť sa do očí vojne, ktorú nechceli vziať na vedomie, no […]

Zoči-voči dažďu / Stĺpček

Takže v Paríži sa našli túto nedeľu tisícky mužov a žien, ktorí si pod pláštikom obrany Palestíny znovu raz prišli vytrieskať židov. Tým tupcom kombinovaným so sviňami alebo naopak by som rád pripomenul, že miešať dokopy Izraelčanov a židov a odsudzovať ich v jednej kope, predstavuje jeden zo samotných princípov antisemitizmu, ktorý je podľa francúzskych zákonov trestný. Neviem si predstaviť pobúrenie, ani solidaritu – nech by šlo o čokoľvek – ktorá by mohla ani nie legitimizovať, ale aspoň ospravedlniť  toto pogromistické gesto, tú hrozbu násilného vniknutia do synagógy počas obradu. Tým z nich – ak tam takí boli – ktorým […]

Za vládu národnej jednoty / Stĺpček

Francúzsko je v nebezpečenstve. Štvrtina našich krajanov hlasovala za to najhoršie. Vybrali si stranu, ktorá je nielen protieurópska: je protifrancúzska. Nestavili na inú politiku, stavili na nihilizmus, na nenávisť a na metodickú deštrukciu toho, čo spája Francúzov. Madam Le Pen – a to treba zakaždým pripomenúť – je dedičkou dlhej tradície malomyseľných, zradcov v našich dejinách, obdivovateľov a spojencov diktátorov, ktorí boli nešťastím Francúzska. Ešte dnes večer, v ten neblahý 25. máj, ktorý zostane zapísaný v análoch ako deň smútku a útrpnosti, ona a jej pomáhači nedokázali skryť, ako sa nevedia dočkať, kedy zlikvidujú našu ústavu, naše inštitúcie, naše zmluvy, […]

Vitajte v našom spoločnom dome! / Prejav

Francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy mal v Kyjeve plamenný prejav: na zhromaždení na Majdane vyzval politikov Európy, aby zaujali voči Putinovi jasný postoj a uvalili na Rusko sankcie. Tu je skrátená podoba jeho prejavu. Ľud Majdanu! Zahnali ste jednotky Berkutu takmer holými rukami. Vy sami, alebo takmer sami, ste zahnali na útek Janukovyča. So sebaovládaním hodným veľkého národa ste pripravili tyranii historickú porážku. Vy nielenže ste Európania, vy ste tí najlepší Európania. Európania ste bezpochyby svojimi dejinami, ale teraz teraz už aj preliatou krvou. Ste bezpochyby Európania, pretože ste synovia Voltaira, Victora Huga a Tarasa Ševřenka. Ale aj preto, že tu […]

Sen o protilátke / Stĺpček

Z Národného frontu (Front National, FN) sa vykľul hlavný víťaz prvého kola francúzskych prezidentských volieb. Národný front zvíťazil, pretože dokázal získať naspäť voličov, ktorých mu roku 2007 odvábil Sarkozy. Dosiahol historické víťazstvo, pretože vyhral slávnu stávku o oddémonizovanie a sa vyslobodil sa z getta, kde pravicových extrémistov držali už šesťdesiat rokov. Mimochodom, Marine le Pen zvíťazila aj nad svojím otcom-dinosaurom: nielenže mnohonásobne prekonala jeho rekord z roku 2002, ale svojím víťazstvom ho odsunula aj do prehistórie jeho vlastného triumfu. Zosmiešnila celé Francúzsko, lebo predviedla, že každý piaty volič sa stotožňuje s idiotským volebným programom odporne zapáchajúcej strany. Túto stranu stelesňuje […]

Rozložená platesa / Esej

Máme Severnú Kóreu so svojím autistickým tyranom, vyzbrojenú obrovským funkčným atómovým arzenálom. Máme Pakistan, o ktorom sa nevie ani koľko jadrových bojových hlavíc vlastní, ani kde presne sa nachádzajú, ani či je vôbec dáka záruka, že jedného dňa nepadnú do rúk skupinám, napojeným na al-Kájdu. Máme Rusko Putina, ktorému sa podaril husársky kúsok dvomi vojnami zlikvidovať štvrtinu čečenského obyvateľstva. Ďalej máme kata z Damašku, ktorý to zatiaľ dotiahol na 10 000 mŕtvych, a ktorý svojou zločinnou tvrdohlavosťou ohrozuje mier v celom regióne. A samozrejme je tu ešte Irán, ktorého vedúci predstavitelia sa nechali počuť, že ak raz budú disponovať atómovými […]

Krásy spoločného smútku / Esej

Francúzska polícia sa zachovala dobre. Viem, že v krčme na rohu sa veľa hovorilo o metódach špeciálnej zásahovej skupiny, o dlhom obliehaní a brutalite zásahu. Viem tiež, že kopa gaučových vyšetrovateľov, spätných prorokov a samozvaných stopovacích odborníkov na región Toulouse sa čudovala, že budúceho atentátnika neodhalili a nezastavili skôr než začal konať. Keďže Francúzsko je ústavný štát a pravdepodobnosť, že niekto spácha zločin je priestupkom len v poviedka Philipa Dicka Minority Report, na druhú námietku nebudeme márni? čas. Tá prvá zas ponecháva stranou skutočnosť, že policajti spravili všetko čo sa dalo, riskujúc vlastné životy, aby sa vyhli záverečnej masakre a […]