Vladimir Sorokin

Vladimir Sorokin (1955) je ruský spisovateľ, enfant terrible ruskej literatúry. Žije v Moskve. Je obľúbeným terčom útokov putinovskej mládeže. Vydal viacero románov, ktoré boli preložené do mnohých svetových jazykov, najznámejším z nich je Belasá slanina (v českom preklade Tekuté sádlo). V českom preklade tiež vyšli jeho ďalšie romány Fronta, Třicátá Marinina láska a Telurie, v slovenskom preklade romány Deň opričnika, Ľad, Metelica, novela Šrdcia štyroch a najnovšie román Telúrsko (v čestine ako Telúrie).

Ukrajina vstúpila do nás / Esej

V obrovskom tele Ruska sa hýbe nový život: slobodná Ukrajina. Čo si počne ríša s týmto nechceným tehotenstvom? Ukrajinská revolúcia, ktorá sa konala vo februári na kyjevskom Majdane a priniesla so sebou celú reťaz nezvratných udalostí, mystickým spôsobom prispela k niečomu, čo je vzhľadom na svoj dosah ešte nezvratnejšie: Rusko otehotnelo Ukrajinou. Modro-žltá spermia Majdanu za výbuchov granátov, blýskania Molotovkoktailov a hvízdania dymiacich gulí urobila svoju mužskú prácu. Rusko ten horúci mesiac presedelo pred rozžiarenými obrazovkami a ostalo oplodnené. V jeho obrovskom tele sa začal hýbať nový život: slobodná Ukrajina. Mocipánov sa zmocnila hrôza, liberálov závisť a nacionalistov nenávisť. No […]

Homo putinus / Monológ

V Rusku je každý človek, taxikár či funkcionár, politik, alebo intelektuál, literárnou postavou. U nás nerobíme rozdiel medzi literatúrou a životom. Pre spisovateľa je táto krajina eldorádom. Vo Francúzsku musia spisovatelia prekopať zem, len aby našli postavu. V Rusku chodia postavy po povrchu. Svojich spisovateľov od Tolstého po Pasternaka považujeme za bohov. Preto ma v románe Belasá slanina bavilo predstavovať si roku 2068 klony Tolstého, Čechova, Dostojevského či Platonova. To je môj spôsob boja proti sakralizácii literatúry. V literatúre si na rozdiel od života môžem dovoliť všetko. Zato si zakazujem nudnosť a vulgárnosť, tú slávnu “pošlosť”, ktorú nemal rád Nabokov. […]