Viktor Jerofejev

Viktor Jerofejev (1947) je ruský spisovateľ. Žije v Moskve. Narodil sa do rodiny sovietskeho diplomata a časť detstva strávil v Paríži. V Moskve vyštudoval literatúru, zaoberal sa Šestovom, markízom de Sade a francúzskymi existencialistami. Neskôr začal byť sovietskej moci podozrivý a jeho diela sa až do perestrojky nesmeli v Sovietskom zväze publikovať. Roku 1988 bol jedným z hlavným iniciátorov významného neoficiálneho literárneho zborníka Metropol. Jeho prvým slávnym románom bola Ruská krásavica, ktorá vyšla vo viacerých jazykoch, a neskôr Dobrý Stalin. Je tiež editorom a zostavovateľom antológie Ruské kvety zla, publikovanej vo viacerých krajinách. Všetky tri tieto knihy sú k dispozícii v slovenských prekladoch. Podľa jeho poviedky Život s idiotom vznikla opera a roku 1993 aj film. Je pravidelným autorom International Herald Tribune, časpisov The New Yorker, New York Review of Books a Times Literary Supplement, v moskovskej televízii má svoj vlastný literárny program. Ako posledná mu v slovenskom preklade vyšla kniha Encyklopédia ruskej duše.

No to je ale prekvapenie! / Esej

Správu o návrate Vladimira Putina do Kremľa Rusko prijalo s absolútnym pokojom. Priam ľahostajne, povedali by skeptici. Prezidentské voľby sa síce budú konať až v marci, ale prakticky sa už uskutočnili. Prezident Dmitrij Medvedev s radostným úsmevom vrátil korunu premiérovi Putinovi, a ten zas Medvedevovi sľúbil úrad premiéra. Samozrejme, že sa v Rusku aj inde nájdu ľudia, ktorým sa nepáči, že voľby budú čistou formalitou. No keby aj došlo k slobodnému stretu kandidátov (vrátane Medvedeva), Putin by aj tak vyhral. Väčšina Rusov má Putina rada. Zodpovedá ich predstave silného prezidenta – mocného chlapa s mohutným trupom, akéhosi sex symbolu, muža […]

Helma bezpečnosti / Esej

Nemá zmysel polemizovať s bezpečnosťou. Bezpečnostné pásy, bezpečný sex, bezpečná britva, tu sú, aspoň zopár, spojencov zdravia a života. Argumenty bezpečnosti sú kryté najvitálnejším inštinktom a ošklivosťou ťažoby smrti. Európa sa postupne mení na civilizáciu životamilovných a navzájom neagresívnych ľudí, ktorým sa nástojčivo pripomína škodlivosť fajčenia, nadmerného požívania alkoholu a zhubná rola narkotík. A zároveň sa vynárajú noví nepriatelia ľudstva. Je to cukor, ktorý už nikto ani nenazve inak než „biela smrť“. Na baleniach cukru sa pravdepodobne tiež objavia varovné nápisy podobne ako na balíčkoch cigariet. Možno to bude aj soľ a maslo a ďalšie tuky. Gastronomické hriechy sa budú musieť odsťahovať do ilegality. Aké produkty v tej vojne za […]

Zdravím, diktátori! / Stĺpček

Minulý týždeň chceli všetci odo mňa vedieť: „Prečo vás v Bielorusku zakázali?“ Mali na mysli: spoločne s ďalšími spisovateľmi a hudobnými skupinami som sa ocitol na čiernej listine. Zvláštna bola intonácia, s akou sa novinári vypytovali: „Vás nemrzí, že vaše meno sa v bieloruských médiách nesmie spomenúť?“ No pravdaže, už roním slzy! Na druhej strane: niet sa zas ani čím pýšiť. Nemám rád Lukašenkov režim. Je to hnusný režim. Nádhernú krajinu lesov a jazier priklopil vrchnákom a dusí ju. Nečudo, že ani oni nemajú radi mňa. Je to jasné: zakazovanie spisovateľov je demonštráciou vlastnej impotencie. Ja som napríklad nemal zvlášť v láske Busha juniora. Ale bolo by […]

Hybrid boha s monštrom / Esej

Dvadsiateho novembra 1910, pred sto dvadsiatimi rokmi, umrel Lev Tolstoj. Jeho svetová sláva sa odvtedy stala synonymom veľkosti ruskej literatúry. Napriek tomu v samotnom Rusku jeho svetonázor,  tolstojovstvo – neodporovanie zlu násilím a voľný výklad evanjelia, dodnes vzbudzuje zúrivé spory. Sila talentu Roku 1901 ruská Pravoslávna cirkev spisovateľa ako protikresťanského predstaviteľa vyobcovala, a ani teraz, v predvečer výročia jeho smrti, bez ohľadu na prosby ruskej verejnosti, svoje pochybné rozhodnutie neprehodnotila. Ostatne, samotného Tolstého by to určite netrápilo. Sila jeho talentu mu dala jedinečnú možnosť ísť svojou cestou a ospievať život vo všetkých jeho prejavoch. Pri čítaní Tolstého pociťujem filozofický pôžitok – čím ďalej, tým viac. […]

Cárove vajcia / Esej

Dávno som nebol v Kremli a bol úplne mimo súčasného diania. No do Moskvy  pricestovali moji francúzski priatelia, akční, neleniví ľudia, a mne nenapadlo nič lepšie ako ukázať im Kremeľ. Slávne múry Dôstojne sme sa doma naraňajkovali a vybrali sa do Kremľa taxíkom. Bolo to správne rozhodnutie, pretože pri Kremli sa nikde nedá zaparkovať. Je uspôsobený tak, že čím sa k nemu človek viac blíži, tým ďalej ho Kremeľ od seba odsáca. Keď sa naň dívate z diaľky, pripomína vám veselú hračku pre deti, máte chuť sa s ňou pohrať, lenže hračka je v skutočnosti za sklom a keď sa […]

Deň víťazstva / Stĺpček

Deň Víťazstva je pre mňa historický prelom európskych dejín človeka. V štyridsiatom piatom sa v podstate skončili dejiny vojen. Vojny boli dovtedy považované za prirodzený spôsob trávenia času spolu s inými činnosťami, za jeho prirodzenú potrebu, a pacifistická kritika vojna bola okrajový, slabošský jav. Muž – vojak bol spoločenským a rodovým vzorom. Hrôza Druhej svetovej vojny prekonala všetky očakávania, vyvolala v povojnovej Európe dovtedy nevídaný syndróm humanizmu, úplne zničila pozitívny obraz vojny ako fenoménu. Ukázalo sa, že ju nemôžeme považovať za pokračovanie politiky inými prostriedkami, bez ohľadu na to, o aké ciele usiluje. Vojna sa zmenila na historický prežitok a ak v povojnovej histórii aj bolo plno vojen, boli […]

Katyń je viac ako Katyń / Esej

 Moja prvá žena, Poľka Vieslava, mi telefonovala polhodinu po katastrofe. Odľahlo jej, jej brat Damjan – kameraman poľskej televízie – je nažive, pretože Kaczynski  nevzal do lietadla novinárov. Potešil som sa kvôli Damjanovi. Pokiaľ ide o novinárov, už som to ďalej nezisťoval. A Damjan tak či tak nemohol zahynúť, pretože zostal v Katyńi po Tuskovi… Ale Katyń si vyžiadala od Poliakov nové obete. Z hľadiska fatalistického vedomia, ktoré býva ruskej duši vlastné, a súvisí skôr s pohanským slovanstvom než s pravoslávím, má tento smäd po krvi svoj príšerný mystický zmysel. Spojený s Poľskom rodinným zväzkom, ale aj bez ohľadu na to, ako spisovateľ uznávaný v tejto krajine, ktorú […]

Čo vydrží ruská duša / Esej

Prečo Rusi nemajú radi kapitalizmus? Historickým vysvetlením je kostolná morálka národa. Mám problém s kapitalizmom. V tomto zmysle mám blízko k ruskému ľudu. Uznávam prednosti kapitalistického systému a teším sa z kapitalistického raja hojnosti tovarov v dnešných moskovských obchodoch, nijako zvlášť ma nedráždi dotieravá reklama na uliciach a v televízoroch, ale svoju dušu kapitalizmu nedám. Slepá ulička Kapitalizmus nemal v Rusku šťastie. Klasická ruská literatúra ho držala pod prudkou paľbou pohŕdania a hnevu od samého jeho zrodu. Mimoriadny úder mu uštedril Nikolaj Vasilijevič Gogoľ románom Mŕtve duše ešte v štyridsiatych rokov 19. storočia. Príkladom nebojácneho podnikateľa, ktorý skupuje od statkárov zoznamy mŕtvych nevoľníkov, na desaťročia vopred vypálil biľag samotnej […]

Benzín sa už nesie / Esej

Fašizmus v Rusku dvíha hlavu. Presnejšie povedané, už ju zdvihol – a nie jednu. Je to sedemhlavá hydra. Hlavy sa kývajú na tučných dlhých krkoch ako odveká folklórna postava. Je v nich čosi až boľavo príťažlivé, opojné ako je opojná krv – sú to hlúpučké, vľúdne, podmanivé trdlá, dobrácke ožrančatá, uslintané, s vyplazenými jazykmi, búchajú o seba navzájom, udierajú sa s komickým pobúrením, srandovne sa vadia a potom zasa na znak zhody navzájom jazykmi lížu. Nesklonená hlava Majú čosi z teletubies, čo si dali narásť mohutné brady, alebo sa, naopak, vystrihali dohola a našli zaľúbenie v čierno-bielo-červených odtienkoch farieb, vzoroch […]

Vodka a intelektuáli / Esej

Viktor Jerofejev napísal drobný príbeh zo života ruských spisovateľov, neodmysliteľne spojeného s vodkou. Pretože: zmyslu života nemožno porozumieť v triezvom stave, čím viac človek pije, tým zreteľnejšie vidí obzory svojho života. Kdesi na začiatku deväťdesiatych rokov som sa v Amerike v štáte Connecticut  zoznámil s legendárnou Majakovského milenkou Tatianou Jakovlevovou. Vysoká, vysušená, pekná starena mala za muža  šéfredaktora časopisu Vogue Alexa Liebermana, a cez víkendy mala možnosť prijímať u seba celú newyorskú módnu a intelektuálnu elitu. Zbožňovali Brodského a po Amerike kolovali chýry, že mu zorganizovali Nobelovu cenu. Tatiana považovala Brodského za múdrejšieho, než bol Majakovskij, aspoň mi to hovorila, […]