Timothy Snyder

Timothy Snyder (1969) je americký historik. Žije vo Viedni. Prednáša na Yale University. Špecializuje sa na dejiny moderného nacionalizmu a holokaustu a na dejiny Strednej a Východnej Európy. Jeho najúspešnejšia kniha Bloodlands: Europe between Hitler and Stalin, bola preložená do vyše dvadsiatich jazykov; vyšla v češtine ako Krvavé země. Evropa mezi Hitlerem a Stalinem a v slovenskom preklade ako Krvavé územie. Európa medzi Hitlerom a Stalinom. Roku 2012 pripravil do tlače poslednú, posmrtnú knihu historika Tonyho Judta, Thinking Twentieth Century (v českom preklade Intelektuál ve dvacátém století. Rozhovor Timothyho Snydera s Tonym Judtem). Okrem toho mu v slovenskom a českom preklade vyšli eseje: Krvavé územie -Európa medzi Hitlerom a Stalinom a O tyranii – Dvadsať ponaučení z 20. storočia. V českom preklade tiež portrét Viliama Habsburského: Rudý kníže – Utajený život habsburského arcivévody. Timothy Snyder pravidelne publikuje eseje v časopise The New York Review of Books a The New York Times. Je častým hosťom Stredoeurópskeho fóra v Bratislave.

Skúška z nacizmu, v ktorej prezident prepadol / Esej

“Po prvé, som najmenší antisemita, akého ste v živote videli. Po druhé – rasizmus, som najmenší rasista.” Takto sa prezident vyjadril na tlačovej konferencii vo februári. Z jeho slov som bol nesvoj. Keď som si pred chvíľou pozeral fotografie mladých mužov v Charlottesville, ktorí pochádzajú z môjho domovského štátu, Ohio, a uvažoval som o hesle “Heil Hitler” na tričku jedného z nich, uvedomil som si, prečo. Celé roky som študoval výpovede Židov, ktorí prežili holokaust a spomienky ich záchrancov. Keď sa záchrancov pýtali, prečo tak konali, obvykle sa otázke vyhli. Ak na ňu dali odpoveď, jednoducho povedali, že spravili len to, čo […]

On / Esej

Jeho novembrové víťazstvo vo voľbách všetkých prekvapilo. Konzervatívni intelektuáli presvedčivo argumentovali proti jeho rasizmu a konšpiračnému mysleniu. Ich nacionalistickí konkurenti sa vysmievali z jeho sympatií k zahraničnému tyranovi. Podnikatelia vysvetľovali, že hospodárska izolácia len poškodí exportnú ekonomiku. Všetko zbytočne. Jeho stúpenci mu pochopiteľne verili. Revali na manifestáciách a vykrikovali po ňom heslá. K volebným urnám ich išlo oveľa viac než sa predpokladalo, najmä predstaviteľov robotníckej triedy. Napriek tomu voľby dopadli paradoxne. Ľavica získala o jeden milión hlasov viac ako jeho strana. No vďaka vrtochom volebného systému práve jeho poverili úlohou zostaviť vládu. Jeho stúpenci jasali, pravicové elity však zachovali pokoj. Nepodarilo sa im […]

Dvadsať ponaučení z 20. storočia / Stĺpček

Američania nie sú o nič múdrejší ako Európania, ktorí zažili na vlastnej koži, ako demokracia podľahla fašizmu, nacizmu či komunizmu. No my máme tú výhodu, že sa môžeme z ich skúseností poučiť. Práve teraz. Tu je dvadsať ponaučení z 20. storočia, prispôsobených dnešným okolnostiam. Neposlúchajte dopredu. Značnú časť moci dávame totalite dobrovoľne. V takýchto časoch ľudia dopredu rozmýšľajú, čo asi od nich bude vyžadovať totalitná vláda a začnú sa tak správať bez toho, aby im to prikázali. Aj vy to už robíte, že? Prestaňte. Anticipujúca poslušnosť ukazuje moci, čo si môže dovoliť a urýchľuje šírenie neslobody. Bráňte inštitúcie. Sledujte súdy alebo média alebo niektorý […]

Budúca genocída / Esej

Ešte než vystrelil, zdvihol veliteľ Einsatzgruppe židovské dieťa do vzduchu so slovami: “Musíš zomrieť, aby sme my mohli žiť.” Ako vraždenie postupovalo, ďalší Nemci si racionalizovali vraždenie židovských detí tak isto: buď oni alebo my. Dnes si predstavujeme nacistické “konečné riešenie” ako akýsi temný vrchol technológie. V skutočnosti šlo o zabíjanie ľudských bytostí zblízka vo vojne, ktorá sa viedla o zdroje. Táto vojna sa viedla preto, že Hitler bol presvedčený, že Nemecko potrebuje viac územia a potravín, aby mohlo prežiť a udržať si svoj životný štandart — a že Židia a ich idey jeho expanzionistický program ohrozujú. Možno sa nám […]

Koniec Európy na hrane Európy / Esej

Kríza Európskej únie má dve strany. Jedna je politická – spočíva tom, že európskym inštitúciám chýba demokracia; druhá je filozofická: týka sa erózie Európy ako zdroja a vlasti univerzálnych hodnôt. Politickú krízu vidíme v Nemecku a Grécku. Z dnešného pohľadu nemalo nikdy zmysel vytvoriť spoločnú menu (eurozónu) bez fiškálnej únie (dostatočne veľký spoločný rozpočet). Mať fiškálnu úniu by si vyžadovalo mať viacej demokracie, ktorá by legitimizovala dane a výdaje. Keď bolo ustanovené euro, všetci dúfali, že spoločná mena stvorí politickú solidaritu, ktorá posilní európsku demokraciu. To sa jednoducho nestalo. Grécka kríza sa stala zrážkou množstva európskych demokracií, v ktorej sa […]

Rusko to bude mať ťažšie

Americký historik Timothy Snyder hovorí s Jaroslavom Šimovom o krvavých územiach, o tom, ako Kremeľ vidí svet a o ukrajinskej dekomunizácii. Rusko zbytočne podozrieva celý svet z toho, že sa proti nemu sprisahal. “Dekomunizácia” po ukrajinsky je neproduktívna. Minulosť v skutočnosti možno pochopiť len, keď prekročíme svoje národné hranice. Američan Timothy Snyder je jedným z najuznávanejších súčasných západných historikov špecializujúcich sa na krajiny východnej Európy – a je známy svojím neobyčajným prístupom k problémom minulosti a súčasnosti celého tohto regiónu. Jeho veľkú časť nazval dosť strašidelne – “krvavé územie”. V knihe Krvavé územie píšete o obrovských tragédiách, ktoré majú za sebou krajiny […]

Putinov neokoloniálny projekt / Esej

Ruský projekt – zničiť Ukrajinu a Európsku úniu v mene iného usporiadania sveta, by nás nemal šokovať ani miasť. Nestáva sa často, že v Európe dôjde k revolúcii, ktorá zmobilizuje vyše milióna ľudí, vyprovokuje kontrarevolúciu s nespočetnými obeťami na životoch, a privodí zmenu vlády. Keby sa konali voľby do slobodného ukrajinského parlamentu a koncom roku 2014 by sa celý príbeh skončil slobodnými prezidentskými voľbami, tak by sme dnes zrejme diskutovali o otázke, či šlo o buržoáznu revolúciu s cieľom zaviesť právny štát, alebo o ľavicové hnutie, ktorému šlo o to, zvrhnúť oligarchický režim. Možno by sme premýšľali aj o súvislosti […]

Lži a zbrane / Esej

Zostrelenie dopravného lietadla nad Ukrajinou a jeho takmer 300 obetí sotva oplyvnia postoj Moskvy v ukrajinskom konflikte. V Európe by sa však mohol presadiť tvrdší postup. Otázka je, či bude stačiť na to, aby ukončil vojnu. Zavraždenie takmer troch stoviek ľudí v desaťkilometrovej letovej výške priblížilo svetu, čo si Ukrajinci vytrpeli za posledných šesť mesiacov. Rusko pohrdlo právom a dobrými mravmi a bez ohľadu na skúsenosti z Druhej svetovej vojny obsadilo a anektovalo polostrov Krym. S nasadením žoldnierov, dobrovoľníkov, ako aj ťažkých zbraní rozdúchalo ďalšie krvavé konflikty v ukrajinských regiónoch Doneck a Luhansk. Rusko vedie na Ukrajine špinavú a nevyhlásenú […]

Putinov projekt / Esej

Dejiny štátnosti na ukrajinskom území sa začínajú dvomi archetypálnymi európskymi stretnutiami. K stredovekému štátu na území dnešnej Ukrajiny patrí – tak ako vo Francúzsku a Anglicku – stretnutie s Vikingami. Muži zo Severu sa snažili vytvoriť obchodnú cestu medzi Severným a Čiernym morom, a Kyjev ležiaci na brehu Dnepra, používali ako obchodnú stanicu. Ich príchod sa časovo zhoduje s kolapsom štátu Chazarov a ich muži sa ženili s miestnymi slovanskými ženami. Tak vznikol útvar známy ako Kyjevská Rus. Tak ako všetky štáty stredovekej východnej Európy, bola Kyjevská Rus pohanský región, o ktorom sa dá povedať, že sa ani tak neobrátil […]

Fašizmus, Rusko a Ukrajina / Esej

Ako prví začali v novembri protestovať proti režimu na kyjevskom Majdane študenti. To boli Ukrajinci, ktorí mohli najviac stratiť: mládež, ktorá sa – prenáhlane – považovala za európsku a chcela pre seba a svoju ukrajinskú vlasť lepší život. Mnohí z nich boli politicky naľavo, niektorí aj radikálni ľavičiari. Po rokoch vyjednávaní a mesiacoch prísľubov vláda prezidenta Janukovyčom v poslednej chvíli zlyhala, a nepodpísala hlavnú obchodnú dohodu s Európskou úniou. Keď koncom novembra nastúpila poriadková polícia a študentov porazila, prišla na Majdan nová skupina: afganskí veteráni. Muži stredného veku, pôvodne vojaci a dôstojníci červenej armády, mnohí zjazvení z bojiska, prišli, ako […]