Tak sa nám zlaté české ručičky zasa raz vyznamenali. Roboty urobili len toľko, „kolik sní jogín stižený vředem na žaludku“, ako hovorí Hašek, ale tej slávy okolo! Samozrejme, mám namysli plastovú plastiku Európy z téglika Davida Černého. Samozrejme, že sa mi jeho blasfemické performingové gesto nepáči. Nemá sa mi čím páčiť. A za performáciu, prinajlepšom, ho považujem preto, lebo nie je možné vnímať ho bez kontextu. Od zadania, cez umiestnenie, až po moment vernisáže, ktorá sa zapíše do dejín. Pokiaľ viem, bola to prvá vernisáž, ktorá predmetu otváranej výstavy podkopla stolček tak rýchlo, že odvisol na šibenici predsudkov ešte skôr, než […]

Slovenské mamičky, pekných synov máte, to je teda fakt. Aspoň niektorých. Keď ich vidím pochodovať, skandovať, hailovať, predbiehať cez plnú čiaru, jazdiť na červenú, alebo pre zmenu arogantne parkovať na miestach vyhradených pre invalidov a matky s deťmi, vždy si kladiem otázku, čo ste tým hovädským kotrbám, drahé slovenské mamičky, spievali, keď ste ich ukladali spať? A kde boli v tej chvíli ich oteckovia? Pozerali futbal, alebo aj oni tvrdili muziku a niekde za humnami rodnej viesky bili a rúbali do krve? Lebo doma určite nie, doma sme my baránkovia, alebo sa pred telkou povaľujeme aspoň v barančej koži, keď už sme takí tí hustí […]

Na Slovensku po stáročia nebolo pre našinca väčšej pasie než odorať susedovi z medze, posunúť mu plot, alebo oň aspoň oprieť dievku najbohatšieho gazdu z dediny. Tak nám páni politici zasa raz pridali starostí, pani Millerová! Vojna to ešte nie je, ale šabličkami sa v slovných súbojoch už šibrinkuje. A veď chvalabohu, na to sme si ich zvolili, takže aspoň vidíme, že pracujú. Tentoraz sa predviedli v disciplíne „práca s učebnicou“! A pohoreli. Kde boli, keď sa na triednickej hodine preberala táto téma? Zabaliť do papiera (pamätáte si ešte ten tmavomodrý?), nalepiť štítok s menom a triedou, dozadu ceruzou napísať […]

Najnovší reformný opus magnum zameraný na vyvetranie v školstve pripomína jednu starú, ešte premakarenkovskú a preddiderotovskú zásadu, ktorá je v slovenčine lapidárne zhrnutá v ustálenom slovnom spojení malý dvor a veľký bič. Dvorom je v tomto prípade manévrovací priestor pre učiteľov v prvej línii, bičom sú direktívne predpísané očakávania. Výsledkom je konanie pod tlakom, v strese a teda zmätočné a hysterické. Bolo by pohodlné zvaliť to na učiteľov. Bolo by lákavé zvaliť to na ministra. Lenže problém leží niekde inde. Podľa mňa nemáme dobre pomenovaný cieľ a ujasnený postup. Je mi ľúto, že to musím skonštatovať ako hlavný poznatok o tom, čo bolo do našich škôl vpustené na sklonku minulého školského roka […]

Juraj Jakubisko robiť filmy vie. Ak si jeho Báthoryčku neosvojíme, urobia to iní Slovenská denná recenzistika prijíma veľkofilm Juraja Jakubiska s povinnou skepsou. Keby takýto film natočil maďarský alebo český filmár, v Budapešti a v Prahe by ľudia vyšli na námestia, pochytali sa za ruky a tancovali kolové tance s pyšnou bradou pekne vysoko. Nám sa pokojne môže prihodiť, že si ani film, ani mýtus neosvojíme. Bola Alžbeta naša či nie naša? Slovenka či Maďarka? Ona osobne pravdepodobne tento problém neriešila. Neriešila ho ani jej doba. Do polovice 18. storočia bola v Uhorsku úradným jazykom latinčina. Napriek tomu by sme […]

Sobota a ja som v ešte stále v Kábule. Nedarí sa mi odletieť. Neformálne odetý chlapík, ležérne opretý o okienko s nápisom check in mi oznamuje, že let je zrušený. Zrušili ho kvôli prašnej búrke? Kvôli vetru? Z bezpečnostných dôvodov? Nie. Tentoraz je to preto, lebo nemám kartičku potvrdzujúcu, že som cudzinec. To je jedno, že mi ju pri príchode nikto nenúkal, neprikázal vyplniť. Kým ju neprinesiem, aj s pečiatkou z ministerstva vnútra, nemôžem odcestovať. Takže let nie je zrušený. To iba ja som zrušený. Bez kartičky ma z krajiny nepustia. Ostávať by som nemal. Platnosť víza mi vyprší. Chytá sa ma zúfalá zúrivosť. Ibažeby… Bakshish, baksish, […]

PF 2008. Návod na použitie: v konečnom dôsledku nemusíme mať všetkoAko na Nový rok, tak po celý rok. Ľahko povedať, ťažko urobiť. Ale aj tá najdlhšia cesta sa začína prvým vykročením. A tak som si povedal, že odteraz už žiadne experimentovanie s vlastným životom, žiadne novátorské pokusníctvo na vlastný účet, pohľadajme, oprášme a užívajme, čo máme. A hneď sa dostavili výsledky, lebo keď som na Nový rok vstal z postele, zistil som, že už nie je vonku tma až do obeda, lebo veď na Nový rok o slepačí krok a tak som veselo vykročil do nového roka, lebo ranné vtáča […]

Indický oceán je veľký štramák. Impozantný hlas, príťažlivá farba, náručie široké od nevidím do nevidím. Východné pobrežie Afriky sa ním necháva obmývať bez najmenšej výhrady. Bez jediného náznaku protestu. Ba sú miesta, na ktorých sa Afrika jednému zo svojich oceánov slastne poddáva, a niekedy len tak koketuje. Napríklad na oslepujúco bielej pláži v Mombase. Alebo na vetrom osievaných dunách na plážach ostrova Lamu. Áno, je v tom poddávaní sa oceánu zo strany pobrežia kus erotiky, dokonca taký veľký, že ju za normálnych okolností nevnímame, lebo presahuje náš ustálený horizont chápania vecí okolo nás. Ale naše atavistické letné správanie, ktoré nás […]