Pavel Hrúz

Pavel Hrúz (1941 – 2008) bol spisovateľ. Žil v Banskej Bystrici. Počas normalizácie bol zakázaný, po roku 1989 mu vyšli knihy Chliev a hry, Pereat, Párenie samotárov, Chlieb a kry, Oči kuričove, Hore pupkom, pupkom sveta, Lunetárium, Bystrica v tom a druhé vydanie knihy Okultizmus. A medzi poslednými Memoáre medeného mesta.

Zrejme si ju zasa ju nezvolíme / Esej

Napriek priamej voľbe sa o kandidátov naťahujú predovšetkým politické zoskupenia Nemecký prezident má také biedne právomoci, že ho jeho ľud všeobecne nazýva notárom. Náš prvý občan má zas prezývku kopcový pretekár či fujarista, hoci popri svojich záľubách zďaleka nie je len ukladačom vencov. Ak ústava predsa len dosť okliešťuje osobnú moc hlavy štátu, prečo politické partaje tak okato pretláčajú do prezidentského kresla svojich priaznivcov? Odpoveď dal už legendárny Jára (da) Cimrman: “Pretože bábky na scéne možno viesť zvrchu, zdola aj zo strany.” V našich končinách navyše pretrvávajú monarchistické prežitky. Prezidentúra má zvyšky priam kráľovských právomocí: udeľuje amnestie a milosti, stojí […]

Smelo vo hviezdicovej jazde za eurom! / Esej

Prihováram sa vám v predstihu. Vlani o tomto čase zažila totiž prezidentská kancelária útok hackerov. Von sa dostala pracovná verzia príhovoru, ktorú ešte nikto nestihol schváliť. Preto tentoraz prijmite odfajknutý koncept. Milí spoluobčania, drahé spoluobčianky, všetci naši rodáci a krajanky! Chcem aj naďalej ostať prezidentom všetkých Slovákov bez ohľadu na to, kde a ako žijú, či hovoria autochtónnymi nárečiami, alebo po maďarsky, rómsky, či ukrajinsky. Zaujímate ma všetci, koľko vás je, pretože práve vaše hlasy rozhodnú o poldruha roka, či sa mi podarí s predsedom dnešnej vlády vytvoriť tandem, ktorý by to potiahol podobne ako dvojica Putin – Medvedev. Zatiaľ […]

Pláž: Ako sa z lážo-plážo stáva skutočnos?

Opäť naplno prepukol onen záhadný záchvat, sever sa ozlomkrky ženie na juh. Niektorí v tom vidia neodňateľnú súčasť fylogenetického dedičstva, lenže atavistický návrat do bezpečia prapôvodnej plodovej vody v súčasnej etape evolúcie ešte nijako nie je namieste. Má to síce formálne znaky rousseauovského návratu do lona prírody, ale je to iba obyčajný spoločenský rítus. V čase neutíchajúcich nárekov nad neustálym otepľovaním planéty je naozaj čudné, prečo sa zhon za južanskou páľavou stupňuje. Veď už dokonca aj na okrajoch subtropického pásma hynú ľudia od horúčavy, a predsa aj napriek tomu ostávajú sťahovavé letné prúdy jednosmerné. Človek by čakal, že Egypťan bude […]