Natalie Nougayrède

Natalie Nougayrède (1966), francúzska novinárka. Od roku 2014 žije striedavo v Paríži a v Londýne, kde je editorkou a hlavnou komentátorkou zahraničnej redakcie denníka The Guardian. Roku 1991 začala prispievať do rôznych francúzskych médií a venovala sa hlavne udalostiam v Strednej a Východnej Európe po rozpade Sovietskeho zväzu, najmä vojne v Južnom Osetsku (1991 – 1992) a rozdeleniu Československa. Neskôr pôsobila ako redaktorka ľavicovo orientovaných novín Libération, aj ako ich vyslaná redaktorka vo vtedajšom Československu, a od roku 1997 ako reportérka denníka Le Monde, kde si získala si renomé svojimi analýzami ruskej politiky, predovšetkým občianskej vojny v Čečensku. V rokoch 2013 – 2014 bola šéfredaktorkou Le Mondu, ktorý sa pod jej vedením, ako prvej ženy v tejto funkcii, etabloval ako najväčší informačný web vo Francúzsku s čitateľskou základňou po celom svete. Natalie Nougarède bola odmenená novinárskymi cenami Prix de la Presse Diplomatique and the Albert za reportáže o konflikte v Čečensku a teroristickom útoku v škoku v Beslane.

Odkiaľ sa teraz môžu vziať?

Týždne a týždne vyzerá Paríž takto: zatvorené kaviarne, reštaurácie, divadlá, verejné parky, žiadna aktivita, ktoré nie je vitálne dôležitá. Nič podobné v žijúcej pamäti neexistuje. Za nacistickej okupácie, ako vieme, kultúra a nočný život fungovali veľmi dobre. Teraz nám vládne Covid 19 a snáď všetky európske veľkomestá sa na čas premenili na jeden z tých dystopických filmových scenárov s prázdnymi ulicami, rúškami, chirurgickými rukavicami a samoizoláciou, ktorá je novou normalitou. Pohotovostné oddelenia nemocníc sa chystajú na to, čo ešte príde alebo sú beznádejne preťažené. Znie to ešte stále odťažito, zaoberať sa tým, čo táto chvíľa vypovedá o našom mieste vo […]

Len si užívať dobrý život / Analýza

Nemecko nechce byť lídrom slobodného sveta.  Čo sa deje za jeho hranicami, ho takmer nezaujíma. V Británii, Francúzsku a Nemecku, troch európskych krajinách s najvyšším počtom obyvateľov, sa tento rok konajú významné voľby, ktoré v mnohých ohľadoch vytvoria podmienky pre budúcnosť Európy. Volebné kampane majú často väčšiu výpovednú hodnotu ako štatistické výsledky skutočného hlasovania. O čom ľudia diskutujú?  Čo je pre nich dôležité? Ktoré témy sa politické strany a ich lídri snažia presadzovať? Zdá sa, že v poslednom čase majú klapky na očiach všetci. Možno preto (alebo práve preto), že som Francúzka a žijem v Londýne, som nevedela pochopiť, ako sa mohlo stať, že v britskej volebnej […]

Trumpizmus – najväčšia hrozba pre ľudské práva / Esej

Pamätáte si deväťdesiate roky minulého storočia? Pri spomienke na túto éru sa stiahne srdce každému, komu záleží na ľudských právach. V porovnaní s tým, čo sa deje dnes, pôsobí toto desaťročie ako osvietená éra. Nástup Donalda Trumpa do Bieleho domu nepredstavuje len hrozbu pre svetové spojenectvá, medzinárodný obchod či debatu, postavenú na faktoch, no prináša tiež riziko, že sa rozpúta cunami a zmetie ľudskoprávne hnutie, ako ho poznáme. Inaugurácia bigotného hulváta, ktorý napáda ženy a náboženské a etnické skupiny a ktorý povedal, že nevylučuje použitie mučenia, neotrasie len západnými demokraciami. Jej dôsledky pocítia na vlastnej koži aj uväznení disidenti, utláčaní novinári, cenzúrovaní spisovatelia, prenasledovaná politická opozícia a stigmatizované menšiny na celom svete, […]

Slabý západ / Analýza

Putinovo Rusko je oveľa väčšou hrozbou pre oslabený Západ. Lenin kedysi povedal: „Kapitalisti nám predajú povraz, na ktorom ich obesíme.“  Vladimír Putin nie je Lenin a ani jeho režim – riadený elitou, užívajúcou si bankové účty v daňových rajoch a privilégiá oligarchov – sa nedá celkom označiť za protikapitalistický. No stratégia Kremľa v novej konfrontácii medzi Ruskom a Západom spočíva v tom, že využíva západné slabiny a zmätenie a súčasne si nasadzuje agresívnu masku či už na Ukrajine, v Sýrii či kyberpriestore.  Možno preto šéf britskej vojenskej rozviedky MI5 nedávno varoval, že sa musíme brániť pred nepriateľským vmešovaním Ruska. Lenin nie je Putinov […]

Sme svedkami skazy Aleppa. Kam sa podel hnev? / Stĺpček

Kde sú demonštrácie v hlavných mestách Západu, odsudzujúce nemilosrdné útoky na Aleppo? Okolo tristotisíc ľudí je vystavených kobercovým náletom s použitím  špeciálnych náloží na ničenie bunkrov a trieštivých bomb. Žeby bolo až také strašné počasie, že sa ľuďom nechce vyjsť na námestia či protestovať pred ruským veľvyslanectvom? Alebo je to všetkým jedno? Nikto neverí, že protesty niečo dosiahnu? Vezmime si Londýn. Za posledné mesiace sa tu odohralo niekoľko demonštrácií v súvislosti s udalosťami v zahraničí, ani jedna významnejšia sa však netýkala obliehania a skazy Aleppa. Pred francúzskym veľvyslanectvom sa zišli veselo naladení ľudia a vysmievali sa zo zákazu burkín na Riviére.  V júni sa tisícky ľudí zúčastnili […]

Putinove figúrky / Analýza

Udalosti v Aleppe ovplyvnia budúcnosť Európy. Pád Aleppa bude znamenať zásadný obrat v krutej vojne v Sýrii a bude mať ďalekosiahle následky nielen pre tento region, ale aj pre Európu. Najnovší útok sýrskych vládnych síl na toto obliehané mesto na severe krajiny, ktorý v posledných dňoch vyhnalo z domovov desiatky tisíc ľudí, je súčasne kľúčovým momentom pre vzťahy medzi Západom a Ruskom, ktorého letectvo tu zohráva ústrednú úlohu. Po porážke protiassadovských povstalcov, ktorí majú mesto čiastočne pod kontrolou od roku 2012, by v hre ostali len jednotky Assadovho režimu a Islamského štátu. A to by znamenalo koniec všetkých nádejí na dohodu s účasťou sýrskej opozície. Presne tento cieľ […]