Michail Šiškin

Michail Šiškin (1961) patrí k najvýznamnejším súčasným ruským prozaikom. Je prvým nositeľom ruskej Bookerovej ceny, ktorú získal za román Vzjatie Izmaila (Dobytie Izmaila). Jeho kniha Venerin volos (Venušin vlas) nedávno vyšla v angličtine a román Pismovnik (Listovník) vyšiel aj v slovenskom preklade. Od roku 1995 žije vo Švajčiarsku; začiatkom marca 2013 vyvolal ostrú reakciu, keď odmietol reprezentovať kriminálny ruský režim počas Amerického knižného veľtrhu.

Víťazi a porazení

Môj otec šiel do vojny ako osemnásťročný dobrovoľník. Slúžil na ponorke v Baltskom mori. Keď som bol malý, bývali sme v suterénnom byte v centre Moskvy, na Arbate. Nad posteľou som mal zavesenú fotografiu jeho ponorky triedy Ščuka. Bol som nesmierne pyšný na to, že môj otec mal ponorku a neustále som si ju kreslil do školského zošita. Každý rok na 9. mája, v Deň víťazstva – na výročie dňa, keď do Moskvy prišla správa o kapitulácii Nemecka – môj otec vybral zo skrine svoju námornícku uniformu, ktorú bolo treba pravidelne prešívať, aby sa do nej zmestilo jeho rastúce brucho, a pripäl si na ňu vyznamenania. Veľa […]

Ruský mýtus o zámočku / Esej

Európa. To slovo je homonymum. Homonymá znejú rovnako, ale to isté slovo má kopu rôznych rôznych významov. Koľko? Myslím, že to nám žiadny slovník nepovie. Za ktorú Európu Ukrajinci stáli na Majdane? Niektorí z Nebeskej stovky, synovia, manželia a otcovia, dali za Európu život. Boli by civilní obyvatelia Bruselu, Štrasburgu či Haagu ochotní umrieť za EU? Pochybujem. Je to otázka rôznych Európ. Vyrástol som v krajine otrokov; moji rodičia boli otroci a ja som zdedil rovnaký osud. Boli sme oddelení od Európy ostnatým drôtom. Európa bola rozprávka, mýtus. Pre Rusov to bola rozprávka o civilizovanom živote. Pre generácie vzdelaných ľudí […]

Medzi výkrikom a stonom / Esej

Jazyk vytvára skutočnosť a tým súčasne aj súdi: vymeriava trest a udeľuje milosť. Jazyk vynáša svoj vlastný rozsudok. Niet sa ku komu odvolať. Všetky vyššie inštancie sú neverbálne. Spisovateľ, skôr ako sa pustí do písania, je ako Laokoón, sputnaný jazykovým hadom. Ak chce dačo vysvetliť, spisovateľ sa musí oslobodiť od jazyka. Po tom, ako som sa presťahoval z Pušky do curyšského kantónu mi trvalo istý čas, kým bizarný pocit neskutočna a karnevalovú povahu toho, čo sa so mnou dialo postupne nahradila nesmelá a užasnutá istota, že sa mi to všetko neprisnilo. Že vlaky nie sú hračkové, krajina nie je namaľovaná, […]