Michael Ignatieff

Michael Ignatieff (1947) je kanadský spisovateľ, akademik a bývalý politik. Žije v Toronte. Do roku 2011 bol predsedom Liberal Party of Canada. Predtým prednášal na rôznych univerzitách – v Cambridgei, Oxforde, Harvardskej univerzite a na University of Toronto. Dnes opäť prednáša – je profesorom na Harvard Kennedy School. V českom preklade mu vyšla kniha Virtuální válka.

Koho je to problém? / Esej

My, čo nežijeme v Európe, sledujeme neuveriteľné výjavy na Keleti v Budapešti, vidíme mŕtve telo dieťaťa, vyplavené na tureckú pláž, zúfalé sýrske rodiny, ako riskujú životy počas nočnej plavby na grécke ostrovy – a počúvame, že je to európsky problém. Občianska vojna v Sýrii splodila vyše štyri milióny utečencov. Spojené štáty z nich prijali asi 1 500. Spojené štáty a ich spojenci v Sýrii vedú vojnu s Islamským štátom – v poriadku, všetci sa zhodneme na tom, že je nebezpečný – nenesieme však aj my istú zodpovednosť za utečencov, ktorí utekajú pred jeho útokmi? Keď sme mohli sýrskym povstalcom dodávať zbrane, […]

Rozbité ilúzie / Esej

Ruská anexia Krymu otriasla našimi predstavami o globálnom usporiadaní sveta po roku 1989. Domnievali sme sa, že Rusko bolo buď slabým záškodníkom na zostupe, alebo ambicióznym partnerom. Verili sme, že spoločné záujmy Ruska a Európy ohľadne ekonomickej integrácie zaručia, že násilné zmeny európskych hraníc sa stanú minulosťou. Všetky tieto ilúzie sa rozbili. Stále sa dohadujeme o tom, ako adekvátne reagovať. Už to nie je o sankciách. Európski a americkí lídri sa musia rozhodnúť, či akceptujú, že Ukrajina spadá pod ruskú sféru vplyvu, a s tým súvisiace obmedzenia ukrajinskej suverenity a nášho vplyvu na jej ďalší rozvoj. Alebo – či budeme […]

Progresívna politika v ťažkých časoch / Esej

Túto prednášku som napísal na počesť Tonyho Judta – historika, publicistu, učiteľa a priateľa – a je venovaná problematike, ktorá mu bola vlastná: budúcnosti progresívnej politiky v Európe a Severnej Amerike. Kladiem si rovnaké otázky, aké si kládol on: ako dať novú tvár politike v ére rastúcej nerovnosti, ako umožniť všetkým rovnaký prístup k verejnému blahu vo fáze uťahovania opaskov a ako utužiť jednotu Európy vo chvíli krízy a rozčarovania. Progresívna politika v ére uťahovania opaskov spočíva v nasledovnom: presvedčiť väčšinu, ktorá si chce udržať to, čo má – či už ide o krajiny, triedy alebo regióny – že ich budúcnosť závisí od toho, ako sa vysporiadajú s veľkou a neustále rastúcou menšinou […]

Sme takí výnimoční / Esej

Utvrdzovanie sa vo viere, že Amerika je výnimočná krajina, sa stalo skúškou vlastenectva v americkej politike. A presadzovanie amerického práva na tvorbu vlastných pravidiel a vlastný jedinečný osud sa stalo obligátnou súčasťou kampaňovej rétoriky, odkedy je Čína na vzostupe a americká ekonomika sa snaží pozviechať. Barack Obama sa o tom poučil na vlastnej koži roku 2009. Na otázku novinára Financial Times, či verí vo výnimočnosť Ameriky, Obama odpovedal, že v ňu verí „rovnako ako predpokladám, že Briti veria v britskú výnimočnosť a Gréci veria v grécku výnimočnosť.“ Iste, neskôr ešte uviedol, že „bezkonkurenčné vojsko“ Ameriky a jej demokratická prax sú čímsi „výnimočné“. Najprv však naznačil, že Amerika nie je až […]