Jürgen Habermas

Jürgen Habermas (1929) je nemecký filozof a sociológ. Žije ako penziovaný profesor filozofie v Starnbergu. Je jedným z najuniverzálnejších a najvplyvnejších filozofov 20. storočia. Svojím dielom ovplyvnil nielen súčasnú filozofiu, ale aj sociálne vedy, politológiu, právo a ekonómiu. Spolutvorca koncepcie moderných sociálnych demokracií, jeho obsiahla tvorba sa sústreďuje predovšetkým na problémy slobodnej komunikácie a racionality, ako základov modernej spoločnosti a jej riadenia. Významný kritik sociálnych vied, v ktorých vidí dôležitý zdroj spoločenských a politických kríz modernity. V slovenských kníhkupectvách sú k dispozícii jeho knihy Budoucnost lidské přirozenosti, Teorie demokracie dnes, Strukturální přeměna veřejnosti, Problémy legitimity v pozdním kapitalizmu, Dobiehajúca revolúcia a najnovšie Teória jazyka a východiská sociálnych vied a esej K ústave Európy.

Uspávanie verejnosti

Nie banky, ale občania musia rozhodovať o Európe, žiada slávny nemecký filozof Jürgen Habermas. No európskym politikom akoby boli záujmy investorov prednejšie, ako sanácia gréckej ekonomiky. Najnovší verdikt Európskeho súdneho dvora vrhá ostré svetlo na chybnú konštrukciu menovej únie bez politickej únie. Všetci občania Európske únie mohli byť v lete roku 2012 vďační Mariovi Draghimu za to, že ich jednou jedinou vetou zachránil pred katastrofálnymi dôsledkami kolapsu ich meny. Keď ohlásil, že v krajnom prípade odkúpi štátne dlhopisy, celej euro-skupine tým vytrhol z päty obrovský tŕň. Musel hovoriť namiesto ostatných, premiéri totiž neboli schopní konať v spoločnom európskom záujme, zostali […]

Utopický sklz / Esej

Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú Organizácia spojených národov schválila 10. decembra 1948, sa začína vetou: Všetci ľudia sa rodia rovní v dôstojnosti a právach. V preambule sa ľudská dôstojnosť tiež uvádza jedným dychom s ľudskými právami. Hovorí sa v nej o viere v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osoby. A aj v medzinárodnom ľudskoprávnom diskurze a legislatíve má dnes ľudská dôstojnosť prominentné miesto. Začnem známym príkladom. Nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti bola v nemeckej spoločnosti veľkou témou, keď roku 2006 Spolkový ústavný súd zamietol zákon o vzdušnej bezpečnosti ako protiústavný. Parlament mal pred očami scenár jedenásteho septembra, teroristický útok […]

Národní hrdinovia / Esej

Keď sa roku 1999 zavádzalo euro, mnohí ešte dúfali, že integračný proces bude pokračovať. Iní zasa verili ortodoxne liberálnej učebnici, ktorá oveľa viac dôvery vkladá do zákonitostí ekonómie než do demokracie. Mysleli si, že ak sa dodržia jednoduché pravidlá konsolidácie štátnych rozpočtov, bude to stačiť na to, aby sa národné ekonomiky navzájom vo svojom vývoji prispôsobovali. Falošná konštrukcia Obidve tieto predstavy stihlo dramatické sklamanie. Rýchle striedanie finančnej krízy dlhovou a dlhovej zasa krízou eura zviditeľnilo falošnú konštrukciu hospodárskeho a menového priestoru, ktorý je síce obrovský, no nemá nijaké nástroje spoločnej hospodárskej politiky. Euroskeptikov ako Angela Merkelová to týmito systémovými tlakmi pritislo k prointegračným krokom. […]

Krátka cesta zľava do prava / Esej

Od konca augusta sa Nemecko zmieta vo vlnách politickej búrky. Ide v nej o integráciu, multikulturalizmus a úlohu „Leitkultur“, čiže smerodatnej kultúry, a táto diskusia zas vo verejnosti posilňuje rastúcu xenofóbiu. Falošné dôsledky Výsledky prieskumov už roky poukazujú na trend tichej, ale rastúcej nevraživosti voči prisťahovalcom. Zdá sa však, že až teraz sa začal nahlas prejavovať: staré známe stereotypy sa z krčiem preniesli do televíznych diskusných programov a začali ich opakovať aj politici stredného prúdu, aby prilákali potencionálnych voličov, ktorí by sa inak priklonili k pravici. No emócie, vyvolané dvomi nedávnymi udalosťami sa už nedajú tak ľahko situovať na škále zľava doprava. Prvou udalosťou bola publikácia […]

Potrebujeme Európu! / Esej

Naša nová zápcha: je nám už spoločná budúcnosť ľahostajná? Osudové dni: Západ oslavuje ôsmeho, Rusko deviateho mája víťazstvo nad nacistickým Nemeckom – aj u nás sa im oficiálnym slovníkom hovorí „Dni oslobodenia“. Tohto roku pochodovali armády vojnovej koalície proti Nemecku (aj s jednou poľskou jednotkou) na víťaznej vojenskej prehliadke spoločne. Na Červenom námestí v Moskve stála Angela Merkelová hneď vedľa Putina. Jej prítomnosť posilnila ducha „nového“ Nemecka: povojnové generácie nezabudli, že ich – s veľkými obeťami – vyslobodila ruská armáda. Kancelárka prišla z Bruselu, kde bola v úplne inej role prítomná na porážke celkom iného druhu. Obraz onej tlačovej konferencie, na ktorej sa oznámilo, že […]

Toto si nemôže dovoliť žiadna demokracia / Esej


Médiá, trhy a konzumenti. Sú obavy filozofa o budúcnosť serióznych novín oprávnené? Aj keď sa kríza inzercie zdá prekonaná, noviny sú vystavené obrovským výzvam: bojujú na zmenšujúcom sa trhu a musia sa presadzovať ako informačné orgány v mediálnom prostredí nastavenom na zábavu. Na miesto patriarchálnych vydavateľov nastupujú na celom svete finanční investori, ktorí majú iný pohľad na rentabilitu svojich firiem. Ekonomická redakcia novín Die Zeit znepokojila pred tromi týždňami svojich čitateľov titulkom Dostane sa štvrtá veľmoc na bubon? Dôvodom bola alarmujúca správa, že noviny Süddeutsche Zeitung hľadia v ústrety neistému ekonomickému osudu. Väčšina spoločníkov sa chce svojich podielov vzdať. Ak […]