Jacek Dehnel

Jacek Dehnel (1980) je poľský spisovateľ, básnik, prekladateľ a maliar. Žije vo Varšave. Vydal sedem zbierok poézie, štyri knihy prekladov (medzi iným novú verziu Veľkého Gatsbyho F. Scotta Fitzgeralda pre 21. storočie), dve zbierky poviedok a tri zbierky esejí, venované fotografiám a mapám, ako aj čítaniu a knižkám. K jeho najznámejším prozaickým dielam, ktoré vyšli aj v slovenčine, patria romány Babuľa a Saturn, inšpirovaný tzv. čiernymi maľbami Francisca Goyu. Uverejňuje fejtóny v rubrike Kawiarnia literacka týždenníka Polityka a na svojom blogu Tajny detektyw vyhrabáva novinové články o „medzivojnových zločinoch, priestupkoch a obyčajných svinstvách, z ktorých mrzne krv v žilách a ježia sa vlasy na hlave“. Jacek Dehnel je nositeľom mnohých literárnych ocenení, okrem iného Pasu časopisu Polityka (2006). V slovenskom preklade vyšli jeho romány Saturn a Babuľa a v českom Lala.

Jazyk spálenej zeme / Esej

Poľskú spoločnosť už zjavne unavujú “neutopiteľné” tváre politikov a ľudia neveria v ich úprimné úmysly. I. Na vysvetlenie súčasného jazyka našej politiky musím najprv načrtnúť jej základné obrysy. Posledné desaťročia v Poľsku prebiehajú v znamení dvoch strán, založených roku 2001: na jednej strane je to Právo a Spravodlivosť (PiS) Jarosława Kaczyńského a na druhej Občianska platforma (PO) Donalda Tuska. Obe pochádzajú z polystyrénu (takto sa naozaj hovorilo bývalým členom Solidarity, hnutia, ktoré v roku 1989 zvrhlo komunistický režim v Poľsku, lebo kedysi počas štrajkov spávali na polystyrénových matracoch) a obe sú pravicovými stranami. PiS je extrémnejšia, nacionalistická, náboženská a euroskeptická, […]

Štyri pohľadnice z New Yorku / Esej

Jacek Dehnel pripravil štyri hádanky pre čitateľov Polityky – pastiše literárnych štýlov svojich literárnych kolegov. Čítanie kníh nie je nevinná ani beztrestná činnosť. Čím viac a čím dlhšie človek číta, tým viac filtruje to, čo vidí cez to, čo videli a rozprávali iní. Snáď najviac na cestách, pretože tam oko nachádza najviac nového a hľadá vzor v dačom skôr poznanom. Bežíme si s P. večer po nábreží Hudsonu a akoby som za uchom počul: Večer ma Dehnel núti behať, ale kde by som behal, on si behá a robí kolečká a ja sa prechádzam, a pritom sa opatrne rozhliadam okolo seba, lebo každý muž, […]

Four Postcards from NYC

Photo: Peter Župník Reading books is not an innocent occupation you can indulge in with impunity. The more and the longer you read, the more you filter everything you see through everything other people have seen and said. This is most likely to occur while you’’re visiting foreign parts because that’’s when the eye has the greatest tendency to detect what is and to seek in it patterns of things previously learned. Jogging along the Hudson River in the evening I seem to hear the following words in my ears: Dehnel makes me go jogging in the evenings but jogging […]

Gangstri a perohryzi / Esej

Je čudné byť dospelý. Už si si mal na to zvyknúť, ale stále je mi to trochu čudné. Nejde len o to, že treba pracovať a zarábať, dodržiavať termíny. Napríklad byť spolumajiteľom nehnuteľnosti je čudná záležitosť. Platia sa dáke dane z pôdy, ktoré prídu po dvoch rokoch na kuse papiera, zjavne nespokojné s nedoplatkami a dačo si nárokujú, dane akési. Nečakane a rozhodne. Alebo správne rady. Nehnuteľnosť treba spravovať, kedysi to robili špeciálne firmy, ale odnedávna sa náš dom musí spravovať sám, to znamená že užívatelia si musia vytvoriť správnu radu. Na schôdzi. Schôdzka užívateľov je mimochodom téma na samostatný fejtón, na […]

Gangsters and scribblers

It’’s weird being a grown-up. I should have got used to it by now but it still feels a bit weird. It’’s not just that one has to work and earn money and meet deadlines. Being the co-owner a piece of real estate is also quite a strange business. You’’ve got to pay land tax, a piece of paper demanded, visibly unhappy with us being in arrears, suddenly and resolutely demanding payment after two years. Or take a committee. A piece of real estate has to be managed. In the past there used to be special companies that did that […]

Hop, cup, hop / Esej

Jedným z mojich mnohých tajných čitateľských pôžitkov je čítanie listov redakcii. Tieto väčšinou nie obzvlášť zaujímavé texty sú súčasťou nášho obľúbeného národného športu, čiže nariekania: tu že na Štrbkovej, na rohu Drbkovej je diera, tam že sa na trávniku váľajú psie hovienka; alebo že požiarnici neprišli; tu vyjadrujem svoje pobúrenie z dôvodu, alebo že „v civilizovanej krajine“ by sa to či ono istotne nemohlo stať. No medzi množstvom obvyklého jojkania a lamentovania sa občas nájde aj ozajstná perlička, ako list pani Grażyny varšavskému vydaniu Wyborczej. Moju pozornosť upútal hneď brilantný titulok redakcie: „Lebky mŕtvol vedľa ihriska: umenie alebo škandál?“ Priam manichejský […]

Koniec sveta mandarínov / Esej

V hurhaji okolo sexaféry Dominquea Strauss-Kahna ticho prebehla správa o inom francúzskom škandále. Bývalý minister školstva Luc Ferry obvinil iného ministra (jeho meno však z obavy z procesu o nactiutŕhanie neuviedol), že sa zúčastnil orgie s maloletými chlapcami v Marakeši. Nejde o to, tom, či dákeho politika skutočne prichytili počas orgie (stavil by som sa, že dákemu politikovi sa to stalo) a či ide o toho istého ministra, ktorý sa nedávno v autobiografii neprozreteľne priznal k sexturistike a potom sa vyhováral, že „chlapci boli plnoletí“. Ani on sa určite neprihlásil. Ide skôr o to, že orgie v Thajsku či v Maroku sú ďalším dejstvom „zabitia mandarína“. Hrdina Balzacovej Ľudskej komédie Rastignac, pokúšaný arcilotrom Vautrinom, […]