Ivan Krastev

Ivan Krastev je bulharský politológ. Žije v Sofii a vo Viedni. Je predsedom Centra liberálnych štúdií v Sofii a šéfredaktorom bulharského vydania časopisu Foreign Policy. V rokoch 2009, 2011, 2013 a 2014 bol hosťom Stredoeurópskeho fóra v Bratislave.

Koho pozvú na večeru? / Esej

Koncom roku 2016 sa mnohých Európanov, otrasených Brexitom a vyvedených z miery víťazstvom Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách, zmocnilo hlboké zúfalstvo. Zmierili sa s predstavou, že Európska únia má svoj historický moment za sebou. O necelý rok neskôr je všetko po starom, no predsa je všetko inak. Podľa prieskumov verejnej mienky čoraz viac Európanov verí v Európsku úniu. Zlepšujúca sa hospodárska situácia na celom kontinente, žalostné výsledky populistov v Holandsku a potupa, akú predstaviteľka tvrdého Brexitu Theresa May zožala v predčasných voľbách vo Veľkej Británii im dodali nádej, že Európska únia dostala ďalšiu šancu a že ju bude vedieť využť. Presvedčivé víťazstvo Emmanuela […]

Nebezpečná panika / Esej

Bude ruský prezident Vladimír V. Putin tým, kto zvolí budúceho prezidenta Spojených štátov? Tipujem, že nie. No súdiac podľa záplavy komentárov o údajnom zasahovaní Ruska do americkej politiky by ste si ľahko mohli myslieť opak. Pripomína mi to trochu absurdný román ruského satirika Viktora Pelevina Operácia horiaci Bush.  Hrdinu príbehu, obyčajného ruského učiteľa angličtiny, obdareného mimoriadne mocným hlasom, naverbujú na špeciálnu špionážnu operáciu: Má sa prihovárať prezidentovi Georgeovi W. Bushovi cez implantát, skrytý v prezidentovom zube. Učiteľ sa vydáva za hlas Boží a na základe inštrukcií z Kremľa, vnukne štyridsiatemu tretiemu americkému prezidentovi nápad okupovať Irak. Neskôr sa v knihe dočítame, že v osemdesiatych […]

Deficit súcitu / Esej

Jeden maďarský novinár – ktorý komentoval prúd migrantov z Maďarska do Rakúska, mi povedal: “My už nemáme mestá, máme len rozšírené železničné stanice.” Pred dvadsiatimi rokmi bolo Maďarsko a jeho východoeurópski susedia tranzitívne postkomunistické krajiny a viaceré štáty – Bulharsko, Macedónsko, Srbsko – nimi ešte sú. Teraz sa tieto z noci na ráno stali tranzitnými krajinami. A tak popri prílive státisícov migrantov musí Európe robiť starosti aj fakt, že kríza vráža klin medzi jej východnú a západnú polovicu. To, čo prišlo po komunizme a liberálnych reformách, bolo šírenie cynizmu. “Kamión hanby” v Rakúsku a scény utopených migrantov vyvolali v mnohých […]

Achillova päta Európy / Analýza

Je naozaj možné, že si ruský president Vladimir Putin zvolil Balkán za budúce ihrisko pre svoju destabilizačnú politiku? Túto možnosť nedávno nadškrtla Angela Merkel. Mali by sme ju brať vážne. Finančná kríza roku 2008 si vynútila aké-také zmierenie medzi Západom a Ruskom. Nemôžme však očakávať, že čosi podobné sa odohrá po teroristických útokoch na Francúzsko, aj napriek prejavom solidarity, ktoré z Ruska zazneli. Vladimír Putin je priveľmi rozhnevaný, Európa je príliš ustarostená a spomienky na krátkodobé zmiernenie napätia tiež nie sú zvlášť povzbudivé. Reset vzťahov s Ruskom, ktorým sa Amerika tak vystatovala, sa skončil anexiou Krymu. Oligarchovia sú nespoľahliví spojenci. […]

Transparentnost a konspirace / Esej

Ivan Krastev is Chairman of the Center for Liberal Strategies in Sofia, and Permanent Fellow at the Institute for Human Sciences (IWM) in Vienna. His latest book is In Mistrust We Trust: Can Democracy Survive When We Don’t Trust Our Leaders? SOFIE – Jedním z nejznepokojivějších důsledků probíhající finanční krize je zhroucení důvěry v demokratické instituce a politiky. Průzkum globální firmy Edelman nazvaný „Barometr důvěry“ zaznamenal v roce 2012 historicky největší propad, co se týče vlády. Může tento trend zvrátit větší „transparentnost“ – tato nová politická mantra občanských aktivistů i narůstajícího počtu demokratických vlád? Doufá se, že kombinace nových technologií, […]

Potopa či práchnivenie? / Esej

Ruský autoritársky režim vďačí za svoju stabilitu tomu, že postavil na hlavu dva základné princípy komunizmu, píše Ivan Krastev. Jeane Kirkpatrick roku 1979  v časopise Commentar uverejnila slávny článok Diktatúry a dvojité metre. Tvrdila v ňom, že totalitné režimy, založené na revolučnej ideológii sú nielen represívnejšie než tradičné autoritárske režimy, ale že sa dajú oveľa ťažšie liberalizovať či demokratizovať. Podľa jej názoru ideológia týmto režimom dodávala transcendentálnu legitimitu a tým z nich spravila čosi na spôsob teokracií. Ideológia bola aj prostriedkom na zaistenie súdržnosti vládnucej elity. Pojem „straníckej línie“ podľa Kena Jowitta plnil v leninských režimoch funkciu, akú na Západe plnili demokratické procedúry. Vládnuca strana […]

A post-American Europe

The era of post-American Europe has begun. It is not a Europe abandoned by Americans or a Europe deprived of American security guarantees; neither is it a creature that is likely to vanish should the Republicans enter the White House in 2012. Post-American Europe represents a new geo-political order in which the Old Continent is no longer at the centre of America’’s strategic interests, one in which the decision about a new constellation of powers depends primarily on Europeans themselves. It also means that American obligations towards their European allies will depend on the allies’’ readiness to support US policies […]

Sila papierového tigra / Esej

Američania sú z Marsu, ale Rusi tiež. Jedni aj druhí sa boja, že vyznejú ako bezvýznamní slabosi a to určuje ich postoj ku gruzínskej kríze. V tejto situácii je hlavnou silou Európskej únie to, čo na prvý pohľad pôsobí ako slabosť. „Stoj! Ak nezastaneš, ešte raz vykríkneme stoj!“ Takto hodnotia redaktori časopisu The Wall Street Journal vyhlásenie Európskej únie v otázke pokračujúcej ruskej okupácie Gruzínska. Redaktori ruských novín sa s nimi zhodujú. Ako v Moskve, tak vo Washingtone prevláda názor, že summit únie o situácii v Gruzínsku ukázal, že Európska únia je slabá, rozdelená, stratená a nemá dosť síl, aby […]

Hrozba, či výzva? / Esej

So strednou Európou čosi nie je v poriadku – alebo čosi nie je v poriadku s demokraciou? “Svet obchádza strašidlo: populizmus. Pred desiatimi rokmi, keď nové národy dosiahli nezávislosť, otázka znela: koľko z nich bude komunistických? Táto otázka, ktorá bola vtedy úplne namieste, je dnes trochu neaktuálna. Pokiaľ sa noví vládcovia zmocňujú nejakej ideológie, je to ideológia, ktorá čoraz viac nadobúda charakter populizmu.” Skonštatovali to Ghita Ionescu a Ernest Gellner pred štyridsiatimi rokmi. Pomerne dlhý čas, počas ktorého populizmus najprv vymizol, a potom sa znovu vynoril ako globálny fenomén našich dní. Dnes, podobne ako vtedy, je význam populizmu nepochybný, napriek […]

Ruský návrat k ideologii / Esej

Evropské politické elity udělaly kariéru na umění kompromisu a na tom, že skoncovaly s konflikty. Teď mají do činění s ruskými elitami, jež se chvástají tím, že neberou rukojmí. Postmoderní řád, o kterém snila Evropa od konce studené války, je už historií. Skončil okamžikem, kdy Rusko letos v červenci odstoupilo od smlouvy o omezení konvenčních zbraní. Navzdory tomu, co tvrdí kritici Vladimira Putina, ruská idea suverénní demokracie není vymezením se vůči evropské tradici, ale je naopak ztělesněním ideologické ambice Ruska stát se jinou Evropou, alternativou Evropské unie. Kreml vypracoval ideologický projekt, jenž přitahuje mnohé státy v postsovětské Evropě a staví Evropskou unii před existenciální […]