Legenda vraví, že Arabská jar začiatkom roku 2011 vypukla vo chvíli, keď polícia zhabala tuniskému predavačovi zeleniny Mohamedovi Bouazizimu vozík, na ktorom vozil svoj tovar. Urazený a pohanený sa sťažoval na policajtku, úrady však jeho sťažnosti ignorovali. Jeho zúfalá reakcia – upálenie – nesmierne zarezonovala v celom arabskom svete. Čím to bolo, že jeho čin vyvolal takú ohromnú reakciu? Išlo tu predovšetkým o ľudskú dôstojnosť, respektíve jej nedostatok, o pocit vlastnej hodnoty či sebaúcty, ktorý všetci potrebujeme. Ľudskú dôstojnosť však pociťujeme len vtedy, keď ju uznávajú aj iní;  vo svojej podstate je to spoločenský, ba priam politický úkaz. Tuniská polícia […]

Francis Fukuyama. Foto: Libération Čo by malo Tokyo podľa vás robiť? Popri zrejmých veciach by sa vláda mala najmä celkovo vzchopiť. Japonci sú už frustrovaní z nedostatku základných informácií, napríklad o úrovni radiácie. Japonská vláda je pritom paralyzovaná dlhoročnými rozbrojmi. Toto je príležitosť na zásadnú zmenu. Dúfam, že k nej dôjde, pretože Japonsko čelí podobným problémom, ako my – zlá fiškálna situácia a starnúca populácia. U nich sú však ešte oveľa závažnejšie. Zastaví katastrofa vo Fukushime globálnu renesanciu atómovej energie? Už sa tak stalo. Je to však zlé, pretože je rovnako nebezpečné byť závislý napríklad na rope z Blízkeho východu. A rozpútavať kvôli nej každých 10 […]

Moc Pekingu nestačí na to, aby zabránila miestnym úradom v porušovaní práv obyčajných občanov. Problém Číny väčšinou vidíme v tom, že je to komunistická diktatúra, v ktorej príčinou porušovania práv je skutočnosť, že silný centralistický štát ignoruje práva občanov. Možno to platí v prípade Tibetu a náboženského hnutia Falun Gong. Hlavný problém Číny však dnes vyplýva z toho, že centrálna moc štátu je v určitých ohľadoch prislabá. K drvivej väčšine prípadov porušovania práv obyčajných čínskych občanov — sedliakov, ktorým zaberajú pôdu bez náležitého odškodnenia, robotníkov nútených pracovať v príšerných podmienkach či dedinčanov otrávených ilegálnymi skládkami znečisteného odpadu – nedochádza na […]

Moderné liberálne spoločnosti majú slabé kolektívne identity. Postmoderné elity, najmä v Európe, cítia, že sa vyvinuli za hranice identít vymedzených náboženstvom a národom. Ak však naše spoločnosti nedokážu presadiť pozitívne liberálne hodnoty, môžu byť spochybnené migrantmi, ktorí sú si viac istí tým, kto sú. Moderná politika identít vyviera z medzery v politickej teórii, ktorá zakladá liberálnu demokraciu. Túto dieru predstavuje mlčanie liberalizmu ohľadne miesta a významu skupín. Línia modernej politickej teórie začínajúca Machiavellim a pokračujúca Hobbesom, Lockeom, Rousseauom a americkými Otcami zakladateľmi chápe otázku politickej slobody ako niečo, čo stavia štát proti jednotlivcovi, nie skupinám. Hobbes a Locke napríklad argumentujú, […]