Smrť má jednu veľkú výhodu: Netreba pre ňu vstávať z postele. Nech si kde chceš, Prinesú vám ju – zadarmo. – Kingsley Amis Ostrý výhružky, s opovržením blafujou, sebevražedný poznámky roztrhaný jsou. Ze zlatýho náustku blázna na dutým rohu hrajou slova marný, varovat dovedou, že bejt narozenej, tím zaměstnanej neni… …má dost práce s umíráním. – Bob Dylan: To je v pořádku, mami / Pouze krvácím (It’’s Alright, Ma (I’’m Only Bleeding) Keď prišlo na lámanie chleba, starý Kingsley po demoralizujúcom a dezorientujúcom páde zaľahol do postele a nakoniec sa obrátil tvárou k stene. Potom už nebolo ani reči o […]

Vo štvrtok som si s pocitom hlbokej nemohúcnosti a miernej absurdity požičal iPad a vyslal som som prvú správu pomocou tohto zariadenia. Adresoval som ju jednému z významných Francúzov, ktorí sa angažovali za to, aby svet vystrnadil Muammara Kaddáfího z miesta, kde ako odporná ropucha sedel vyše štyridsať rokov, ničiac životy líbyjských občanov. Apelujte, prosím Vás, na svojich priateľov v Líbyjskej prechodnej vláde a vo všetkých ostatných revolučných tribunáloch, nech k nim už patrí ktokoľvek, aby zabránili vraždeniu Kaddafího rodiny a postarali sa, aby tých jej členov, proti ktorým už bolo vznesené obvinenie zo zločinov proti ľudskosti, čo najrýchlejšie doručili do […]

Ako takmer každá životná skúsenosť, aj zhubná rakovina časom prestane byť zaujímavá. Senzácia z nej vyprchá a stane sa priam banálnou. Človek si zvykne na prízrak ustavičného Komorníka, čo neznesiteľne postáva vo dverách ako otravný hosť, čo sa túži dostať k slovu, keď sa večer schyľuje ku koncu. Ani mi tak neprekáža, ako vyzývavo mi chce pomôcť do kabáta, akoby mi nemo pripomínal, že je čas odísť. Len ma ničí, že sa mi pritom vysmieva. Hlas Choroba mi s prehnanou pravidelnosťou každý deň servíruje uštipačnú dennú špecialitku či príchuť mesiaca. Raz sú to ranky či vredy, čo sa mi kde-nič tu nič vyhodia na […]

Hrôzostrašné následky hystérie, ktorú vyvolala najnovšia chrípka. Podľa najnovších správ starodávne mesto Káhira ponúka teraz svetu obraz rastúcej haldy hnijúceho odpadu. Nič nové pod slnkom, poviete si. Ulice v Káhire nikdy neboli práve najupratanejšie, a odjakživa tu vládli šialený hluk, premávka a hrozný vzduch. Keď som sem prišiel prvý raz, s úžasom som sledoval ľudí, ktorí si dôstojne a rozvážne nažívali v takzvaných „mestách mŕtvych” – medzi hrobmi a náhrobnými kameňmi obrovských káhirských cintorínov. Medzi autobusmi Hlboký dojem na mňa urobilo aj množstvo rôznorodých zvierat, ktoré tu medzi autobusmi a taxíkmi takpovediac družne spolužili s ľudským obyvateľstvom. Z hotelového okna […]