Kríza na Východe / Téma

Krajiny východnej a strednej Európy kríza zasiahla zvlášť tvrdo. Podľa názoru médií je na vine krehkosť demokracie a rýchly hospodársky rast za posledné roky. Napriek tomu sa nedá hovori? o tom, že by tu mala krízu všade rovnakú podobu.

Dnevnik (Slovinsko), 27.02.2009

Rýchly rozvoj východnej Európy a mohutný ekonomický rast minulých rokov si krízou teraz vyberajú svoju cenu, píše Jernej Kozlevľar: “Prvé dva mesiace tohto roka boli pre každého investora katastrofou – na rozvinutých burzových trhoch Západnej Európy stratil napríklad DAX 17,4 percent zo svojej hodnoty, francúzsky CAC 14,6. Na východe podľa Bloomberga najviac stratil rumunský BET s tohtoročným mínusom 38,5 percent, poľský WIG20 so stratou 31,2 percent. Pri tomto tempe si sotva môžeme predstaviť, kde skončia akcie koncom roka 2009. Ekonomické opatrenia krajín zatiaľ nemali žiadny účinok. Reálna ekonomika čoraz viac pociťuje negatívne pôsobenie (krízy), čo by mohlo mať negatívny vplyv aj na obchodné správanie podnikov. A ďalšie dianie na burzách závisí od možného upokojenia burzovej indície.”

Dilema Veche (Rumunsko), 27.02.2009

To, že Rakúsko sa uchádzalo o štátnu pomoc pre svoje banky u niektorých východoeurópskych vlád, Mirceu Vasilescu zas tak veľmi neprekvapuje: “Z perspektívy obyvateľov je Európska únia v dennodennej praxi uchopiteľné pomocou niekoľkých vecí, ktoré v nás vzbudzujú konkrétny dojem, že ‘’nie sme cudzinci’, keď cestujeme do iných európskych štátov. (…) Ba čo viac, cítime sa ako Európania hlavne, keď v rôznych krajinách narážame na Vodafone, Lidl, Metro či Carrefour a utrácame našou kreditkou z našej banky. Návšteva rakúskeho ministra financií hovorí práve aj o európskom rozmere krízy: naše banky sú aj vaše banky, rozdiel medzi nami a vami je už nepodstatný. Pád niektorých európskych bank, ktoré pôsobia vo viacerých štátoch, sa netýka len obyvateľov krajiny, v ktorej majú hlavné sídlo. Banky nemajú národnosť, a bankroty už vôbec nie.”

Financial Times (Veľká Británia), 27.02.2009

Český premiér Mirek Topolánek píše o európskej ceste z krízy: “Som pevne presvedčený o tom, že musí zavládnuť disciplína a opatrnosť namiesto bezmocného pobiehania a skúšania (všetkého možného): k tomu patria fiskálne pravidlá (Pakt rastu a stability), slobodný trh bez bariér a férová súťaž bez protekcionizmu a nekontrolovaných dotácií, distribuovaných na princípe náhody. Bez skutočnej jednoty sa EÚ nepodarí zvládnuť recesiu a mať vplyv na vývoj na medzinárodnej úrovni. Keď sa už nemôžeme spoľahnúť na deus ex machina, potom musia členské štáty v spolupráci s inštitúciami EÚ znovu siahnuť po jednom jedinom opatrení: prinútiť banky, aby sa zbavili svojich napadnutých majetkových hodnôt, ktoré naďalej otravujú trh, a namiesto toho dovolili zdravým podnikom investovať a zodpovednou úverovou politikou dostať európsku ekonomiku znovu do správnych koľají – smerom k liberalizácii a väčšej konkurencii.”

SME (Slovensko), 26.02.2009

“Jeden slovenský ekonomický novinár napísal, že doteraz sme na Slovensku žili časy hojnosti a roky prudkého bohatnutia. Dúfam, že tým nemyslel slovenské učiteľky a lekárky, ktoré sa po dvadsiatich rokoch praxe platovo vyšplhajú takmer na úroveň rakúskych upratovařiek,” oponuje mu spisovateľ Michal Hvorecký. “Šetriť môžu tí, ktorí žili rozhadzovačne a nad pomery, ale ako šetriť, keď už človek skromne žije? Zamestnávatelia šikovne využili situáciu, neočudácka moc im na to skočila, a ani opozícia bohvieako neprotestuje. Svetoví ekonómovia tvrdo a právom kritizovali americký hyperkonzum a úverovú hystériu. Lenže nič také u nás nejestvuje. Minulý rok sa naša ekonomika konečne dostala mierne nad stav, v akom sa nachádzala v roku 1989. To ju, preboha, na tej príšernej úrovni chceme ponechať? Nie všetko u nás vyzerá tak zle ako pred dvadsiatimi rokmi. Moja obľúbená operná budova, knižnica, námestie aj klzisko vyzerajú podstatne horšie. Veľká časť infraštruktúry – cesty, mosty, chodníky, verejné budovy – je v mnohých mestách a dedinách porovnateľná s najzaostalejšími krajinami sveta. To sme už naozaj tak spohodlneli a otupeli, že ideme konzervovať daný stav? Naozaj tento štát nemá na viac?”

© Salon, Europic