Náš moloch / Esej

Foto: Andrew Bret Wallis / Getty Images

Foto: Andrew Bret Wallis / Getty Images

Nie je veľa zločinov, ktoré Starý zákon zakazuje tak prísne ako prinášanie obetí kráľovi Molochovi (pozri 3. Kniha Mojžíšova, 18.21, 20.1-5). V spomínaných obetiach išlo o živé deti, ktoré sa spaľovali ako obetný dar Molochovi. Od tých čias je uctievanie Molocha známkou hlboko degradovanej kultúry. Starí Rímania ospravedlňovali zničenie Kartága tým, že jeho obyvatelia obetovali deti Molochovi. Milton predstavil Molocha ako prvého pohanského boha, ktorý sa zapojil do Satanovej vojny proti ľudstvu:

„První Moloch byl, král strašný, zbrocený krví
lidských obětí a slzami rodičů,
ač jim pro trub a bubnů chřest
slyšet nebylo svých vřesku nemluvňat,
daných v zápal modle jeho zuřivé.“
(Ztracený ráj, 1.292-96, preklad J. Jungmann)

Prečítajte si tieto verše ešte raz, s obrazmi posledných dní nezmazateľne vrytými do mozgov – “postriekaný krvou” a “slzy rodičov”. Odhaľujú skutočný význam toho, čo sa v piatok ráno udialo na základnej škole Sandy Hook. Z tejto hrôzy nemožno viniť len jedného vyšinutého človeka. Bola to obeť, ktorú my ako kultúra neustále prinášame nášmu démonickému bohu. Zaručujeme, že jeden šialenec za druhým bude mať k dispozícii záplavu vražednej sily. Túto obeť musíme prinášať, pretože nás k tomu núti uctievanie nášho Molocha, nášho boha. Našim Molochom je strelná zbraň. Denne mu ako obetný dar prinášame naše deti – občas, ako teraz v Sandy Hook, ich hodíme priamo pred požiarnu hadicu guliek z našich chránených vražedných strojov, inokedy zas zničíme životy našich detí smrťou rodiča, spolužiaka, učiteľa či ochrancu. Občas je to masová vražda (len tento rok ich bolo osem), občas je to súkromná obeť bohu (tento rok ich boli tisícky).

Boh nie je len nástroj, kus technológie, politická otázka, téma pre diskusie. Je to predmet uctievania. Oddanosť tomuto Bohu vylučuje, aby sme sa nechali zastaviť obeťami, ktoré od nás vyžaduje. Ako väčšina bohov, robí si, čo chce a nepripúšťa spochybňovanie. Jeho prisluhovači sú presvedčení, že koná len dobro. Zaručuje život, bezpečnosť a slobodu. Zaručuje dokonca aj zákon. Zákon vyrastá z neho. Ako ho potom zákon môže spochybňovať?

Jeho moci konať dobro sa vyrovná jeho neschopnosť dopustiť sa akejkoľvek chyby. Nemôže zabíjať. Zabíjame my, ak zmaríme boží plán. Ak sa nám zdá, že zabíja, je to len preto, že sme bezodnému božiemu hladu po smrti neposkytli dostatok potravy. Odpoveďou na problémy, ktoré spôsobujú strelné zbrane je väčšie množstvo strelných zbraní, milióny zbraní, zbrane, ktoré ľudia nosia otvorene a tajne, vstupujú s nimi do krčiem, kostolov, kancelárií, do vládnych budov. Iba nedostatok zbraní môže byť kliatbou, no nie ich blahodárna všadeprítomnosť.

Zbožňovanie Molocha preniklo celou krajinou a núti nás zmĺknuť, keď koná svoje dielo. Nesmieme spochybňovať jeho rituály, ani keď sa modle spomedzi zubov rinie krv. Hovorca Bieleho domu v tradícii náboženského obradu vyzýva k mlčaniu. „Teraz nie je čas“ spochybňovať Molocha. Nikdy nie je čas prejaviť neúctu Molochovi.

To, že strelná zbraň je uctievaným bohom sa prejavuje v jeho mnohorakej a, podľa všetkého, neodolateľnej moci. Ako ho uctievame? Vymenujme všetky spôsoby:

1. Jeho moc ničí našu schopnosť uvažovať. Zakazuje nachádzať logické súvislosti. Núti nás poprieť, že existuje súvislosť medzi tým, že máme najväčší počet strelných zbraní v súkromnom vlastníctve a najväčším počtom smrtí, ktorú spôsobujú. Takáto miera popierania faktov vždy pochádza z náboženského fundamentalizmu alebo je ním chránená. Pred takouto poníženou vierou rozum nič nezmôže.

2. Jeho moc mení všetkých našich politikov v bezzásadových a nemých strážcov svätyne. Každého, kto by si trúfol povedať, že Molocha možno čo len trochu skrotiť, ihneď pranieruje pápež tohto náboženstva Wayne LaPierre, šéf NRA (Národného združenia majiteľov pušiek), ako človeka, ktorý sa snaží Molocha zničiť a zobrať nám všetky zbrane. A tak všetci len ticho kňučia a vravia, že im takáto kacírska myšlienka ani len nezišla na um. Mnohí počas volebnej kampane hrdo mávajú zbraňami, alebo sa vychvaľujú úspechmi v poľovaní na „škodcov“. Politici radšej nechajú umierať deti alebo nechajú otriasť ich osudmi, len aby sa nevystavili obávanému rozsudku exkomunikácie zo strany NRA.

3. Jeho moc deformuje naše chápanie ústavy. Tvrdí, že právo „nosiť zbraň“, čo je vojenský termín, dáva každému a kdekoľvek v tejto krajine moc postrieľať civilné obyvateľstvo vojenskými zbraňami. Dokonca aj Najvyšší súd sa nechal zastrašiť a dištancoval sa od vlastnej dlhej tradície, podľa ktorej sa Druhý doplnok k ústave vzťahuje na domobranu. Súd si teraz pokladá za povinnosť zaručiť každému šialencovi možnosť holdovať svojmu „náboženstvu“ jatiek. Moloch neznesie najmenší odpor, ani od najvyššieho súdu v krajine.

LaPierre je síce pápežom tohto náboženstva, no jeho najúspešnejším Pustovníkom Petrom, ktorý zvestoval križiacku výpravu v mene Molocha, bol Charlton Heston, symbol amerikanizmu lásky k strelným zbraniam. Už dávnejšie tvrdím, že by sme mali Hestonovi postaviť sochu na každom z mnohých miest v našej krajine, kde došlo k masovým vraždám. Čoskoro by sme mali armádu sôch a celé húfy Hestonových prívržencov by stáli na stráži pri svätyniach Molocha, roztrúsených po celej krajine. Molochizmus je jediné náboženstvo, ktoré sa nikdy nedá odlúčiť od štátu. Samotný štát sa skláňa pred Molochom a dohliada na to, aby sa mu prinášali obete. Oslavujme teda padajúce telá a nové sochy ako prejav našej poroby a našej oddanosti veľkému bohu Strelnej zbrane.

Text vyšiel na blogu The New York Review of Books.