Hazardéri s budúcnosťou slovenského národa to prezentujú ako banálny problém, ide však o náš osud. Ak vraj ustúpime v učebniciach vlastivedy pre maďarské deti na Slovensku, prehrali sme rozhodujúcu bitku o slovenskú identitu v dejinách nášho národa.
Názvy miest sú vraj len rafinovaná zámienka. Po mestách, riekach a pohoriach prídu určite na rad krstné mená a budú chcieť do učebníc Pál/Pavol a Aranka/Zlatica. A prečo nie aj Serda/Streda a Pentek/Piatok? Len si to domyslite a dokomponujte až do smutného konca.
Jediný, kto pochopil, o čo tu v skutočnosti ide, je HZDS-Ľudová strana.
Lomka je ďalší rafinovaný zádrh. Vraj naznačuje rovnosť, rovnocennosť názvov pred ňou a po nej. Ak je to tak, malo by byť jedno, či je na prvom mieste slovenský, alebo maďarský názov. Čo však, keby si zmysleli, že sa bude hádzať koruna/eurovka? Potom treba vychádzať z predpokladu, že rovnocennosť platí iba v prípade, keď na prvom mieste bude názov slovenský. V opačnom prípade to treba považovať za diskrimináciu Slovákov.
Nepodstatná nie je ani otázka, ktorá lomka sa tu použije. Tá zdola nahor (/), alebo tá zhora nadol (\). Z hľadiska politického SMER-ovania prvá ide zľava doprava, čo bolo typické pre dzurindovcov, druhá, ficovská, nás však vedie správne sprava doľava. Nezabúdať na tento kvalitatívny rozdiel pri výbere lomky! Pravú (ľavú??) rovnocennosť zaručí iba tá druhá. Teda: Bratislava\Pozsony. Nech nás nemýli, že to akoby zároveň smerovalo aj od súčasnosti do minulosti, lebo sú aj inšpiratívne minulosti.
Potom je tu ešte problém tej zátvorky. Vraj naznačuje druhoradosť názvu v zátvorke. Toto však možno riešiť tým, aký druh zátvorky použijeme. Napríklad pravoľavú \Nitra\ či ľavopravú /Nitra/ lomkovú zátvorku by bolo možné z tohto hľadiska považovať za rovnocennú s prostým použitím lomky. Alebo nie? Má obyčajná zátvorka (Nitra) rovnakú hodnotu ako zátvorka lomková /Nitra/? To treba pozorne zvážiť, lebo ak nie, maďarskí učitelia by mohli maďarské deti nabádať, aby lomku v učebnici prostou čiarkou doplnili na lomkovú zátvorku a tým zvrátili pôvodný zámer zákonodarcu. Teda z Pozsony/Bratislava by urobili Pozsony /Bratislava/.
Ktoré názvy sú pre túto úpravu akceptovateľné? Tie, ktoré majú najmenej storočnú patinu, alebo aj mladšie? Na to dávajme obzvlášť pozor, lebo by nám mohlo padnúť Štúrovo aj Gabčíkovo, Bernolákovo aj Kolárovo, Palárikovo aj Tešedíkovo. Nehovoriac už o Sládkovičove, Hanuliakove a ďalších. Posuňme to najmenej za hranicu roku 1948, aj keď nám potom vzniknú zas problémy s tými tzv. nehistorickými maďarskými názvami. Treba si vybrať ten výhodnejší variant. Alebo to riešiť z prípadu na prípad?
A dávajme pritom pozor na to, aby si z riešenia tejto maďarskej kauzy nebrali zlý príklad povedzme takí Rómovia. Už aj ich (či Slotov?) Fízik sa výhražne ozval, že by potom mohli aj oni chcieť úradné rómske názvy pre rómske osady, za čo ho pochválil sám Slota. Bolo to varovanie: neustupujte Maďarom, lebo vám aj my zavaríme!
Zavarili by len slovenským nacionalistom, ktorí každý pokrok v spravodlivom uplatňovaní práv národnostných menšín považujú za svoju potupu a porážku. Neviem však, prečo by sa toho mal obávať normálny, obyčajný Slovák, ktorý priznáva rovnaké práva svojim maďarským či rómskym spoluobčanom.
To je však príliš jednoduchý, príliš ľudský pohľad na vec. Slovenskí politici, slovenský parlament volia zrejme iný, omnoho sofistikovanejší prístup a budú sa do krvi hádať o lomku či zátvorku ako o náš osudový problém. Pamätajme na Murphyho zákon: “Keď zasadá parlament, celý národ je v stave ohrozenia!”