Foto: Seamus Murphy / Reuters
A stále to pokračuje: vyprázdňovanie slobôd nazývaných občianske a ľudské práva. Podľa nedávo publikovanej správy nemecké tajné služby sledujú e-maily a ďalšie formy internetovej komunikácie v gigantickom rozsahu: roku 2010 bolo na konkrétne kľúčové slová prehľadaných 37 292 862 e-mailov a dátových spojení, päťkrát toľko ako v predchádzajúcom roku. S akým úspechom? Len v dvesto trinástich prípadoch sa našlo niečo použiteľné.
Vo februári 2011 odpočúvala v súvislosti s protineonacistickou demonštráciou drážďanská polícia telefóny desaťtisícom občanov a zhromaždila vyše milióna dátových viet, údajne aby predišla závažným trestným činom. V Berlíne úrady minulý rok vyhodnocovali tisíce dát z mobilov, aby sa dostali na stopu podpaľačom áut. Nástroj takzvaného “výberu vysielaných dát” sa, ako uvádza berlínska prokuratúra, roku 2011 využíval ”vo významnej miere”.
Úradníci s priveľkou mocou
Na Majstrovstvá Európy vo futbale sa má v Poľsku na skúšku nasadiť Indect, pokusný projekt, pri ktorom sa majú prepájať informácie z databánk úradov s informáciami z priemyselných kamier a s lokalizačnými údajmi používateľov mobilov. Na osobu, deklarovanú ako nápadná, sa vzťahujú osobitné, plne automatizované sledovacie opatrenia vrátane ploštíc.
Na to, aby ste sa stali nápadným, stačí, ak urobíte pred kamerou prudký pohyb alebo pôjdete iným smerom ako dav.
Pokiaľ ide ploštice: v Severnej Dakote ich nedávno začali využívať na vystopovanie zlodejov dobytka, ako súčasť pribúdajúcej militarizácie polície. Ploštice, niektoré nie väčšie ako pavúčiky, sú lacné, lacnejšie než ktorákoľvek iná výzvedná technológia, napríklad vrtuľníky či diaľkové kamery. A v Spojených štátoch a Veľkej Británii, ktoré sú v represívnych technológiách pred ostatným svetom vždy o krok vpredu, ich už polícia využíva čoraz častejšie.
Koncom januára sa stal terčom iného druhu bdelosti jeden írsky turista na letisku v Los Angeles. Dvanásť hodín ho vypočúvali, týždeň pred odletom totiž na twitteri zapípal: “free this week for a quick gossip/prep before I go and destroy America”, toto slovné spojenie je totiž slangový výraz, ktorý znamená čosi ako vypustiť paru – v Spojených štátoch je neznámy. Po výsluchu ho poslali najbližším lietadlom domov.
Ľudia, ktorí budú americkej armáde podozriví z terorizmu, z toho v budúcnosti len tak ľahko nevyviaznu. Prezident Obama nedávno podpísal zákon, ktorý armáde umožní takýchto ľudí po celom svete na neurčitú dobu zadržať, bez právneho preskúmania a časového obmedzenia (National Defense Authorisation Act 2012).
Mohutné zastrašovanie
To je iba zopár, viacmenej náhodne zvolených príkladov z veľkého množstva. Môžeme na nich vidieť základné črty hrozivého vývoja. Ako vidno na prípade írskeho turistu, tieto opatrenia sú proti trestným činom väčšinou neúčinné, ale majú obrovský potenciál zastrašovať.
Postup pri zostrovaní represívnych opatrení je stále ten istý, ako sme toho boli svedkami napríklad pri Acte: rokovania o tejto cenzorskej zmluve prebiehali v Európskej komisii od roku 2007, v utajení. Žiadna transparentnosť – ale zatiaľ čo verejnosť, ba ani Európsky parlament nič nevedeli, lobisti zábavného a softvérového priemyslu boli pravidelne informovaní. Až masívne protesty a zásah Európskeho parlamentu mali za následok najprv zmiernenie znenia a potom zásadnú diskusiu o zmysle a účele celej dohody. Ako vždy, zúčastnené inštitúcie neprejavili žiadne demokratické vedomie. Stúpenci každého takéhoto opatrenia vyzdvihujú obrovské výhody pre prevenciu a objasnenosť trestných činov (zato o obrovských ziskoch pre zúčastnený biznis pomlčia).
Čítajte reklamné brožúry!
Zvlášť vážny je výbušný nárast celého komplexu bezpečnostného priemyslu, z ktorého je dnes mnohomiliardový biznis (v minulom roku sa celosvetový obrat pohyboval okolo piatich miliárd euro), ktorý úradom po celom svete ponúka systémy na identifikáciu ich vlastných občanov, ako ich vyhľadať a sledovať, väčšinou pomocou mobilov a počítačov. Marketingové brožúrky príslušných firiem hovoria so šokujúcou otvorenosťou: napríklad, jedna nemecká firma má v ponuke možnosť sledovať “politických odporcov”, iná, talianska firma zasa tvrdí, že svojim zákazníkom umožní na diaľku kontrolovať smartphony a odpočúvať, aj fotografovať ich užívateľov. Juhoafrická firma ponúka nástroje na nahrávanie a ukladanie miliárd rozhovorov.
Tieto a mnohé iné informácií sú v takzvaných “spy files”, dokumenty o stotridsiatich firmách z dvadsiatich piatich štátov, od Brazílie po Švajčiarsko, o ktorých sa môžete dočítať na Wikileaks a na webovej stránke Privacy International. Rozsah technických možností je dych vyrážajúci. “Prečo len námatkové záznamy, keď sa za celkom výhodnú cenu dá sledovať pohyb na celej sieti?”, buráca brožúrka firmy Endace z Nového Zélandu.
A China Top Communications z Pekingu ponúka softvér, ktorým môžete rozlúsknuť heslá tridsiatich hlavných e-mailových providerov vrátane gmailu: “v reálnom čase pasívnym prístupom”. V orwellovskom jazyku špicľovacieho priemyslu “pasívny” znamená bez vedomia dotyčnej osoby. Toto a ešte oveľa horšie nám hrozí, ak zostaneme pasívni.
“Prečo mať len námatkové záznamy, keď môžeme za výhodnú cenu sledovať pohyb na celej sieti?”