Pred dvoma týždňami som nazval náš parlament verejným domom a naznačil som, že platí aj menej lichotivý význam tohto slovného spojenia. Aj som sa vtedy pri písaní zháčil – predsa len je to náš najvyšší zákonodarný orgán. Chcem sa ospravedlniť. Verejnému domu. Náš parlament sa minulý štvrtok stal skládkou verejného odpadu, na ktorej si dali zraz hajlujúci náckovia. Opoznali sme (ako to pekne hovorievajú policajti) najmenej dvoch – JUDr. Vladimíra M. a JUDr. Štefana H.
Ten “hajzeľ”, ktorým JUDr. Štefan H. opľul opozičného poslanca JUDr. Daniela L., je “len” tá skládka. Ešte bez náckov. Viem, znie to obludne, ale na skládku na Vodnom vrchu sme už dávno zvyknutí. Musel by sa narodiť nejaký nový Bubka, aby preskočil latku, ktorú tu pred vyše desaťročím nastavil vtedajší druhý muž HZDS a prvý muž parlamentu JUDr. Ivan G. výrokom: “Gusto, poď to dokončiť, mňa volajú k tomu starému (ch)ujovi.” (Pre tých, čo už na to zabudli: k vtedajšiemu prezidentovi Slovenskej republiky Ing. Michalovi K.) A onen Gusto nebol nik iný ako vtedajší podpredseda parlamentu Augustín Marián H., ktorého perfídne zneužil práve JUDr. Vladimír M. pri svojich minulotýždňových antisemitských narážkach a urážkach. To bola tá chvíľa, keď sa na parlamentnú skládku vovalili náckovia. To už nebolo nič spontánne, nijaké vybudené emócie v zápale politickej hádky, to bol normálny premyslený a priemyselný antisemitizmus na najvyššej úrovni, keď JUDr. Vladimír M. konštatoval, že Augustína Mariána H. trýznil v Jáchymove “istý pán Lipstein,” podľa A. M. H. vraj “predok pána Lipšica”.
JUDr. Vladimír M. len zabudol dodať, že desať rokov predtým Slovákov s priezviskami typu Lipstein nakladali do vlakov mieriacich do osvienčimských plynových komôr Slováci s írečito znejúcimi menami typu… radšej to ani nenapíšem. Ostáva už len otázku JUDr. Štefana H. “Aký je rozdiel medzi Goebbelsom a Lipšicom?” položiť správne: “Aký je rozdiel medzi Goebbelsom a Mečiarom?”
Inak si myslím, že to bola celkom slušná generálka na nácvik protokolárneho správania, ktorého sa majú naši najvyšší verejní činitelia dopustiť pri návšteve britského kráľovského páru. Pikantné je, že hlavným hostiteľom hlavy Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska bude práve muž, ktorý hlavu svojho vlastného štátu nazval starým (ch)ujom. Nebuďme malicherní, bolo to dávno (skoro tak dávno ako telefonický rozhovor JUDr. Štefana H. s Bakim Sadikim) a za šesť týždňov sa dá toho stihnúť veľa. Napríklad prvá dáma sa naučí urobiť poklonu a prvý pán si zapamätá, že britským premiérom už nie je John Major, ba ani Tony Blair. Už len nejako šikovne zaonačiť, aby sa JUDr. Vladimír M. nezaujímal o priezviská Alžbetiných predkov a Ing. Ján S. sa nevyjadroval k jej účesu. Už o niečo ťažšie bude zabrániť premiérovi JUDr. Robertovi F., aby sa jej veličenstva neopýtal, či predkovia dnešných anglických majiteľov denníka Pravda naozaj poslali blahoprajný list Hitlerovi k Mníchovu. Pravda, aj kráľovná by mohla prehodiť slovko-dve na tému premiérovej vinice, financovania chalúpky Elektra JUDr. Vladimíra M., prípadne sa rovno spýtať, či jej hostiteľ nefiguruje na zoznamoch klientov Fruniho Horizontu a BMG Investu… ale pokiaľ vieme, kráľovná je skutočná dáma a na bonmoty má svojho manžela princa Filipa. Takže – Welcome in Slovakia!
Či pri návšteve britského kráľovského páru nastane nejaké faux pas, sa ešte len ukáže. Ak by aj nastalo, výlet za Bratislavu to hádam zachráni. Keďže Ing. Rudolf Sch. už doprezidentoval, kovanie rýľa v Medzeve nehrozí. Vraj sa pôjde do Tatier. Tatrami sa nedá nič pokaziť – ťažba dreva v Tichej a Kôprovej doline sa už, tuším, skončila. Keď už sme začali tou skládkou… ak by sme mali byť dôslední a pokračovať v duchu protokolárneho správania v slovenskom parlamente, kráľovský pár by sa cestou do Tatier mal zastaviť v Pezinku, dať si ukázať stavbu toho megasmetiska a vypočuť si z úst premiéra JUDr. Roberta F., ako na Slovensku funguje právny štát a ako sa dá vládnuť proti občanom. Ale tento bod programu by mohol mať aj ďalší efekt. Som presvedčený, že doktorom Vladimírovi M. a Štefanovi H. by sa na skládke tak zapáčilo, že by už do Tatier ani nešli – dali by prednosť svojmu prirodzenému životnému prostrediu.
Text vyšiel v prílohe Fórum denníka SME.