Hrmiace mlčanie / Esej

Foto: Bela Szandelszky / AP Photo

Foto: Bela Szandelszky / AP Photo

V Maďarsku si razí cestu protidemokratická ideológia, nezlučiteľná s európskou myšlienkou. Politickú diskusiu opäť raz určujú rasistické tóny a otvorený nacionalizmus. Európa však zostáva hluchá.

Európa sa vyhráža Grécku, že ho vyženie z kruhu svojich národov za – isteže závažné – porušovanie pravidiel riadneho hospodárenia a vládnutia. Európa právom zatracovala pred desiatimi rokmi Rakúsko, keď sa jeho konzervatívni politici spojili v koalícii s pravicovým extrémistom Jörgom Haiderom.

Teraz je uprostred Európy krajina, v ktorej vláda hrdúsi médiá, demontuje sociálny systém a zdravotníctvo, kriminalizuje chudobných a spochybňuje práva, ktoré sme dávno považovali za ustanovené, napríklad právo na prerušenie tehotenstva.

Existuje krajina, ktorá dáva ožiť tomu najtupšiemu šovinizmu, najpoklesnutejšiemu populizmu a čoraz častejšej nenávisti k Rómom a Židom, ktorí v najtemnejších hodinách nášho kontinentu už raz boli tými, ktorí tu mohli za všetko, čo nefungovalo.

Existuje krajina, v ktorej sa v mene princípu spolupatričnosti, ktorý nemôžeme nazvať inak ako etnickým ?i rasistickým, pripravuje ustanovenie volebného práva, o ktorom sa zdalo, že už vyhynulo spolu s národným socializmom a ktoré udeľuje volebné právo všetkým príslušníkom národa, ktorí nie sú štátnymi občanmi, ale žijú roztrúsení po Európe.

V tomto prípade ide o Maďarsko.

A tento raz Európa nehovorí nič.

Čitatelia úžasnej knihy Bieda východoeurópskych malých štátov maďarského autora Istvána Bibóa poznajú onen koktail z nacionálnej obsesie, obetného vlastenectva a kolektívneho preciťovania bolesti, ktoré z maďarského národa – ostatne tak ako z poľského či bulharského – robia akéhosi Krista národov, čo sa cíti  tak ako za dobrého kráča Štefana byť povolaný bojovať s Turkami, ochrániť a obrodiť civilizáciu.

Nikdy neviete, odkiaľ príde to najhoršie.

Čitatelia majstrovského diela Dunaj. Životopis rieky Claudia Magrisa vedia, ako s touto neakceptovateľnou metódou, udeľovať zahraničným Maďarom tie isté práva ako tým vo vnútri – a hlavne tou kľučkou, keď sa tvrdí, že tam, v pohraničí, ide o dušu národa a jeho najsvätejšie práve – rozoznieva starý príbeh: transylvánska otázka, ktorá rozpaľuje vášne tak v Maďarsku ako v Rumunsku.

Zo všeobecného, nadregionálneho hľadiska si človek nadaný trochu jemnejším sluchom nemôže nevšimnúť, že v tomto type nacionalizmu, v definícii národa ako zasvätenej, slávnej jednoty, ktorá bola zranená v srdci, vo svojom najvnútornejšom bode, a následne sa stala akýmsi veriteľom, ktorý vyžaduje od sveta, aby mu to poníženie vynahradil, skrátka: v tomto esencializme, ktorý robí z národného spoločenstva boží výtvor, kvázi mýtickú entitu, celostnú bytosť, ktorá je oddelená sama od seba a ktorej stratenú čistotu treba neodkladne opäť nájsť, nie, v tomto nemôže nikto prehliadnuť vystupňovanú formu myšlienky, ktorá od tridsiatych rokov tvorila jadro všetkých foriem fašizmu.

Nemyslím, že sa nachádzame už tam.

Nemyslím si, že táto Európa (ktorú spolu s Milanom Kunderom nazývam radšej strednou než východnou) sa už odvrátila od iného svojho poslania, ktoré našlo výraz pred vyše dvadsiatimi rokmi na Reťazovom moste v Budapešti rovnako ako na Václavskom námestí v Prahe: Chceme späť do Európy!

Fakt je, že v Maďarsku zostáva ešte pomerne živá opozícia, ktorej sa minulý týždeň hlasom spisovateľa Györgya Konráda a ďalších podarilo zvolať krásnu demonštráciu na podporu demokracie a zároveň vyzvať na podporu európskej myšlienky – pretože je to jedno a to isté.

Napriek tomu nemôžeme poprieť, že dôvody na znepokojenie z tohto tyranského, protieurópskeho a fašistoidného poblúdenia tu sú. A obávam sa, že tento alarm neplatí len pre Maďarsko, ale aj pre zvyšok kontinentu v týchto časoch finančnej a ekonomickej krízy, v momente problému identity a globalizovanej morálky, v tomto osobitnom momente, keď, pokiaľ uveríme demagógom, európska myšlienka skončí.

Nikdy neviete, odkiaľ príde to najhoršie.

V tme dejín, ktoré sa dejú práve teraz, nikdy nemôžete hneď zmerať zmysel, efekt a dosah udalosti. V ére internetu, pod novým politickým panovaním, ktoré, či už na našu spásu alebo skazu je vládou suverénnych sociálnych sietí, v tomto okamihu, keď každý komunikuje s každým a keď tenký, ale tesný drôtik môže prepojiť niekoho ako Marine Le Pen s nejakým vodcom extrémistov v Durínsku, Flámsku, severnom Taliansku alebo práve s Viktorom Orbánom, nie je nepredstaviteľné, že v Európe bude narastať počet ľudí, ktorí v tomto maďarskom laboratóriu rozoznajú uplatnenie vlastného čoraz menej utajeného projektu: zbaviť sa Európy, zrušiť ju a pri tejto príležitosti sa rovno striasť aj demokratických pravidiel, ktoré, tak ako to bolo v tridsiatych rokoch, sa do krízových čias nehodia.

Aj preto je naliehavo nutné konať.

Vlády, lídri opozícií, vyhlásení či nevyhlásení kandidáti tých či oných volieb, európsky zodpovední politici tak na ľavici ako na pravici: vás všetkých sa týka to, čo deje v Budapešti. Aj pre vás a pre vaše národy zvoní umieráčik slobode. A preto od vás očakávame veľmi rýchlo veľmi jednoznačné a silné slová odsúdenia.

Text vyšiel pôvodne v týždenníku Le Point.