Vlna bahna / Esej

Christian Wullf. Foto: Rainer Jensen / dpa / lbn

Christian Wullf. Foto: Rainer Jensen / dpa / lbn

Po rokoch zasiahol Nemecko nepríjemný zápach korupcie na najvyšších miestach. Problém nemeckého prezidenta Christiana Wullfa – indícií prepojenia s biznisom v minulosti a nešikovného pokusu ututlať ich nátlakom na noviny – je aj problémom jeho najsilnejšej ochrankyne Angely Merkelovej. Tá by však už mala prestať držať nad ním ochrannú ruku.

Pred poldruha rokom som patrila k tým, čo videli v Joachimovi Gauckovi lepšieho spolkového prezidenta, a preto som sa zaňho verejne angažovala. A napísala som vtedy do Spiegelu (prosím o prepáčenie, že citujem samu seba): Nech už tieto voľby dopadnú akokoľvek, vláde poškodia. Ak vyhrá Gauck, tak nám predviedla svoju nejednotnosť a slabosť. Ak vyhrá Christian Wulff, tak to tejto koalícii neodpustíme.

Vášeň, s akou teraz prebieha debata o Wulffovej pôžičke na dom a dovolenkových cestách, jeho tutlanie a pokusy o vysvetlenie, plynie z pocitu bezmocnosti, s ktorým verejnosť vtedy nechala Angelu Merkelovú silou dosadiť na trón svojho kandidáta. Nešlo jej o najlepšieho, a už vôbec nie o stranícky nezávislého kandidáta, ale evidentne o vnútrostranícke mocenské konštelácie. Nemohla nevidieť  jeho chabú charizmu a chabú lojalitu.

A dostala ho tam – za cenu škandalózneho ignorovania verejnej mienky a aj politického rozumu, ktorý by bol namiesto po odstúpení vtedajšieho prezidenta Horsta Köhlera.

Zápas, ktorý teraz zúri okolo Christiana Wulffa, je v skutočnosti zápasom o politickú kultúru v tejto krajine, o mocenské nároky strán, o narastajúce pohŕdanie kancelárky parlamentom, o priehľadné taktizovanie tak vlády ako opozície, ktoré skôr pripustia rozpad štátnej inštitúcie, akou je prezidentský úrad, než by sa zriekli svojich krátkodobých mocenských výhod. To, že ten boj vedie práve denník Bild, zrejme súvisí s niektorými záhadnými výsledkami prieskumov verejnej mienky. Približne toľko ľudí, ako je tých, čo Christianovi Wulffovi už nedôverujú, mu dáva druhú šancu.

Prečo vlastne, keď si v očiach väčšiny Nemcov nezaslúžil ani tú prvú? Možno si tí, čo preňho chcú druhú šancu, už dnes myslia, že je jedno, kto príde po Christianovi Wulffovi, lebo ich hlas beztak nebude vypočutý, pretože bude nasledovať to isté stranícko-politické naťahovanie s rovnako skľučujúcim výsledkom ako naposledy. Ale možno si len spomenuli na vlastné drobné podfuky a svoju benevolentnosť vnímajú ako prejav kresťanskej lásky.

Alebo si spomenuli na Gerharda Schrödera a jeho priateľstvo so zakladateľom AWD Carstenom Maschmeyerom – vzor pre vstup Christiana Wulffa do hannoverskej finančnej spoločnosti. Ako píše Wikipedia: Spolkový kancelár Schröder predstúpil roku 2004 pred vedenie AWD a podľa interného časopisu pracovníkov vyhlásil: “Ako spolupracovníci AWD plníte funkciu, ktorá je náhradou za štát. Zabezpečte svojim mandantom dôchodky, pretože štát to nedokáže.” Táto blízkosť AWD k Schröderovej vláde znamenala, že jej prejavilo dôveru aj mnoho klientov. Firma sprostredkovala stratové fondy desaťtisícom Nemcov, ktorí financovali svoje podiely dokonca úvermi a nakoniec prišli o veľa peňazí. Produkty AWD, ako tvrdia mnohí poškodení, im boli odporúčané ako bezpečné sporenie na starobu. Ako môže byť SPD pobúrená Wullfom, to sa nebojí, že jej niekto oplieska o hlavy niekdajšie kamarátšafty kancelára, ktorý od Maschmeyerových chudobných bez škrupúľ prešiel k tým Putinovým?

Túžba po luxusnom svete bohatých

Vraj by nechcel žiť v krajine, v ktorej si už nemôžete požičať od priateľov, povedal Christian Wulff v televíznom rozhovore. Šlo o polmiliónovú pôžičku od Geerkenovskej rodiny. Čo sa to tu stalo? Od Gerharda Schrödera ešte Spolkovú republiku nezasiahol taký silný pach korupcie na najvyšších miestach. Iste, mali sme škandály, aféry s darcami, zneužívanie funkcií: ale nešlo o osobné obohacovanie či dokonca túžbu po luxusnom svete bohatých. Čo sa stalo, že ani jedna strana sa nevzpiera vlne bahna?

Angela Merkel by mala konať

Kancelárka, ktorá nám tohto prezidenta vnútila a prepočítala sa v čom, by mala pripustiť, že sa zmýlila a odtiahnuť od neho svoju ochrannú ruku. Angelu Merkelovú nikto nemôže podozrievať, že by sa dala zviesť leskom a peniazmi. A tak by ju ani jej charakteristická vôľa k moci nemala zviesť k tomu, aby pomáhala udržovať či tolerovala zlé mravy len preto, že sú pre ňu užitočné.

Angela Merkelová a Christian Wullf. Foto: dpa

Angela Merkelová a Christian Wullf. Foto: dpa

Text vyšiel v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung.