Nemám slov. Väčšinou sa to hovorí, keď človek nevie opísať svoje pocity. Ja by som však svoje pocity ohľadne ťažby v Tichej a Kôprovej opísať vedel, no tu nejde iba o ťažbu, ale o všetko, čo sa okolo toho udialo a to je práve to, na čo naozaj nemám slov.
Čokoľvek by som napísal, bolo by to len opakovanie slov a názorov, ktoré už mnohí (a povolanejší) povedali. Ale aspoň zopár otázok. Ako je možné, že polícia vždy zasahuje tam, kde sú zjavne viditeľné dobré úmysly? Prečo raz (doboha) nezasiahnu proti tým riaditeľom veľkých a špinavých firiem? A ako je možné, že médiá robia s radosťou práve z ochranárov (čiže nenapraviteľných idealistov) ľudí nízkych a špinavých a sledujúcich len svoj osobný prospech? Ako je možné, že ľudia nevidia, z ktorej strany ide o peniaze, keď je to úplne zrejmé?
Zdá sa mi, že najväčšou chybou ochranárov je, že sa nevedia prezentovať v médiách v dobrom svetle a že sú príliš poctiví, aby niekoho skrivodlivo ohovárali.
Len si všimnite politikov. Tí nikdy nepriznajú, že spravili chybu alebo že sa mýlili. Len vytrvalo vyvracajú všetko, čo svedčí proti nim a kydajú všetku špinu vyberanými slovami na svojho protivníka. Všetko, čo je proti nim, označia bez problémov za bohapustú demagógiu. Klamú s ľahkosťou pierka a s pokojom Angličana. Ak chce človek mediálne prežiť, asi sa to musí naučiť. No ak má človek v tele čo len kúštik svedomia, tak sa to nikdy naučiť nemôže. Možno však za nepopularitou ochranárov stojí aj to, že ľuďom hovoria veci, ktoré nechcú počuť, a síce že nič nie je v poriadku. Ľudia chcú mať pokoj, chcú veriť, že je to na svete dobre zariadené, že všetko je v poriadku a v dobrých rukách. A bezohľadný ochranár im to všetko rozbúra. Drzák hnusný! Ochranársky!
Ďalšia otázka: Prečo sa začali s ťažbou tlačiť aj do rezervácií? Vraj sa už pripravuje novela zákona, ktorá bude ťažbu v rezerváciách umožňovať. Čo už nám nestačia hospodárske lesy? Kedy sa tu už konečne začne zaobchádzať s drevom tak, aby bolo skutočne obnoviteľnou surovinou?
Raz som mal debatu s jedným mladým lesníkom, ktorý veľmi hájil poľovníkov, že sa starajú o zver. Že keby neprikrmovali, tak by bolo zveri na Slovensku o dve tretiny menej. No a potom by nemali čo strieľať, dodal som ja. Poľovníctvo, to je dnes už iba hospodársky chov zvierat na mäso. Aj starostlivosť o les je podmienená jeho hospodárskym využitím. Prečo si ale človek myslí, že bez jeho zásahov by les neprežil? To je predsa úplne absurdné. Toto ale lesníci nikdy nemôžu priznať, lebo by prišli o prácu. Táto ľudská mánia do všetkého zasahovať a všetko sa snažiť ovládať je mi úplne nepochopiteľná.
Prečo nevieme nechať živým organizmom ich slobodu? Príroda je predsa na prvý pohľad dokonalá. Každé zviera, rastlina či organizmus sleduje len svoj vlastný prospech a pritom úplne nevedome pracuje pre dobro celku. Prečo to takto nemôže fungovať aj v ľudskej spoločnosti? Niekde sa stala chyba?
Už by bolo načase, aby si človek priznal svoju nemohúcnosť a pokorne sklonil hlavu pred niečím mocnejším, ako je on. Aby si konečne prestal namýšľať niečo o svojej nadradenosti nad ostatným stvorenstvom. Až potom sa možno prepracuje k ozajstnej ľudskosti, až potom si zaslúži miesto vládcu Zeme, za ktorého sa sám pasoval.
Napokon mi neostáva nič, len konštatovať, že napriek tomu, že som na to nemal slov, popísal som toho dosť veľa.
Už by bolo načase, aby si človek priznal svoju nemohúcnosť a pokorne sklonil hlavu pred niečím mocnejším, ako je on.