Pražskí kolegovia-divadelníci vyšli do ulíc. Na protest proti nezmyselným dotáciám „na vstupenku“, ktorá nerobí nijaký rozdiel medzi komerčnou a nekomerčnou divadelnou produkciou. Rozličné „púťové“ turistické atrakcie na trase od Karlovho mosta po Prašnú bránu majú byť podporované rovnako ako Divadlo Na zábradlí. A tak pražský „radný“ pre kultúru Richter z partajnej stajne ODS, ktorý to všetko vymyslel, dohnal pražských divadelníkov k solidarite rovnako ako kedysi Mečiar s Hudecom divadelníkov slovenských.
Ale neboli by Česi Čechmi, keby sa proti dogmatickým kravinám nebránili vtipom. Pred pár dňami sa na internete objavil najprv rep a vzápätí už aj videoklip, kde sa vedľa seba ocitli historické výroky Milouša Jakeša o bezočivých umelcoch a ich astronomických honorároch (už len slávny „kůl v plotě“ chýbal) a čerstvé výroky radného Richtera o Jiřím Suchom, nenásytnom Semafore a bezočivom divadle Archa. V ostrých strihoch sa striedali dve rečniace hlavy: Jakešova komunisticko-funkcionársky vráskami z roku 1989 zbrázdená a Richterova hladko-buržoázne v súčasnosti pestovaná. Ich ústa však tárali rovnako hlúpo a nenávistne. A mali aj rovnaký cieľ: vyvolať nízke pudy, triednu nenávisť a pohŕdanie čímsi, čo ani nepoznali. (Richter sa neskôr priznal, že nijaké z divadiel, ktoré kritizoval, v živote nenavštívil.)
Je zarážajúce, ako sa doktrinárska ľavica a doktrinárska pravica na seba ponášajú. Ich argumentácia je zdanlivo „antagonistická“, ale ich činy sú často podobné. Jedni búrali pamiatky a klčovali zeleň v budovateľskom nadšení, tí druhí búrajú a klčujú v nadšení developerskom. Jedni sa zaklínali plánom, druhí trhom. Jedni oblepili Prior komunistickými heslami, druhí ho – teda Tesco, všakáno – oblepili rovnako nevkusnými reklamnými transparentmi.
Na architektonicky pozoruhodný a dominantný Manderlák navliekli jedni červené agitačné plochy, druhí bilbordy cez dve poschodia. Jedni zbúrali kus podhradia aj so synagógou a odrezali hlučnou cestou Hrad od dómu; druhí zvalili Kablovku a odrezali ešte hlučnejšou diaľnicou Petržalku od Sadu Janka Kráľa a Dunaja. Jedni dvíhali v Slovenskej národnej rade na povel ruku, druhí sa v Národnej rade Slovenskej republiky jednou a tou istou rukou podpisujú. Jedni sa zaklínali proletárskym internacionalizmom, druhí sa oháňajú nacionalizmom.
Ale čoraz viac platí to čo kedysi: nerozborná družba so Sovietskym zväzom alias s Ruskom, v ktorom sa „snúbi to najhoršie z komunizmu aj z kapitalizmu“ a kde sa vlastne „dostalo k moci spojenie – jednoducho povedané – kágebákov s mafiánmi“ (V. Havel).
Nedávno som čosi začul – dúfam, že poplašnú správu – o lanovke na Gerlach. Zato Číňania lanovku na Everest už chystajú. Nože, pomknime sa ešte o čosi východnejšie!
Text vyšiel v denníku SME.