Existuje antimafiánska strana? / Esej

Foto: Kurt Hutton / Picture Post / Getty Images

Foto: Kurt Hutton / Picture Post / Getty Images

Takto sa to nedá povedať. Vlastne sú všetky strany vystavené infiltráciou mafie. A je to len logické, keďže neexistuje žiadna deliaca čiara medzi mafiou a spoločnosťou. Keď je mafia súčasťou spoločnosti, tak samozrejme, nezostáva mimo politických strán.

V zahraničí tomu ľudia často nerozumejú, namiesto toho hľadajú na problém „mafia a strany“ ideologické vysvetlenie. V zahraničí sa jednoducho málo vie o všetkých tých mestských a obecných samosprávach, ktoré boli na Sicílii pre „infiltráciu mafiou“ zo zákona rozpustené a nahradené vládnym komisárom – a to sa týka tak pravicových ako ľavicových samospráv. V zahraničí sa najčastejšie vychádza z toho, že tu zákonnosť stelesňuje ľavica. A zároveň existuje akási bizarná predstava, že pravica je viac podľa mafiánskeho vkusu. Ale vlastne by skôr konzervatívne strany mali byť na strane Law and Order – zatiaľ čo ľavica mimo Talianska je skôr kritická k polícii. Ale je ľahké rozdeliť svet na čierny a biely: ľavica per se reprezentuje antimafiu, zatiaľ čo berlusconiáni si pestujú väzby na „ctihodnú spoločnosť“.

Nie, tak to nie je. Ani jedna strana nie je chránená pred infiltráciou. Prežil som mladosť v regióne Kampania pri Neapole za ľavicovej regionálnej vlády, ktorá bola priam zamorená Camorrou. Ľavičiari v regionálnej samospráve boli až po krk zapletení v prepojeniach s organizovaným zločinom. Presne ako množstvo mužov z berlusconiovského tábora. Momentálne prebieha vyšetrovanie namierené proti takzvanému regionálnemu koordinátorovi Berlusconiho strany Ľud slobody a jeho údajným machináciám s Camorrou. Ide o biznis neapolskej mafie s odpadkami, veľmi ťažké obvinenie. Ale tohto politika ani nenapadne odstúpiť.

Dovolím si tvrdiť: strana, ktorá verejne ubezpečuje, že je k zvodom mafie imúnna, je bezpečne najbližším cieľom infiltrácie mafiou. Keď pred piatimi rokmi stredoľavá strana vyhrala parlamentné voľby, Camorra sa pokúsila dostať sa aj do komunistickej strany Rifondazione Comunista. Komunisti boli proti účasti Talianska na vojenských zásahoch a za manželstvá homosexuálov. A čo ako absurdne to znie: práve tieto programové body Camorru priťahovali priam nadprirodzenou silou. Bol to dokonalý manéver na odvrátenie pozornosti – konečne raz nešlo o hospodárske problémy južného Talianska a vplyv organizovaného zločinu na ekonomiku regiónu. Mafii bol politický spor o homosexuálov, umelé oplodnenie či eutanáziu, samozrejme, úplne ľahostajný. Tieto témy u nás zaujímajú nanajvýš ak biskupskú konferenciu, bossov organizovaného zločinu rozhodne nie.

Pričom vo vnútri organizácie je všetko zakázané. Mafia trestá tak homosexualitu, ako konzum drog vo vlastných radoch. V rámci organizácií ako je ’Ndrangheta alebo Camorra je napríklad konzumovanie kokaínu absolútne neprípustné. V mojej vlasti človeka zabijú, keď ho pristihnú s kokaínom – koks je vykričaný ako sexuálna droga, povzbudzovací prostriedok, čosi, čo skutoční muži nepotrebujú. Camorra zásobuje kokaínom celé Taliansko – ale Camorristi si šnupnúť nesmú, pretože je to nemužné a najmä to porušuje disciplínu.

Takže mafia môže byť homofóbna a autoritárska, ale keď ide o to, preniknúť do nejakej strany, nenecháva sa obmedzovať ideológiami či presvedčením. Podstatné sú šance strany zaznamenať zisky, mocenské vyhliadky tej ktorej strany. V prípade pokusu o infiltráciu Rifondazione Comunista boli camorristi maskovaní za ekologických podnikateľov. Ale našťastie ich odhalili.

Aj Strana zelených, v Taliansku pomerne bezvýznamná, nedobrovoľne zastupovala záujmy Camorry: Camorre prišlo veľmi vhod, ako sa Zelení angažovali proti novým skládkam odpadu. Camorra totiž nechcela skládky, ktoré by neboli pod kontrolou ňou nastrčených ľudí. Nové skládky by znamenali, že smeti by sa prepravovali z ulíc bez dovolenia bossov, takže Camorre by ušiel biznis s odpadom. Čím viac odpadu a a čím menej skládok, tým viac môže Camorra zarobiť. Preto sa môžu ukázať ako užitoční ešte aj Zelení so svojou maličkou stranou.

Stará garda sicílskej mafie nepochopila pravidlá tejto hry. Preto mocný klan Corleneovcov nakoniec už nebol vstave podriaďovať si politikov a používať ich na svoje ciele. Jeho superboss Salvatore Riina nariadil zavraždenie prominentných sudcov Giovanniho Falconeho a Paola Borsellina, a ostatné mafiánske organizácie ich za to znenávideli viac ako samotných sudcov. Riina totiž urobil z mafie združenie teroristov, ktorá dokonca pripravila výbuchy aj v Miláne, Florencii a Ríme, pretože inak už politický vplyv dosiahnuť nedokázala. Reakcia štátu bola pre Sicílčanov osudná. Vojna medzi mafiou a štátom, ktorá potom nastala, Corleonovcov a ich Cosu Nostru výrazne oslabila.

’Ndrangheta a Camorra by sa nikdy nenechali strhnúť k takémuto teroru. Ich mafiáni nie sú teroristi, a práve v tom je ich sila. Snažia sa obchodovať so všetkými, či na Juhu alebo na Severe. V severnom Taliansku robí zvlášť čulý biznis predovšetkým

’Ndrangheta. Bohatá Lombardia sa už stala regiónom s najväčšími investíciami – práčkami peňazí v Európe. Klany tu rozožierajú tak ekonomiku, ako politiku.

V tomto zmysle je Miláno hlavným mestom kriminálneho biznisu. Stačí vziať do ruky plán mesta, a uvidíte, kam sa všade rozšírila ’Ndrangheta a na ktoré verejné zákazky si brúsila zuby. Od línie metra číslo 5 po vysokorýchlostnú cestu Miláno –Bergamo, od diaľnice cez výstavbu hlavnej stanice až po novú budovu súdu. Spoločné vyšetrovanie štátnych zastupiteľstiev v Miláne a v Reggio Calabria potvrdili podozrenie, že ’Ndrangheta je tu aktívne prítomná.

Dokonca to vyzerá tak, že severotalianske klany sa už dnes snažia odpútať od juhotalianskych „materských podnikov“. Aby mohli „nezávisle“ obchodovať. Výsledkom vyšetrovania bola žaloba na 168 osôb. Medzi obžalovanými je údajne aj bývalý riaditeľ štátnej zdravotnej poisťovne Pavia, čosi ako spojovací článok medzi ’Ndranghetou a lokálnymi politikmi Berlusconiho strany Ľud slobody.

Mafiáni sa na Severe snažia dostať pod ochranu politiky rovnako na Juhu. Je to v povahe samotnej veci, lebo jedine tak môže mafia silnieť a bohatnúť. Je to ako rakovinový nádor v talianskej spoločnosti, ktorá evidentne nemá dosť protilátok na to, aby sa tohto parazita zbavila. Keď sa dostane k moci Lega Nord, agresívna regionalistická strana Umberta Bossiho, tak sa mafia zameria na ňu. Vyšetrovania štátnych zastupiteľstiev sa okrem iného týkajú kontaktov krstného otca ’Ndranghety Pina Neriho s regionálnym asesorom Legy.’Ndrangheta očividne chcela umiestniť do Legy vlastného kandidáta. No nič z toho nebolo.

Lega bola vždy proti tomu, aby mafiáni, ktorí vyjdú z väzenia, prichádzali do severného Talianska. Jej politici si mysleli, že stačí, keď mafiánom znemožnia vstup do severného Talianska, a znemožnia tým aj činnosť mafie na severe. Lega bola vždy len za represiu. Represia je tiež nutná, ale nestačí. Pretože sila týchto organizácií spočíva v peniazoch – a významná časť ich peňazí bola zarobená legálne, alebo prinajmenšom dodatočne dočista prepraná. Peniaze mafie dávno tečú aj na sever.

Organizovaná kriminalita bohužiaľ tvorí hospodársky predvoj našej krajiny. Napríklad má pod kontrolou približne 20.000 podnikov, veľkú časť gastronómie. A pritom je gastronómia len zlomok jej ríše.

Milánske vyšetrovanie ukázalo, že ’Ndrangheta sa za posledných desať rokov zmenila na prekvitajúci podnik. V Lombardii máme dočinenia s podnikateľskou mafiou, ktorá napríklad dáva iným podnikateľom úvery za úžernícky úrok, a tým pádom má starousadlícke firmy pod svojou kontrolou. Tak ako sa to udialo na Sicílii a v Kampanii – ale táto mafia jednoducho nie viazaná len na oblasť, z ktorej pochádza. Vie si nájsť lombardských ručiteľov s čistým trestným registrom. Jej klany na severe už načahujú ruky po objednávkach na Expo 2015 v Miláne. Môžu vyhrávať konkurzy, pretože majú agresívnu cenovú politiku, môžu si dovoliť konkurenciu jednoducho prelicitovať. Veľké, legálne firmy zoženú veľké zákazky a potom ich posúvajú ako subzákazky firmám mafie, pretože sú také lacné. Tak zarobia všetci, až na štát.

Len politika, ktorej sa podarí zastaviť tieto mechanizmy, si naozaj zaslúži meno protimafiánska politika. Len politika, ktorá naozaj podporí justíciu a jej vyšetrovanie, skutočne plní program Law-and-Order. Jasať nad každým mafiánskym bossom, ktorého uvidíme v putách, nestačí.

Text vyšiel ako súčasť série článkov Roberta Saviana v denníku Die Zeit.