Smelo vo hviezdicovej jazde za eurom! / Esej

Prihováram sa vám v predstihu.

Vlani o tomto čase zažila totiž prezidentská kancelária útok hackerov. Von sa dostala pracovná verzia príhovoru, ktorú ešte nikto nestihol schváliť.

Preto tentoraz prijmite odfajknutý koncept.

Milí spoluobčania, drahé spoluobčianky, všetci naši rodáci a krajanky!

Chcem aj naďalej ostať prezidentom všetkých Slovákov bez ohľadu na to, kde a ako žijú, či hovoria autochtónnymi nárečiami, alebo po maďarsky, rómsky, či ukrajinsky. Zaujímate ma všetci, koľko vás je, pretože práve vaše hlasy rozhodnú o poldruha roka, či sa mi podarí s predsedom dnešnej vlády vytvoriť tandem, ktorý by to potiahol podobne ako dvojica Putin – Medvedev.

Zatiaľ som z vašich prajných hodnotení dojatý až k slzám, veď vo všetkých prieskumoch verejnej mienky umiestňujete premiéra aj mňa na stupeň víťazov. A to, prosím, v období prijímania neuveriteľných reforiem a zákonov, keď sa do čelných štátnikov zúrivo obúvajú neprajníci, nevraživci a nactiutŕhači. Sme radi, že im dokážete vypáliť rybník. Ďakujeme vám zo srdca za masovú podporu. Niet väčšieho záväzku do budúcnosti, cenní spolupútnici, než neustály rast vašej dôvery! Veď práve vďaka nej ušetríme ťažké milióny, ktoré by sme inak celkom zbytočne vyhodili von oknom pri druhom kole prezidentských volieb.

Jedným zo svetových unikátov sú výsledky našich každoročných staroročných bilancií, priatelia! Nepoznám iný národ, ktorý z roka na rok, od režimu k režimu môže konštatovať, že sa má stále lepšie a lepšie, hoci, aby vec nezariekol, neustále šomre na trvalo sa zhoršujúce pomery. Platí to od uhorských čias až po česko-slovenské, rovnako tak pre dlhú epochu od prvého slovenského štátu po druhý. Jednotlivo boli naši predkovia všeličím, v súkromnom živote aj v politike, ale ako celok sme sa nepretržite rozvíjali a dvíhali. Každá porážka, hoci častá, bola pre nich, ale aj pre mnohých nás súčasníkov iba dočasnou epizódou, ktorú si nehodno všímať a ani sa k nej neoplatí vracať. Zaťatá svojstojnosť tohto národa je obdivuhodná. Ak sa v časoch svätorečenia kráľa Štefana všeobecne začalo veriť, že aj Boh musí byť Maďar, ak také niečo dopustil, tak naša viera, že v skutočnosti sme vyvoleným národom my a nie Židia ešte spevnela a štát posilnila. A fakt, že za patrónku Slovákov sa vyhlásila sama Bohorodička, našu sebazáchovnú silu zmnohonásobnil.

Po úžasnom predvlaňajšom triumfe, keď našu fujaru zapísali do zoznamu svetového nehmotného dedičstva v UNESCO, triumfovali na inom poli, ale rovnako výrazne bryndza, trdelník a sladené víno. Je to ďalší svetoborný úspech nášho síce vekom mladého (hoci aj v prenatálnej fáze žal chválu za chválou), ale v mnohých ohľadoch bezkonkurenčného štátika.

Porovnávať sa s týmto úspechom môžu azda len poniektorí športovci, sčasti síce sebeckí podnikaví súkromníci, ale poväčšinou naši štátni profesionáli, s ktorých výchovou a vydržiavaním máme bohaté a plodné skúsenosti.

Perpazuch s viacerými takýmito výsledkami kráča hrdo celá spoločnosť. Stali sme sa takmer rovnocennými partnermi pre spoluunijčanov. Schengenskú rely ukončíme na letiskách síce až na jar, naozajstného otvorenia pracovného trhu sa dožijeme najskôr ak o rok, zrušenie policajnej hodiny v Hohenau a skutočného rešpektu azda nikdy, ale trend je očividný: ideme v olympijskom duchu stále ďalej, rýchlejšie a vyššie. Len ignorant môže spochybniť fakt, že za toto všetko vďačíme súčasnej vláde.

Sú slepci, čo naše napredovanie zhadzujú a ani v tejto slávnostnej chvíli, keď sa chceme ešte väčšmi oduševniť, povzniesť a s príchodom ďalšej etapy mojej päťročnice ešte viac motivovať, neprestávajú s otravovaním spoločenského ovzdušia. Neoprávnené námietky sa týkajú predovšetkým ústavnosti zákonov, ktoré prijíma parlament a ktoré následne podpisujem ja osobne. Ako úspešný právnik s bohatou praxou, vysokoškolský pedagóg, často citovaný teoretik spoločenských vied môžem iba žasnúť, akým nenáležitým spôsobom napádajú naše reformy a zákonodarné rozhodnutia príslušníci opozície, skorumpovaní novinári a úmyselne pomýlená časť občianstva.

Dozaista mi odpustíte toto nevyhnutné pritvrdenie slovníka, veď každý asi uzná, že hodno vďačiť za prípadnú podporu najsilnejšej vládnej strane v očakávanej kampani ohľadne môjho znovuzvolenia. Stále však platí, že mienim byť prezidentom všetkých, teda aj oných nezmieriteľných odporcov. Viete predsa, drahí spoluobčania, že som vyznávačom vyváženosti a že v politickom boji som vždy vynikal zmyslom pre kompromis a kompromitáciu, ba keď bolo treba, aj neutrálnym postojom, ktorý viem zrozumiteľne vyložiť hoci hneď tomu najnepripravenejšiemu človeku. Nečudo, že vás mám všetkých rovnako rád, ale ako to už pri ľudskej slabosti býva, mimoriadnu priazeň majú u mňa tí, čo sa vo volebných miestnostiach dokážu rozhodnúť spravodlivo a správne.

Pevne verím, že Ústavný súd, ako aj prax potvrdia, že zákony, ktoré som podpísal, neodporujú duchu konštitúcie. V tej chvíli sa dozaista otvoria oči aj pochybovačom a budem ich môcť privítať v kruhu priaznivcov. Prečo donekonečna škandalizovať moje nezáväzné, v bežnom rozhovore použité slová? Ako som vraj mohol jedným dychom povedať, že vyvlastňovací zákon nie je v rozpore s ústavou, ale iba s dvoma jej článkami? Rád to vysvetlím aj menej chápavým.

Väčšina z vás ma nepochybne pozná ako človeka s hlbokým vzťahom k športu a fair play. Som vstave obliecť sa do dresu našich reprezentantov a drukovať im tak žičlivo ako vy. Zároveň dokážem nestranne posudzovať isté zvyklosti, ktoré na športoviskách panujú. Najmä pri loptových hrách. Podľa pravidiel platí futbalový aut alebo gól len vtedy, keď sa lopta dostane za čiaru celým objemom. V každom každučkom stretnutí sa tento článok porušuje a asistenti horlivo dvíhajú zástavku, keď aktéri aj diváci zrevú ako jeden muž, hoci lopta čiaru ešte celkom neopustila. Je to stále náš milovaný futbal podľa pravidiel, aj keď to v jednom článku neštimuje.

Alebo také pravidlo o trestných kopoch. Hovorí jednoznačne, že za faul v trestnom území sa musí nariadiť penalta. A koľkokrát na tribúne, na tlačovej konferencii či z úst reportéra počujeme: “Bol to síce faul, ale na jedenástku určite nie.” Tak ako teda? Pre jeden článok prestaneme s futbalom, keď napríklad pri kopoch z rohu sa udeje v trestnom území aj päť-šesť unfair zákrokov?

Konštitúcia by bola mŕtvym dokumentom, keby ju neoživovala dennodenná prax. Na posúdenie správnosti jej paragrafov je tu Ústavný súd, ktorý spoločným rozhodnutím eliminuje chyby, akým sa jednotlivec nevyhne. Nesúďte predčasne zákonodarcov, a ak, tak iba potom, keď im to odpíska najvyšší rozhodca.

S touto dôverou v najvyššieho sudcu nech sa uberá náš život aj v novom roku. Urobili sme hrubú červenú čiaru za prehreškami minulých vlád, neprenáhlime sa však s odsudzovaním, ak minulosť nezmizla za horizontom ešte celučičká celá. Želám vám a vašim rodinám všetko najlepšie!

Text vyšiel v prílohe Fórum denníka SME.