open Democracy
(Veľká Británia), 21.03.2011
Iránska právnička a nositeľka Nobelovej ceny Shirin Ebadi dodáva v rozhovore ženám v Tunisku a najmä v Egypte, kde sú viac utláčané, odvahu zasadzovať sa za svoje práva. “Nesmú dovoliť, aby ich nútili volič medzi právami a islamom. V Iráne sa ukázalo, kam to vedie. A jedného dňa s nimi vyjdú do ulíc aj muži, tak ako v Iráne. Mala som niekoľko klientov – mužov, ktorí sa zúčastnili ženských demonštrácií a za to ich zatkli a zavreli do väzenia. Boj za práva žien prebieha paralelne s bojom za demokraciu. Sú to dve strany jednej mince. A ženy, ktoré bojujú za rovnoprávnosť, sú súčasťou tkaniva demokracie. Iránski muži to pochopili. Vedia, že víťazstvo práv žien je začiatok demokracie.”
Televízny publicista Andrei Loshak na celkom banálnom prípade opisuje zlý sen, akým je ruský justičný systém. V tomto prípade ide o moskovský súd pod predsedníctvom Olgy Jegorovej, kde sa pojednávalo o “incidente v taxíku, ktorý sa skončil vybitým oknom a rozbitým nosom. Antagonisti sa po noci spoločne strávenej vo väzení upokojili a nič si nevyčítali. Pravosúdie však malo iný názor: Obhajcovia vravia, že keď v Rusku niekoho zatknú, je to viac-menej rovnaké ako keby ho odsúdili. Prebieha to nasledovne: súd schvaľuje 90 percent návrhov prokuratúry na väzenský trest. To znamená, že ak takýto trest nepadne, pokladá sa to za seriózny incident, ktorý má za následok vyšetrovanie pre profesionálnu neschopnosť a pokarhanie. Ak po zatknutí súd vynesie rozsudok ‘nevinný’, je to ešte vážnejší prípad, pretože z neho vyplýva, že súd sa dopustil chyby a nevinného človeka neprávom pripravil o slobodu. A to je škandál. Nevinný sa bude dožadovať odškodnenia. Kto to má zapotreby? A to robí z ruského justičného systému Danteho Peklo.”
Okrem toho: V Turecku za posledných sedem rokov počet útokov na ženy stúpol o 1 400 percent, píše Sertac Sehlikoglu.
A Jelena Strečnikova opisuje, ako Rusi zabúdajú na svoje dejiny.