openDemocracy Russia (Veľká Británia), 28.01.2011
OpenDemocracy prináša niekoľko nezávislých pohľadov na atentát v Domodedove. Opozičný politik Boris Nemcov obviňuje vládu zo zlyhania kontrateroristickej stratégie; poetka Jelena Fanailova predpovedá, že spomienka na tragédiu čoskoro zanikne a Rusi znovu upadnú do stavu žalostnej bezcitnosti; a publicista Kirill Rogov kategoricky popiera akúkoľvek súvislosť atentátov s nadchádzajúcimi voľbami.
Kontrateroristická stratégia ruskej vlády zhlyhala a verejnosť stráca trpezlivosť, tvrdí opozičný politik a bývalý podpredseda vlády Boris Nemcov v úryvkoch z veľkého rozhovoru s Muminom Šakirovom, ktorý OpenDemocracy Russia zverejní v blízkej budúcnosti. “Bohužiaľ, vláda reagovala rovnakým spôsobom ako vždy. Odmieta prijať akúkoľvek vinu a hľadá obetných baránkov, na ktorých by ju mohla zvaliť. V tomto prípade si to odnieslo vedenie letiska Domodedovo a miestna polícia. Skutočnou príčinou, prečo museli zahynúť ľudia, však bolo totálne zlyhanie kontrateroristickej stratégie vlády. Stačí sa pozrieť na to, ako sa vyvinula hrozba terorizmu za jedenásť rokov Putinovej vlády. Ak sa pamätáte, svoju kariéru začal roku 1999 sľubom, že teroristov utopí v latríne. Ako predseda vlády – ešte než sa stal prezidentom – aktívne využíval vojnu na Kaukaze a bombové útoky na činžiaky na zvýšenie svojej popularity a preferencií. Pomáhal mu v tom biznismen a jeho súčasný zaprisahaný nepriateľ Boris Berezovskij. A teraz sa pozrime na štatistiky. Roku 2000 v Rusku došlo k 130 teroristickým útokom. Roku 2009 sme už zaznamenali 780, to znamená dva atentáty denne. Zlyhanie vládnej stratégie Boris Nemcov vysvetľuje takto: Rozpočet tajných služieb za posledných desať rokov exponenciálne vzrástol. Momentálne je takmer 11-násobne vyšší ako v roku 2000, dosahuje viac ako 35 miliárd dolárov ročne. No nie je žiadnym tajomstvom, že tajné služby sa riadia prioritami, ktoré zbytok krajiny nezdieľa. Prioritou číslo jeden je pre nich ochrana majetku vládnuceho gangu. V rámci plnenia tejto úlohy vydávajú obrovské sumy na agresívne bitky s opozíciou. Po celom Rusku stovky tisícok príslušníkov špeciálnych policajných jednotiek robia záťahy na mierumilovných predstaviteľov opozície, hádžu ich do policajných aut a odvážajú ich do väzenia. Tieto isté jednotky – spolu s agentmi KGB a inými provokatérmi – potom majú za úlohu šikanovanie osamelých skupiniek ľudí, demonštrujúcich za prepustenie nezákonne zatknutých aktivistov. Prioritou číslo dva je biznis, čiže organizácia záťahov na firmy a výpalníctvo. Kampaň proti terorizmu sú len slová. Tajná informačná služba je v hroznom stave a vláda prenechala moc nad republikami skorumpovaným klanom a necháva im tam voľnú ruku.”
Kirill Rogov, pracovník Gaidarovho inštitútu pre ekonomickú politiku v Moskve pokladá za nemiestne špekulácie o tom, že atentát súvisí s nadchádzajúcimi voľbami – najvážnejšia je podľa neho reakcia vlády, “Skutočnosť, že vláda celú zodpovednosť zvalila na miestnu políciu a vedenie letiska potvrdzuje, že takzvaná vertikála moci je postavená na hlavu: Naša vertikála moci zaručuje maximálne práva privilégiá tým hore a maximálnu zodpovednosť dole. Vždy sa nájde niekto, na koho možno zvaliť vinu, ale nikdy to neprinesie výsledok – to je zákon fyziky manažmentu. Ruská vertikála moci neslúži na ochranu tých dole proti teroristickým útokom a podobne, ale chráni tých hore pred prevzatím zodpovednosti za bezpečnosť. A pokiaľ to takto pôjde ďalej, nič sa nezmení. Po každom teroristickom útoku budeme ďakovať bohu, že to nepostihlo nás, a pripravovať sa na ďalšie nešťastie.” Podľa Rogova by sa dačo zmenilo len vtedy, “keby boli potrestaní tí, čo nesú konečnú zodpovednosť za bezpečnosť krajiny: Ak po teroristickom útoku nemožno odstrániť šéfa tajných služieb či ministrov, zodpovedných za bezpečnosť alebo ak sa ich prepustením nič nezmení; ak táto vertikála bude ďalej produkovať ustavičný prúd prisluhovačov, na ktorých sa zvalí vina, ak naďalej neuvidíme žiadne výsledky, bude treba prepustiť ľudí na vrchole pyramídy: prezidenta a predsedu vlády. Oni sú zodpovední za to, kto zastáva najdôležitejšie posty a oni nesú politickú zodpovednosť za svoju prácu. Je to v podstate ich jediná úloha a jediná zodpovednosť: zodpovedať za prácu tých, ktorých vymenovali. Len hora konšpiračných teórií bráni tomu, aby ľudia dospeli k tomuto jedinému, základnému záveru. Preto prosím, prestaňme už konečne hovoriť o atentátoch ako o dákom sprisahaní, súvisiacom s voľbami.”