Foto: Bernadett Szabo / Reuters
Stala sa úžasná vec. Minulý štvrtok, na Zjavenie Pána, Maďarsko prevzalo predsedníctvo Európskej únie. Som pokorný občan únie a som Maďar, takže mi to znelo ako dobrý dôvod objednať šampanské, krepčiť a skákať od radosti. Zjavenie znamená objavenie a vzťahuje sa k dvanástemu dňu expedície Troch mudrcov, ktorí sledovali hviezdu, a práve v tento deň zachytili svetlo, aka “bábätka” Ježiša a zasypali ho darmi. V tento deň dostal maďarský premiér Viktor Orbán od svojho belgického kolegu Yvesa Leterma hviezdnatú vlajku, predniesol dojímavý prejav, v ktorom líčil veľkolepé plány a nezabudol sa zmieniť ani o nutnosti zachrániť západnú civilizáciu. Toto je naša veľká chvíľa. Kedysi hrdé opevnenie Európy – je znovu v hre. Slogan predsedníctva na tribúne je veľavravný: Silná Európa. Mal by som slziť od radosti? Alebo od smiechu?
Sviatok Zjavenia, nazývaný aj Božie zjavenie, je posledným dňom Vianoc, pôvodne to bol deň, keď sa dávali darčeky, takže nie je až také prehnané povedať, že to bol vianočný dar pre Maďarsko a pre Európu.
Poznal som budúceho predsedu už v osemdesiatych rokoch, keď sme protestovali plece pri pleci za slobodu prejavu – mali pre sebou nevľúdne policajné jednotky na potláčanie nepokojov. Poznal som jeho tvár skôr ako som poznal jeho meno. Bol to statočný, rozhnevaný mladík – netrvalo dlho, a stal sa z neho charizmatický vodca FIDESZ-u, strany mladých liberálnych demokratov. Názov a obsah sa neskôr zmenili na národný konzervativizmus, z ktorého vstávali vlasy dupkom – no strana bola stále na špici tak či tak. No a dnes je rotujúcim predsedom Európy, nech už to znamená čokoľvek. To vyzerá na ďalšie víťazstvo pána Orbána.
Tak prečo sa potom tisíce ľudí denne registrovali na facebooku na najväčšiu demonštráciu za slobodu slova od pádu železnej opony – v piatok pred parlamentom? Prečo európski ministri a politici zľava aj sprava neprestajne bombardujú novopečený maďarský mediálny zákon? Prečo tu bolo za niekoľko dní rekordné množstvo článkov, ktoré vypískali Orbána a jeho osadenstvo? Žeby stratili jasný úsudok? Sú slabomyseľní alebo také čosi? Nenapadá mi nič iné, ako že toto je súčasť väčšieho plánu. Musí to byť geniálny politický marketing, hodný dedičstva krajiny s množstvom laureátov Nobelovej ceny. Určite neexistoval spôsob, ako pritiahnuť väčšiu pozornosť ani vzbudiť úzkostnejšie očakávanie, a už vôbec nemohol existovať lepší spôsob na mobilizáciu toľkých ľudí, ktorých predtým politika nezaujímala.
Stala sa úžasná vec. FIDESZ dal mladým Maďarom šancu, aká prichádza raz za život: vyskúšať si, na koľko si, koniec koncov, cenia demokraciu. Tieto decká brali svoje práva ako samozrejmosť a nikdy nemali príležitosť vidieť v slobode čosi, za čo sa má bojovať. Ich rodičia asi dávno zabudli, aké to bolo v osemdesiatych rokoch. Sociálny štát švédskeho typu, o ktorom sme tu všetci snívali, nenastal, a kopa ľudí zcyničtela a o stratila o politiku záujem.
FIDESZ prišiel v poslednej chvíli a týmto všetkým zatriasol. Jasným znamením, že táto vláda je hra, boli Orbánove slová pri jeho inaugurácii – keď ohlásil, že sú pripravení zmeniť diskutovaný zákon, pokiaľ by to bolo z právneho či politického hľadiska potrebné. Čo iné je to, ak nie plaché žmurknutie – pozvanie do hry?
Keď som bol malý, moji rodičia sa každý deň o pol ôsmej večer dívali na televízne správy. To bol nedotknuteľný čas, nemohol som chcieť, aby sa so mnou hrali, keď šli správy. Bol iba jeden televízny kanál, takže každý pozeral ten istý program. „Videli ste film?” bola typická otázka, a nikto sa na ňu neopýtal: Aký film? Každý vedel, že v televízia klamú, ale aj to, že ich život závisí od týchto lží. Každý sa musel naučiť čítať medzi riadkami. Napríklad, keď povedali, že niečo sa tam a tam nestalo, mohli ste si byť istí, že stalo. Sovietska tlačová agentúra rozhodne popiera, že bla bla bla… tak potom je to pravda, šepotal mi môj tato pred televízorom. Cenzúra dávala informáciám veľkú hodnotu. Kolovali zakázané knihy, ľudia počúvali zakázané rozhlasové stanice. Ak niečo zakázali, okamžite to začalo ľudí zaujímať. Keď som pred pár rokmi politikom radil, že jediný spôsob, ako urobiť Európsku úniu v Maďarsku populárnou, by bol zakázať ju, len sa na mňa usmievali. Ja som to myslel vážne. Keby boli dali na mňa, boli by sme dnes ďalej. Cenzúra bola v Maďarsku bezplatná reklama, bolo to ako certifikát kvality ešte aj po páde železnej opony. Pri jednej príležitosti líder agrárnej strany požiadal parlament, aby zničil zvyšné výtlačky jedného literárneho časopisu s karikatúrou erbu starého Maďarského kráľovstva na obálke obklopeného masturbujúcimi čertmi namiesto obvyklých spoľahlivých anjelov. Zopár kusov sa podarilo prepašovať do jedného obchodného domu, ale z časopisu sa predalo viac než kedykoľvek predtým pre mimoriadny záujem, vzbudený týmto straníckym šéfom. Stále mám jeden z nich doma, ani nie tak kvôli tým anjelom, ale preto, že sú tam moje úplne prvé básne. Zakazovanie môže mať opačný efekt, než ten zamýšľaný. Jedným z prvých krokov osobitného výboru zriadeného FIDESZ-om bolo pokutovanie jedného nezávislého rádia za to, že zahralo dve pesničky ICE-T v popoludňajšom vysielaní. Podľa vysvetlenia výboru rádio „mohlo nepriaznivo ovplyvniť fyzický, mentálny či morálny vývoj jednotlivcov mladších ako šestnásť rokov, a zvlášť tým, že nepriamo šíri agresivitu a sexualitu.“ Keby som mal menej ako šestnásť, okamžite by som si tie pesničky zohnal a počúval ich, lebo je to cool, pretože je to zakázané. Iróniou osudu sa to rádio volá Tilos Rádió, v preklade Zakázané rádio. V osemdesiatych rokoch to bolo významné pirátske rádio, ktoré sa sťahovalo z jedného bytu na budínskych kopčekoch do druhého a s pomocou ľudí ľahko unikalo komunistickej cenzúre. Členovia FIDESZ-u bývali častými hosťami Tilos Rádió. Pri jednej či dvoch príležitostiach som bol hosťom aj ja a raz som bol svedkom jedného takéhoto sťahovania na nové miesto.
Môžem vám povedať, underground je zábava. Zakázané ovocie je sladké. Slová získavajú osobitný význam, keď ich zakážu. Svojimi prchkými rozhodnutiami môže mediálny výbor robiť nových hrdinov ulice a stvoriť FIDESZ-u opozíciu, aby v nemuseli v parlamente sami umrieť od nudy.
Možnože ste už počuli, že Maďari majú sklon cítiť sa izolovaní a výnimoční a často hľadajú jediné východiská namiesto, aby šli po vychodených cestičkách. Osem rokov ľavicovej vlády so sériami do neba volajúcich trapasov, ktorú zvrhla hospodárska kríza, zanechalo krajinu v ekonomických troskách – tie môžu za lavínové víťazstvo pravého stredu, ktorý si odniesol dve tretiny hlasov a krajne pravicovej strany, ktorá sa po prvýkrát v maďarských dejinách dostala do parlamentu.
Keď politická ľavica odišla do slepej ulice, pravica sa ocitla bez akejkoľvek opozície, ktorá, koniec koncov, robí z demokracie trochu nudnú záležitosť. Vládnuca strana, ktorá má dosť hlasov na schválenie akéhokoľvek zákona a aj na zmenu ústavy, dospela k záveru, že moc nerovná sa šťastie a že je načase vybartrovať ju za čosi podstatnejšie.
Dovoľte mi vysvetliť vám komplikovanú a singulárnu realitu súčasnej maďarskej politiky. Nová pravica Maďarska sa skladá z veľmi senzitívnych jednotlivcov, ktorí nedokážu pracovať v nepriateľskom prostredí. Potrebujú lásku a podporu tlače, inak sa môžu hocikedy náhodou zmýliť pri vyratúvaní štátneho rozpočtu, z nepozornosti uvaliť nové dane alebo omylom vymažú zopár základných ústavných práv.
V jednom kuse sa sťažovali, že médiá sú k nim nepriateľské. Môžu sa snažiť, ako chcú, len sa im o to viac smejú. Depresiu vystriedal hnev, čo je veľa, to je moc, už nebudú viac trpieť zlomyseľné, drzé komentáre odcudzených médií. Zriadili výbor, ktorý dostal za úlohu rozhodovať, čo sa má a čo nemá dostať do verejného diskurzu vrátane blogov, dokonca aj Facebooku. Keďže všetkých päť členov výboru sú členovia vládnucej, nikto si nemôže trúfnuť výbor zlomyseľne obviniť z nezávislosti.
Všetky tie paralely s Ruskom či Balkánom, o ktorých počúvame, nevidia, že tu ide – aj keď je pomerne ojedinelý problém – o esenciálne stredoeurópsku záležitosť. Pred desiatimi rokmi Rakúsko vyhostili z jeho európskeho členstva, Maďarsko si ešte len hľadá svoje limity. Dánska a francúzska legislatíva prišla s bodmi, o ktorých sme si mysleli, že sú v západnej demokracii nemysliteľné a aj Holandsko sa nedávno dostalo do čudnej polohy. Tu máme stranu s takmer neobmedzenou mocou, a to je dobrá príležitosť pripomenúť si, prečo vláčime na chrbtoch štáty a čo tie štáty riadia, keď riadia krajinu. Nebojím sa, že sa tu buduje mentálny gulag. Toto nie je pokus o totalitný režim, ale veľmi maďarský konflikt seba-kontroly. Medzi priemerným Maďarom a vládou pána Orbána nie je príliš veľký rozdiel. Jeden i druhý si myslia, že vedia urobiť čokoľvek lepšie než hocikto iný. Ešte stále mi však nehovoria, čo mám a čo nemám napísať. Ak sa dajú nájsť nejaké paralely mimo Európsku úniu, bolo by plodnejšie porovnať túto situáciu so situáciou v Spojených štátoch v šesťdesiatych rokoch, kde ste mohli skončiť s obrovskou pokutou za to, že ste použili slovo so štyrmi písmenami. Niektoré pokuty, ktoré dnes môžete v Maďarsku dostať, sa blížia k miliónu eur.
Toto nie je návrat komunistických čias, to je skôr rázny kapitalistický poplatok.
Maďarčina je veľmi bohatá na nadávky – je to ako celý jeden jazyk v jazyku. Vyškrtať ich by znamenalo degradáciu jedinečne maďarského kultúrneho fenoménu, a to by vláda, ktorá ľúbi tradície, iste nechcela.
Večer trojkráľový alebo Ako sa vám páči je komédia Williama Shakespeara – bola napísaná na oslavu záveru vianočnej sezóny. Je to komédia zámen identity a jej hlavné postavy stroskotali na brehoch Ilýrie. Ilýria je názov rímskej provincie, ktorá zaberala väčšinu niekdajšieho rakúsko-uhorského pobrežia Jadranu, kde bol autoritársky vodca medzivojnového Maďarska Horthy admirálom, ešte než sa ríša rozplynula na vzduch. Mnohí maďarskí Orbánovi kritici sa boja, že sa nám vráti jazyk a gestá éry, ktorej kostýmy sa už zjavili na oficiálnej ceremónii na Tri krále v parlamente. Hra má dobrý koniec, všetky nedorozumenia sa vysvetlia – čo by mohol byť aj prípad Maďarska, pretože my veríme, že to, čo tu sledujeme, je komédia, a nie tragédia, a nevieme si predstaviť, že pán Orbán, ktorý práve predsedá Európskej únii, by podkopal všetko to, za čo dvadsať rokov bojoval ako šampión odboja. To by bol načisto shakespearovský zvrat – tragédia a zároveň fraška.
Dúfajme, že táto výzva maďarskú demokraciu iba ohrozí a on vojde do dejín ako človek, ktorý pomohol svojej krajine a únii prosperovať – a nie ako ďalší v rade neuveriteľných lúzrov, čo nastúpili od Prvej svetovej vojny a podarilo sa im v tejto malej, Bohom zabudnutej krajine vládnuť.
DODATOK
Najvýznamnejšia spisovateľská organizácie v Maďarsku (Szépírók Társasága) a Zväz maďarských novinárov (MÚOSZ) v otvorenom liste naliehajú na vládu, aby nový mediálny zákon zmenila. Minulý pondelok vyšiel najvýznamnejší maďarský denník (Népszabadság) na titulnej strane len s jedinou vetou, a to v dvadsiatich dvoch oficiálnych jazykoch Európskej únie: „Sloboda tlače v Maďarsku prestala existovať ”. Viaceré ďalšie vplyvné časopisy vyšli s bielymi obálkami. Na piatok 14. sa pripravuje veľký protest pred budovou parlamentu, organizuje ho na nezávislá skupina občanov na Facebooku. Názov stránky je Egymillióan a magyar sajtószabadságért „Milión ľudí za slobodu tlače v Maďarsku”. Počet členov skupiny narástol za týždeň na vyše 70 tisíc, a ako sa tvrdí na tejto stránke, bude ich milión.
Link k protestu organizovanému na Facebooku na piatok o šiestej večer
Článok vyjde v denníku The Guardian.