Putinov netvor / Esej

Brutálna kampaň čečenskej vlády proti západným homosexuálom pochopiteľne vyvolala ostrú reakciu. Čečenský president Ramzan Kadyrov, notorický despota a blízky spojenec Kremľa, v posledných mesiacoch prikázal polícii pozatýkať gayov, mučiť ich, ba niektorých aj zabiť.

Foto: Thomas Dworzak / Magnum Photos

Foto: Thomas Dworzak / Magnum Photos

 

V polovici apríla bývalý viceprezident USA Joe Biden povedal, že je “zhnusený a šokovaný” zo správ o tomto brutálnom zákroku. Biden vyzval prezidenta Donalda Trumpa, aby o tejto záležitosti hovoril priamo s Kremľom, ten však nereagoval. Aj nemecká kancelárka Angela Merkel vyjadrila znepokojenie nad prenasledovaním čečenských gayov, keď sa 2. mája v Soči stretla s ruským prezidentom Putinom: “Spomínala som veľmi znepokojujúce informácie o tom, čo sa deje s homosexuálmi v Čečensku a požiadala som pána prezidenta, aby využil svoj vplyv a domáhal sa dodržiavania práv menšín.” K protestom sa pridalo aj množstvo ďalších európskych vlád. Tlak Západu, dokonca ani zo strany takej vplyvnej političky ako je Angela Merkel, však sotva zaváži. Na príčine je komplikovaný vzťah medzi Kremľom a Kadyrovom, pod ktorého vládou Rusko konečne získalo kontrolu nad Čečenskom, krajinou, kde vládne bezuzdná korupcia a rozsiahle porušovanie ľudských práv.

Ruská vláda sa nielenže nesnaží Kadyrova krotiť, ba zastáva sa ho proti kritike, ktorú jeho kampaň proti gayom vyvolala. Ruská novinárka Jelena Milašinová, ktorá ako prvá vo svojom článku v Novej gazete z 1. apríla odhalila útoky na homosexuálov v Čečensku, musela z utiecť z Ruska po tom, ako jej hrozili smrťou a pracovníkom rádia Echo Moskvy sa vyhrážali za to, že jej vyslovili podporu. Koncom minulého týždňa Milašinová v rozhovore pre Hlas Ameriky opísala, ako sa táto kampaň vo februári začala: najprv zatkli jedného čečenského gaya na základe vykonštruovaného obvinenia z predaja drog. V jeho mobile polícia našla telefónne čísla siete gayov a následne ich tajne pozatýkali. Kázali im nechať si zapnuté mobily a potom pochytali tých, čo im volali. Celkovo podľa Milašinovej zatkli 160 mužov, päťdesiatich zabili a ostatných surovo zmlátili.

Ramzan Kadyrov si môže dovoliť robiť veci, aké by chcel robiť aj Kremeľ, ale nechce s nimi byť priamo spájaný.

Prečo by ruská vláda mala tolerovať tieto praktiky napriek tomu, že sú terčom ostrej kritiky a neslúžia žiadnemu zjavnému politickému účelu? Navyše je Kadyrovovo bezohľadné panovanie v Čečensku v skutočnosti tŕňom v oku mnohým príslušníkom ruskej polície a bezpečnostných zložiek. Odpoveď je jednoduchá: Putin s Kadyrovom už dávno podpísali faustovskú dohodu. Putin sa spolieha na to, že Kadyrovova brutálna vláda zabráni tomu, aby v tejto krajine s moslimskou väčšinou, kde Kremeľ viedol dve vojny, znovu nastali nepokoje. Za odmenu Kremeľ pumpuje do Čečenska obrovské sumy peňazí – podľa niektorých odhadov ide o miliardu dolárov ročne, z čoho väčšina končí v Kadyrovovom vrecku. Kadyrov nad republikou vládne ako nad vlastným lénom.

Keby Putin zakročil proti čečenskému lídrovi, musel by zlikvidovať celú Kadyrovovu rozvetvenú rodinu a verných prívržencov v radoch jeho neslávne známej súkromnej armády, takzvaných kadyrovcov. Aj Kadyrovove verejné invektívy proti Západu a otvorené vyhrážky na adresu ruskej opozície a nezávislých novinárov sú pre Putina výhodné: keďže je vnímaný ako politik, ktorý koná so značnou autonómiou, môže si dovoliť robiť veci, aké by chcel robiť aj Kremeľ, ale nechce s nimi byť priamo spájaný. Istý odborník na Rusko to zhrnul slovami: „Kadyrov do značnej miery predstavuje kolektívne id Putinovho režimu. Je prejavom jeho základného inštinktu. Je ním agresivita, vyplývajúca z jeho samotnej podstaty. Jeho najhlbšie, najtemnejšie túžby.“

Keď Putin 19. apríla v Kremli na stretnutí s Kadyrovom diskutoval o sociálnoekonomickej situácii v Čečensku, o násilí proti gayom sa zmienili len tak mimochodom. Kadyrov, ktorý predtým vyhlásil, že v Čečensku nie sú žiadni gayovia, povedal Putinovi, že celá záležitosť je provokácia. Podľa ruskej novinárky Anny Arutunyan: “Reč tela počas tohto stretnutia …bola pozoruhodná. [Putin] kreslil prstom po stole, potom vrhol na Kadyrova svoj charakteristický smrtonosný pohľad, ten sa vzápätí zmenil na výraz absolútnej beznádeje, potom sa chytil operadla na stoličke, ako keby sedel v lietadle, čo práve vletelo do turbulencií.”

Na druhý deň Putinov tlačový tajomník Dmitrij Peskov vyhlásil, že Kremeľ Kadyrovovi verí. Peskov pokračoval: “Kde sú tí ľudia? Kde žijú? Pravda je taká, že ide o vymyslené sťažnosti.” Po Putinovom stretnutí s Merkelovou Kremeľ veľmi neochotne prikázal Vyšetrovaciemu výboru Ruskej federácie, aby prešetril tvrdenia o kampani proti gayom, no zjavne to bolo len vlažné gesto. Ako hovorí Milašinová (a mnohí s ňou súhlasia), Kadyrov si v Čečensku môže robiť, čo chce: “Dnes sú to gayovia, zajtra to budú ľudia, čo nosia nesprávne oblečenie a pozajtra ľudia s nesprávnou farbou vlasov.” Kremeľ necháva Kadyrovovi voľnú ruku.

Za povšimnutie stojí, že podľa Milašinovej sa kremeľská politika nezasahovania do Kadyrovových záležitostí najvýraznejšie prejavila po smrti vodcu opozície Borisa Nemcova vo februári 2015. Ruské vyšetrovanie už odhalilo, že niektorí z páchateľov boli členmi Kadyrovovho elitného Bataliónu Sever a mnohí sú presvedčení, že konali na príkaz Kadyrova. Ďalší Čečen a člen Bataliónu Sever, ktorý bol podozrivý z toho, že zločin zorganizoval, je naďalej v Čečensku na slobode a nikdy nebol predvolaný na výsluch, napriek naliehavým žiadostiam Nemcovovej rodiny. (Proces pred vojenským súdom v Moskve ešte neskončil.) Podľa Nemcovovej autobiografie z roku 2007 sa mu Kadyrov už v roku 2002 vyhrážal, že ho zabije, pretože Nemcov počas konferencie v Čečensku vyslovil názor, že táto krajina potrebuje reprezentačnú formu vlády a nie autokratický režim, aký tam fungoval za vlády Kadyrovovho otca Achmada Kadyrova. Ako píše Nemcov: “Nemôžem povedať, že som sa zľakol, lebo Čečenci, ktorí stáli okolo neho, začali tvrdiť, že Ramzan len žartoval. Ale v očiach som mu videl, že to nebol žiaden žart. V očiach som mu videl nenávisť.”

Zločin podľa všetkého schválil alebo dokonca možno aj objednal Putin, ktorý po Nemcovovej vražde Kadyrovovi udelil vysoké štátne vyznamenanie. Podľa ostrieľaného kremlológa Andreja Piontkovského: “Nikto nikdy neuverí, žeby Kadyrov mohol z vlastnej iniciatívy, bez toho, aby si to Putin prial, prikázať svojim gaunerom, aby zlikvidovali Nemcova.”

Kadyrov sa zrejme mohol spoľahnúť aj na podporu Viktora Zolotova, bývalého šéfa Putinovej ochranky, ktorý teraz velí novovytvorenej a mocnej Národnej garde ruského prezidenta a v čase Nemcovovej vraždy mal na starosti Batalión Sever. Zolotova spája s Kadyrovom dávne a blízke priateľstvo. Ale ako upozorňuje Piontkovskij, ostatní členovia Putinovej elity, predovšetkým šéfovia FSB, sa Kadyrova chcú zbaviť a dúfajú, že bude usvedčený z účasti na Nemcovovej vražde, aj napriek tomu, že sami dopustili, aby k nej došlo. “Nenávidia ho [Kadyrova] všetci šéfovia bezpečnostných zložiek (okrem Zolotova) a on je za svoje postavenie, ba za svoj život, zaviazaný výlučne Putinovi… ‚Siloviki‘ [príslušníci bezpečnostnej a vojenskej elity] sa od samého začiatku mimoriadne negatívne stavali k Putinovmu ‚Kadyrovovskému projektu‘, najmä preto, lebo majú Kadyrovovi za zlé, že ich pripravil o ‚víťazstvo‘ v Čečensku. Len osobný zväzok Putina s Kadyrovom im bráni v tom, aby rozpútali tretiu čečenskú vojnu. A ich dlhoročným cieľom je tento zväzok rozbiť.”

Zbaviť sa Kadyrova však pre silovikov nebude také jednoduché. Aj sami si bezpochyby uvedomujú, aké je to nebezpečné. Ako hovorí advokát Nemcovovej rodiny, Vadim Prochorov, “Väčšina ľudí zapojených do skutočného politického boja si je plne vedomá toho, že je oveľa nebezpečnejšie verejne vystúpiť proti Ramzanovi Kadyrovovi či Viktorovi Zolotovovi ako trebárs proti Vladimírovi Putinovi. Nikdy som nepočul nikoho, kto verejne kritizoval Putina, že by sa za to ospravedlňoval alebo svoje slová vzal naspäť – vďaka bohu! Ale Kadyrovovi sa ľudia ospravedlňujú, akoby od toho závisel ich život – a majú na to vážny dôvod.”

Napriek tomu, že Kadyrov si v ľudskoprávnej komunite v Rusku ako i na Západe vyslúžil povesť vraha, v Rusku je naďalej veľmi obľúbený. Minulý týždeň uznávané Všeruské centrum pre prieskum verejnej mienky (VCIOM) zverejnilo výsledky prieskumu z apríla 2017. Z 1800 respondentov sa 55 percent nazdáva, že Kadyrovova činnosť Rusku prospieva a počet ľudí, ktorí si ho vážia, stúpol od roku 2016 z 31 na 42 percent.

Zdá sa, že pod vplyvom neustáleho prúdu protizápadnej propagandy mnohí Rusi kladne oceňujú aj Kadyrovove výbuchy. (Vyše dva milióny ľudí ho sledujú na Instagrame, kde začiatkom roku 2016 uverejnil video, v ktorom boli dvaja významní predstavitelia opozície, Michail Kasjanov a Vladimir Kara-Murza zobrazení v nitkovom kríži v hľadáčiku ostreľovača s komentárom “kto to nepochopí, ten to dostane”). Aj prokremeľská televízia ukazuje Kadyrova v priaznivom svetle. Ako minulý rok napísal komentátor The New York Times: “Rusko sa pred svetom štylizuje na žiarivý príklad a vlasť protizápadných konzervatívnych hodnôt a Kadyrova vykresľuje ako charizmatického muža, hlboko zakoreneného v rodine, prírode a tradíciách.” V článku sa dokonca naznačuje možnosť, že by sa Kadyrov mohol stať po Putinovi ruským prezidentom. Hoci to zatiaľ neznie veľmi pravdepodobne, Kadyrovovo prominentné verejné postavenie svedčí o nebezpečných dlhodobých následkoch Putinovej vlády a jeho sklone podporovať odpudzujúcich lídrov. A medzitým z republiky utekajú desiatky čečenských gayov.

Text vyšiel v The New York Review of Books.