Bezradní / Stĺpček

Vo Francúzsku i za jeho hranicami sú mnohí zdesení z politiky odsunu, ktorú francúzsky prezident praktizuje voči rómskym utečencom. Protesty sú však zvláštne pritlmené. Pretože ťažko poprieme, že aj odporcovia tohto tvrdého a neľudského opatrenia sú zoči-voči problému Rómov v Európe pomerne bezradní.

Európska únia už skúsila kadečo. Konala sa aj takzvaná „dekáda integrácie Rómov”. Existujú zastúpenia Rómov v Bruseli a v mnohých európskych hlavných mestách. Do krajín, kde Rómovia žijú, už natiekli milióny a milióny podpory. V slumoch a osadách neúnavne pracujú množstvá mimovládok a snažia sa ich deklasovaným obyvateľom pomôcť uniknúť.

Sú aj úspechy. Ale v porovnaní s rozsahom biedy sú skromné. Tých desať až dvanásť miliónov Rómov a Sinti v Európe tvoria príslušníci starého národa. Stáročia žijú v Európe bez toho, aby mali svoju vlastnú krajinu bez písomných pamiatok. Sú doma všade a nikde ich nechcú. Ako kočujúci národ muzikantov a kováčov si kedysi našli svoju niku na kraji spoločnosti.

Vo východnej Európe ich komunisti prinútili usadiť sa. Pracovná povinnosť, predpísaná pre všetkých, platila aj pre Rómov, ale či ju naozaj aj plnili, nebolo až tak vidieť, veď ani ostatní sa nepretrhli. S pádom režimu prišla veľká nezamestnanosť. V modernej súťaživej a znalostnej spoločnosti odrazu nebolo miesto pre ľudí, ktorým chýbala tradícia vzdelania a pravidelnej práce.
V posledných rokoch prebehlo médiami množstvo správ o podpálených osadách, o vraždách a násilí na Rómoch.

V Rumunsku a Bulharsku, ale aj v Maďarsku, na Slovensku a v Českej republike to nie je nič výnimočné. Typický Balkán! Hovoria vtedy s obľubou Západoeurópania. Ale keď čoraz viac Rómov začalo pred diskrimináciou a prenasledovaním utekať na Západ, tam narazili na to isté.

Francúzsko a Taliansko, pre jazykovú podobnosť obľúbený cieľ mnohých Rómov z Rumunska, zažili doteraz neznáme záchvaty rasizmu. Či kompetentní ľudia v Bruseli rozpoznali tento problém v jeho skutočných rozmeroch, keď prijímali Bulharsko a Rumunsko? Možno áno, možno nie. Ale najneskôr teraz ho musia vyriešiť.

Francúzi chcú hodiť zodpovednosť na „krajiny pôvodu” rómskych utečencov.

To sa ľahko povie, ťažšie uskutoční. Preto je dobré, ak chcú zástupcovia najvýznamnejších prijímajúcich krajín na budúci týždeň otázku dôkladne prediskutovať. Rakúsko mohlo byť len rado, že na tejto konferencii byť nemusí. Krajine, ktorá nechcela prijať ani len malú Kosovčanku Arigonu Zogaj, nenáleží dávať dobré rady iným, keď stoja pred najväčšími výzvami na tému prisťahovalectva.

Text vyšiel v denníku Der Standard.