openDemocracy (Veľká Británia), 26.06.2010
V závratnej kaskáde otázok vysvetľuje Lisbet Rausing svoje obavy o budúcnosť knižnice v ére, keď osemdesiat percent študentov na amerických univerzitách najskôr konzultuje Google, než siahnu po univerzitnom katalógu: Ako tvrdí hnutie open-web, stará tradícia sa spája s novou technológiou, a vyvárajú spoločne bezprecedentné verejné dobro. Nová technológia znamená, že náklady na elektronické kópie klesajú k nule, a že naberá preslávenú sprostredkovateľskú rolu. Len pomyslite na Kindle / Amazon, Google Books, Espresso Maschine, či Ebooks od Mills & Boon. O role starej tradície v tomto význame sa však už veľmi nediskutuje. Vedci publikujú bez honoráru, pre samu vedu. Odmenou im je pozornosť ich kolegov a úžitok pre spoločnosť. V praxi je najdôležitejšia pozornosť kolegov. Väčšinu vedcov príliš nezaujíma širšie publikum. To má svoj význam. Pretože vedci spravujú archívy a knižnice a robia to podľa seba. Tieto inštitúcie sú skvelí zberatelia, ale pravdou je, že ich strážcovia zaručujú prístup, nuž, predovšetkým svojim kolegom.
Okrem toho: Cas Mudde opisuje fenomén Geert-Wilders. Jediným bodom, ktorým sa Geert Wilders skutočne líši od ostatných strán, je jeho islamofóbia. Nech je to akokoľvek, mnoho Holanďanov s ním ani tak nezdieľa tento jeho postoj, ako jeho intenzitu. Wilders, ktorého dvadsaťštyri hodín denne strážia, si vyvinulo čosi ako pohľad z tunelu – všetko je prepojené s islamom a džihádisti si môžu robiť, čo sa im zachce.
© Perlentaucher, Salon