Neprirodzená katastrofa / Analýza

“Moja hlavná chyba bola v tom,” povedal prezident Obama počas nedávnej tlačovej konferencie, “že som veril, že naftové spoločnosti si s podobnými katastrofami vedia poradiť“.

Veľmi si vážim pán prezident ako mimoriadne inteligentného človeka, neviem však pochopiť ako niekto, kto má čo len základnú predstavu o nekonečnom prúde katastrof, ktoré sprevádzajú celé dejiny mamutích korporácií, patriacich k najchamtivejším hráčom na tejto planéte, môže veriť, že si „vedia poradiť“ s katastrofami.

Nemáme tu predsa do činenia s malými lordmi Fauntleroymi, u ktorých sa môžeme spoľahnúť, že sa budú riadiť dákym imaginárnym mravným kódom. Máme do činenia s nenásytnými armádami obchodníkov, ktoré naslepo vŕtajú na morskom dne v hĺbke dvoch či viacerých kilometrov, a súčasne robia všetko čo môžu, aby obmedzili vládny dozor, ktorý je nevyhnutný pre ochranu ľudských životov a zachovanie nepoškvrneného životného prostredia.

Vie to aj prezident Obama. Vie – a mal by vedieť – že najväčším a najmocnejším firmám nezáleží na záujmoch amerických obyvateľov, ak sa im rysujú rádovo obrovské zisky, o akých sa starovekým kráľovstvám ani nesnívalo. Ročné zisky BP sa počítajú v miliardách. Sú ako haldy a haldy zlata, ktoré sa blyští na žiarivom slnku. Je lepšie ani si nepredstavovať, čo všetko sú ľudia ochotní pre takéto peniaze urobiť.

Nie je na tom nič nové. Nemáme ešte v čerstvej pamäti, ako obrovské finančné firmy takmer zničili americkú ekonomiku? Nezažili sme len niekoľko týždňov pred touto príšernou katastrofou na ropnej plošine Deepwater Horizon ničivý výbuch v uhoľnej bani v Západnej Virginii – prevádzkuje ju firma, ktorá má rovnako príšernú povesť čo sa týka dodržiavania bezpečnostných predpisov – pri ktorom zahynulo 29 baníkov a ktorá zničila život ďalšej miestnej komunite ťažko pracujúcich ľudí?

Je vrcholom absurdity veriť uisteniam týchto firemných dravcov, že dbajú o bezpečnosť svojich pracovníkov a o zdravie okolitých komunít a životného prostredia. Ešte niekoľko dní po výbuchu na ropnej plošine Deepwater Horizon nám predstavitelia BP tvrdili (a nosy sa im pritom viditeľne predlžovali) že do Mexického zálivu denne vyteká len asi 133 ton ropy. A takmer mesiac po katastrofe generálny riaditeľ BP vydal upokojujúce vyhlásenie, že škoda na životnom prostredí, ktorú spôsobil únik ropy, bude asi „veľmi, veľmi nepatrná“.

Boli dosť ďaleko od pravdy, ako sa dennodenne dozvedáme z úst spoľahlivých vedcov. Dnes je už samozrejme každému jasné, že je to najväčší únik ropy v dejinách Spojených štátov a že do zálivu denne neuniká 133 ton ropy, ale medzi 1 600 a 2 500 ton. A dôsledky pre životné prostredie možno bez zveličovania nazvať katastrofálnymi.

Ropné firmy a iné obrovské korporácie majú plnú moc nad americkou politikou a americkým správaním a ničia všetky existenčné perspektívy pracujúcich ľudí a ich rodín. Prezident Obama sa niekoľkokrát kriticky vyjadril o „dôvernom vzťahu“ medzi ropnými firmami a federálnou vládou. Ale nie je to len dôverný vzťah. Je to neprirodzená koalícia. Súčasťou tejto koalície nie sú len ropné firmy, ale celé spektrum obrích korporácií, ktoré vďaka obrovským sumám peňazí dokázali zmeniť demokraticky zvolených činiteľov na svojich prisluhovačov, čím podkopali nielen každodenné záujmy ľudí, ale samotnú podstatu demokracie.

Zabudnime na chvíľu na BP. Kedy budú Spojené štáty vedieť, ako si poradiť s takouto situáciou? Poučíme sa z tejto katastrofy, alebo budeme len prejavovať kolektívne zdesenie, ignorovať správy komisií, ktorých sa časom dočkáme (správy komisií si nikdy nikto nevšíma) a zastrčíme hlavy naspäť do ropou presiaknutého piesku?

Prezident Obama minulý týždeň vyhlásil, že jeho administratíva „podniká okamžité kroky, aby sa zabránilo podobným katastrofám v budúcnosti“. Ničomu však nezabránia. Priam naopak, jeho ústretový postoj k otváraniu nových oblastí pre morské vrty (povolenia sú pozastavené len dočasne) je zárukou, že sa katastrofálnych únikov dočkáme aj v budúcnosti.

Spojené štáty si nikdy nebudú vedieť s ničím poradiť, pokiaľ nenájdeme odvahu a vôľu proti týmto mamutím korporáciám tvrdo zasiahnuť. Treba ich skrotiť, prísne na ne dohliadať, regulovať ich a obmedziť ich pôsobnosť tak, aby už nemohli šliapať po záujmoch amerického národa.

Šéf BP Tony Hayward nedávno v televízii označil výbuch na ropnej plošine Deepwater Horizon a následné znečistenie Mexického zálivu za „prírodnú katastrofu“. Ako obvykle nemal pravdu. Rovnako ako neprirodzená koalícia vlády a veľkého biznisu je aj táto tragédia, ktorú rozpútala Haywardova korporácia, údesne škodlivá a celkom neprirodzená katastrofa.

Text vyšiel v denníku The New York Times.