Druhá tragédia v zakliatom lese / Esej

Foto: Sean Gallup/Getty Image

Foto: Sean Gallup/Getty Image

Poľský prezident, šéf poľskej národnej banky, šéf generálneho štábu a celý rad ďalších vysokých vojenských a politických predstaviteľov, z ktorých niektorí boli moji priatelia a manželovi kolegovia, minulý týždeň zahynuli v tragickej leteckej katastrofe v lese pri Smolensku, neďaleko od miesta, kde pred sedemdesiatimi rokmi pochovali 20 000 poľských dôstojníkov, ktorých dal Stalin tajne zavraždiť.

Tento raz však nikto netvrdí, že išlo o sprisahanie.

Niet zákona, ktorý prikazuje, že minulosť musí zahrdúsiť prítomnosť.

Samozrejme, bude to šíriť zopár šialencov na webe a nájdu sa aj dvaja-traja politici, čo to budú tvrdiť. Ale ruská a poľská vláda, ruské a poľké mediá a drvivá väčšina Rusov a Poliakov je presvedčená, že nehodu zavinila chyba pilota a hmla. Čo je však podstatnejšie, o možných príčinách sa otvorene diskutuje. Poľský premiér Donald Tusk okamžite odletel na miesto katastrofy, kde ho sprevádzal ruský náprotivok Vladimir Putin. Poľskí vyšetrovatelia boli behom niekoľkých hodín na mieste činu. Ruská vláda ponúkla všemožnú pomoc a zrušila vízovú povinnosť pre všetkých príbuzných, ktorí chcú cestovať do Ruska. Všade sú televízne kamery. Ruskí pracovníci letiska verejne vystupujú, odpovedajú na otázky, rozprávajú sa s novinármi.

Revolučná zmena

Pre západných čitateľov na tom nie je nič neobvyklé: čosi také je samozrejmosťou po leteckých nešťastiach, najmä ak v nich zahynuli prominentní činitelia. Ale v tejto časti sveta –  a najmä v tomto konkrétnom zakliatom lese – otvorená diskusia o tragédii predstavuje revolučnú zmenu. Lesy okolo Smolenska sú plné neoznačených hrobov. V Katyni a v jej okolí sa neskrývajú len telá poľských dôstojníkov, ale sú tu možno pochované aj ďalšie obete Stalinových čistiek – partizáni a sedliaci, ktorí sa búrili proti sovietskej moci. Nikto to presne nevie.

Dejiny týchto pohrebísk sa po celé desaťročia tajili, popierali alebo manipulovali na politické účely: britskí a americkí sudcovia pripustili, aby Sovietsky zväz v Norimberskom procese pridal katyńskú masakru na zoznam Hitlerových zločinov, hoci poznali pravdu.

Na náhlu smrť politika sa týchto zemepisných šírkach často reaguje sprisahaneckými teóriami. Poľský vojnový vodca generál Wladyslaw Sikorski tiež zahynul v leteckom nešťastí. Jeho smrť v rozhodujúcej chvíli pripravila Poľsko o najschopnejšieho a najspoľahlivejšieho vodcu, čo dopomohlo Sovietom prevziať moc. Nevyjasnené okolnosti katastrofy a pochmúrne udalosti, ktoré po nej nasledovali, spôsobili, že incident je dodnes obklopený tajomstvom.

Hlboký klin

Tieto tajomstvá a podozrenia by nehrali rolu, keby šlo len o predmet sporu pomätencov či historikov. Ide tu však o viac. Skutočnosť, že sa pravda o Katyni sa pol storočia zamlčiavala,  vrazila medzi Poľsko a Rusko hlboký klin nedôvery, ktorý dodnes komplikuje politické, historické a kultúrne vzťahy medzi susedmi. Aj v samotnom Rusku neustále prekrucovanie vlastných dejín prispelo k atmosfére verejnej apatie a cynizmu. A keďže oficiálne miesta v minulosti a o minulosti zvyknú mlčať, mnohí Rusi pochybujú, že im vláda hovorí pravdu napríklad o teroristických útokoch, ktoré periodicky narúšajú mier. Dá sa povedať, že ruské úrady k tejto tragédii pristupujú s väčšou transparentnosťou, než k mnohým vlastným.

Niet však zákona, ktorý prikazuje, že minulosť musí zahrdúsiť prítomnosť: krajiny sa môžu meniť, politická kultúra sa môže stať otvorenejšou, politici sa môžu naučiť nezahaľovať problematické udalosti pláštikom tajomstva a lží. V posledných dvadsiatich rokoch sa ruskí a poľskí politici začali učiť umeniu dialógu s verejnosťou, aj keď ho nie vždy používajú. Toto je skutočná zmena a v posledných dňoch sme mali príležitosť vidieť, aké dôsledky môže mať.

Desivá ozvena

Hoci sa tento týždeň udialo veľa zlého, som vďačná aspoň za to, že rodiny verných štátnych úradníkov, ktorí v tejto katastrofe zahynuli, nebudú musieť čakať ďalších sedemdesiat rokov, aby sa dozvedeli, čo sa skutočne odohralo. Táto strašná katastrofa, ku ktorej v tomto zvláštnom krvavom lese došlo, v sebe nesie desivú ozvenu minulosti. Nehrozí však, že sa z nej stane ďalšie ‚prázdne miesto‘ v temných dejinách tohto regiónu.

Text vyšiel v internetovom magazíne Slate.