Európa, prebuď sa! / Esej

Foto: Tass / Barcroft Media

Foto: Tass / Barcroft Media

Vladimir Putin je Slobodan Milošević bývalého Sovietskeho zväzu: rovnako zlý, len vo väčšom vydaní. Za pláštikom lží začal pracovať na vytvorení bábkového paraštátu na východe Ukrajiny.

V černomorskom prístavnom meste Mariupol umierajú nevinní náhodní chodci. V obliehanom Debaľceve žena naberá vodu z obrovskej mláky na ceste. Rumovisko, ktoré bolo kedysi letiskom v Donecku, pripomína výjav z týranej Sýrie. Ozbrojený konflikt si už vyžiadal okolo 5 000 obetí a vyše 500 000 ľudí prinútil opustiť svoje domovy. Európa, sústredená predovšetkým na Grécko a Eurozónu, sa nečinne prizerá tomu, ako jej na priedomí vzniká ďalšia Bosna. Európa, prebuď sa. Ak sme sa čo len trochu poučili z dejín, musíme Putina zastaviť. Ale ako?

Poľština má príslovie, ktoré v preklade znie asi takto: “My s nimi hráme šachy, oni sa s nami hrajú na kopance do zadku”.

Rokovanie je istotne jednou z podmienok, bez ktorých sa nepodarí nájsť riešenie. Je dobre, že nemecká kancelárka Angela Merkel a jej minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier pokračujú v diplomatických snahách, ale aj oni v polovici januára dospeli k záveru, že stretnúť sa s Putinom v Kazachstane nemá cenu. Minulú sobotu v Minsku zlyhal ďalší pokus vyjednať prímerie. Čas na diplomaciu ešte príde, ale nie teraz.

Teraz by sme mali vystupňovať ekonomické sankcie proti Rusku. V kombinácii s klesajúcou cenou ropy sa ich účinok už začína výrazne prejavovať. Napriek drobnému zaváhaniu novej gréckej vlády Európska únia minulý týždeň zachovala jednotu v otázke predĺženia sankcií. Nebude to mať za následok nárast paranoidných nálad v Rusku? Áno, bude. No  Putinov režim aj bez toho tieto nálady vyvoláva a to svojou nacionalistickou protizápadnou propagandou. Keby nebolo tejto hrozby, ruská televízia by si ju vymyslela.

Putin, tak ako Milošević, je ochotný nasadiť všetky páky, ktoré má k dispozícii, hlava-nehlava. Vo vojne so Západom využíva ťažkú vojenskú výzbroj, vydieranie dodávkami energie, kybernetické útoky, štedro financovanú a rafinovanú propagandu v médiách, tajné operácie a vplyvných ľudí v hlavných mestách EÚ. A najnovšie aj ruské bombardéry, ktoré sa premávajú nad La Manchom s vypnutými transpondermi, čím potenciálne ohrozujú civilné lety.

Poľština má príslovie, ktoré v preklade znie asi takto: „My s nimi hráme šachy, oni sa s nami hrajú na kopance do zadku (dupniak je poľská hra, v ktorej sa hráči snažia zistiť, kto ich zozadu kopol.) Toto príslovie presne vystihuje celkový problém demokratického Západu a obzvlášť problém pomaly sa rozhodujúcej, mnohonárodnej Európskej únie. Príkladom šachového prístupu bol zúfalo nerealistický strategický dokument, venovaný ruskej problematike, ktorý pripravili v kancelárii Federiky Mogheriniovej, novej vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

V dlhodobej perspektíve Putin určite prehrá. Na jeho pochabosť najviac doplatia Rusi, predovšetkým obyvatelia Krymu a východnej Ukrajiny. Dlhodobá perspektíva šikovných, neľútostných diktátorov, veľkých, dobre vyzbrojených krajín s bohatými prírodnými zdrojmi a psychologicky otrasenými občanmi môže znamenať dosť dlhý čas. Kým Putin odíde, riekou Donec ešte pretečie veľa krvi a sĺz.

Úloha, pred ktorou v tejto chvíli stojíme, znie – skrátiť toto obdobie a zastaviť krviprelievanie. Ak to má Ukrajina dokázať, potrebuje moderné obranné zbrane, aby mohla čeliť moderným ruským útočným zbraniam. Americký kongres na podnet senátora Johna McCaina schválil Zákon na podporu slobody Ukrajiny, spolu s rozpočtom na dodávky vojenskej techniky ukrajinskej vláde. Prezident Obama teraz musí stanoviť časové mantinely a zloženie týchto dodávok.

Správa skupiny amerických odborníkov na národnú bezpečnosť, ktorej členmi sú Ivo Daalder, bývalý veľvyslanec USA v OSN a skúsený odborník na Rusko Strobe Talbott, obsahuje zoznam potrebnej vojenskej techniky. Figurujú v ňom „protiraketové radary na zisťovanie diaľkových rakiet, vzdušné vozidlá bez posádky, elektronické opatrenia proti nepriateľským bezposádkovým vzdušným vozidlám, bezpečná komunikačná technika, obrnené vysoko mobilné viacúčelové kolesová vozidlá (Humvee) a zdravotné vybavenie.“

No rokovania prinesú výsledok len ak ukrajinská vojenská obrana dokáže účinne čeliť ruským útokom. Občas sa zbrane nedajú zastaviť bez zbraní.

Nezvýšia takéto vojenské dodávky ešte väčšmi ruskú paranoju a pocit obkľúčenia? Áno, zvýšia, ale Putin túto paranoju už rozdúchava bez ohľadu na fakty. Študentom v Petrohrade nedávno povedal, že ukrajinská armáda „nie je armáda, ale zahraničná légia, v tomto prípade zahraničná légia NATO.“

Európska únia nikdy dospeje k jednomyseľnému rozhodnutiu v otázke dodávok zbraní. Tejto úlohy by sa museli ujať jednotlivé európske krajiny. Napriek tomu, že to možno oživí starý posmešok, že „Amerika varí a Európa umýva riady,“ veľa argumentov hovorí pre to, že väčšinu ťažkých vojenských dodávok by mali zabezpečiť Spojené štáty.

USA majú najlepšie vybavenie, vedia ho asi najlepšie ovládať a sú menej odkázané na bilaterálne ekonomické styky či dodávky energie.

Bola by to spravodlivá deľba práce. Sankcie spôsobujú najväčšie problémy ekonomikám európskych krajín, pretože tie majú v Rusku väčšie investície; Európa bude naďalej poskytovať značnú časť ekonomickej podpory, ktorú Ukrajina potrebuje, ak má prežiť, a zabezpečuje aj väčšinu diplomatických kontaktov. John McCain a Angela Merkel vlastne tvoria perfektnú dvojicu dobrého a zlého policajta.

Je tu ešte ďalšia sféra, kde by Európa ako taká a konkrétne Veľká Británia mohli urobiť viac. Rozhlas a televízia sa obvykle označujú za „mäkkú“ moc, ale pre Putina majú rovnaký význam ako tanky T-80. Investuje do nich množstvo peňazí. Prostredníctvom televízie propaguje medzi ruským obyvateľstvom – ako na východe Ukrajiny, tak aj medzi ruskojazyčnými menšinami v pobaltských krajinách – svoju vlastnú koncepciu sociálne konzervatívneho, hrdého Ruska, ktoré ohrozujú fašisti v Kyjeve, expanzívne NATO a dekadentná Európska únia.

Istý môj známy rusista si minulý rok v Moskve po niekoľkých pohárikoch vodky hovel v saune so svojím kamarátom, ako v Rusku býva zvykom, keď sa ho tento vysoko vzdelaný Rus opýtal: „Tak povedz mi na rovinu, prečo podporuješ tých fašistov v Kyjeve?“

Proti tejto propagande nesmieme bojovať tým, že budeme sami klamať, ale tak, že budeme šíriť spoľahlivé informácie a nepredpojato predstavovať celý rad rozdielnych názorov. Nikto nie je povolanejší zhostiť sa tejto úlohy ako BBC. Spojené štáty majú najlepšie drony na svete, Nemecko najlepšie obrábacie stroje, no Británia má najlepšiu medzinárodnú rozhlasovú a televíznu stanicu.

Je tu aj dopyt: ruské vysielanie BBC, v posledných rokoch žiaľ obmedzené na internet, má ešte stále sedem milión poslucháčov a počet ukrajinských poslucháčov sa počas krízy strojnásobil na vyše 600 000.

Šéf spravodajského vysielania BBC James Harding vo svojej vynikajúcej štúdii o budúcnosti správ sľubuje, že bude rozvíjať medzinárodné vysielanie World Service. Keby okamžite zintenzívnil vysielanie v ruštine a ukrajinčine, dokázal by, že to myslí vážne. A britská vláda by tiež mohla prideliť pár halierov navyše bez toho, aby ohrozila nezávislosť BBC.

Ak sa dakedy našli národy, ktorým by sa skutočne zišli presné, nestranné a vyvážené informácie, sú to dnešní Rusi a Ukrajinci. Samozrejme, žiadna z týchto iniciatív Putina nezastaví hneď zajtra, no jedného dňa sa ich spoločný účinok dostaví. Diktátori vyhrávajú v krátkodobej, demokracie v dlhodobej perspektíve.

Text vyšiel v denníku The Guardian.