Neprijateľné verzie / Esej

Predsa len je to výborné, že máme v čele krajiny inteligentného právnika, dieťa z profesorskej rodiny.

Po exemplárnej poprave ďalšej spravodlivej nepovedal – na rozdiel od jedného prostoduchého  bossa pitecantropa – že jej smrť nenarobila viac škod než celý jej bezvýznamný život. A na rozdiel od istého indivídua s výraznou dobráckou tvárou – čo vyzerá ako vysoký policajný dôstojník – nevysvetľoval, že nebohá si nahonobila veľké množstvá devíz, ktoré dostávala za plnenie „akýchsi príkazov“.

On len rezolútne odporučil, aby vyšetrovatelia jeho aj spoločnosť ochránili pred „neprijateľnými verziami“, za čo sa mu vzápätí dostalo veľkej pochvaly od jeho dvorného životopisca. A aké predchnuté milosrdenstvom a starosťou o záchranu každej zblúdilej duše boli jeho slová o možnosti milosti pre Chodorkovského, keby priznal svoje zlé skutky a vstúpil na cestu skutočného pokánia!

Nechajme však na chvíľku toho rafinovaného intelektuála pri moci a vráťme sa k verziám vraždy Natálie Estemirovovej. Len dve verzie, ako pán prezident prezieravo načrtol, sú pre štát absolútne neprijateľné: Kadyrov alebo federálne silové rezorty – siloviki, ktorí nenávidia Kadyrova rovnako ako nenávideli Natáliu Estemirovovú.

Verím každé slovo ľudskoprávnemu aktivistovi Olegovi Orlovovi, keď nám povedal o rozhovore Estemirovovej s Kadyrovom. Verím Kadyrovovi, keď hovorí o sebe: “Mám ruky po lakte od krvi.” Kto by mu neuveril po takej impozantnej likvidácii jeho nepriateľov.

Ale veľmi ma nepresvedčila verzia, že Estemirovovú zavraždil Kadyrov. Až príliš otvorene leží na očiach. Estemirovová vyčnieva zo štatistickej logiky nedávno pozabíjaných poľných veiteľov, Kadyrovových nepriateľov. Jej smrť patrí do iného radu obetí – Šekočichin, Politkovskaja, Markelov.

Kadyrov v Čečensku zastavil zvôľu federálov a ustanovil si pre seba právo nakladať so životom a smrťou ktoréhokoľvek Čečena. Pred Kadyrovom sa situácia Čečenov ponášala na situáciu Židov v Tretej ríši. Kedykoľvek ich mohli zabiť, komukoľvek by sa zachcelo – Budanovovi, či Kadetovi – len preto, že sú Čečeni.

Kadyrov premenil Čečenov zo „Židov“ na „árijcov“.  Teraz je už prípustné zabiť Čečena, len ak bol proti Kadyrovovi a len ak to rozhodne Kadyrov.

V tom pekle, na ktoré pätnásťročná vojna Čečensko zmenila, to bol obrovský „pokrok“. A uznali to všetci pragmatici, ktorí tvrdili, že v Čečensku sa dá žiť.
Ale nikdy to nemohli uznať za pokrok dve spravodlivé – Anna Politkovskaja a Natália Estemirovová. Boli spojenkyňami Kadyrova v jeho snahe zastaviť zvôľu federálov, ale nemohli sa nestať jeho nezmieriteľnými protivníčkami. Obidve zahynuli.

Napriek tomu všetko, čo sa podarilo zistiť vyšetrovateľom o kauze zavraždenia Politkovskej, než ho vedome zhora rozprášili, nevedie ku Kadyrovovi, ale skôr k federálnej moci.  To dve brigády MVD a FSB, ktoré vraždu sprevádzali, a dlhý húf protikadyrovovských „promoskovských“ Čečenov, agentov federálnych špeciálnych služieb, sprostredkovateľov a vykonávateľov.

Zavraždenie Estemirovovej sa časovo zhoduje s aktivizáciou kremeľskej strany silovikov, oddávna, ešte z čias Kadyrova staršieho, zúrivo nespokojných s „projektom Kadyrov“. Táto strana sa nezmierila so stratou licencie na absolútnu a nekontrolovanú moc v Čečensku a spriada plány na „vypratanie“ Kadyrova a na tretiu čečenskú vojnu.

Prišiť hlasnú vraždu Kadyrovovi – verejnosti na očiach – úplne zodpovedá týmto plánom. Prezident – právnik sa musí rozhodnúť, ktorá z verzií je preňho neprijateľnejšia.

Esej vyšla v ruských internetových novinách Grani.ru.