Ten najhorší scenár / Rozhovor

“V Maďarsku neexistuje sloboda tlače. Keď zapnem rádio alebo televízor, len mi príde zle,” hovorí maďarská filozofka Ágnes Heller. Budúcnosť svojej krajiny nevidí veľmi optimisticky.

Foto: Kaspar Heinrich

Foto: Kaspar Heinrich

Pani profesorka, vrátili ste sa po rokoch späť do Budapešti. Ako sa tu cítite?

Dobre, aj zle. Je mi tu dobre, pretože tu mám priateľov, pretože tu všetko poznám, pretože je to môj domov. A nie je mi tu dobre, pre politickú situáciu, ktorú tu máme. Pre antidemokratické, a vlastne by som najradšej povedala diktátorské, tendencie v maďarskej politike, obmedzujúce slobodu názoru a tlače.

V Budapešti bolo pred voľbami vidieť takmer výlučne len plagáty strany Fidesz. Ako to?

Pretože ľudia Fideszu skúpili všetky plochy. Že ako ich mohli skúpiť? Majiteľ všetkých tunajších plôch je človek Fideszu. A na ostatných plochách v Budapešti, ktoré mu nepatria, primátor zakázal predvolebnú reklamu. Ľavicovo-liberálna opozícia nemá takmer žiadnu možnosť šíriť svoje názory a program v televízii či rádiu. Stanice ovládané Fideszom vedú od rána do večera jednu protiopozičnú ohováraciu ofenzívu za druhou. Predvolebný boj by za normálnych okolností mal byť vyvážený, ale tu môže povedať svoj názor iba jedna strana. To nie je sloboda tlače – a preto hovorím, že v Maďarsku už žiadna sloboda tlače neexistuje.

Nemám žiadny džob, o ktorý by som mohla prísť, som už len emeritná profesorka z New Yorku. V tomto zmysle sa nemám čoho báť.

Koľko je podľa vás rádii a televízií, ktoré neinformujú nezávisle?

Deväťdesiat percent z nich má pod kontrolou Fidezs. A tých zostávajúcich desať sa na časti maďarského územia ani nedá naladiť. A ak, tak len za kopu peňazí. Lacno môžete chytať len štátnu televíziu. Tam je to samá propaganda Fideszu, od rána do večera, aj v noci. Ja samozrejme môžem hovori? v nezávislej televízii ATV, ktorý je spoplatnený a dá sa chytiť na niektorých miestach v Budapešti, tam ma vidieť pomerne často. Alebo v rádiu Klubrádió. To sú jediné dva kanály kde sa dostanú k slovu liberáli, skutoční konzervatívci a ľavica.

Neobávate sa niekedy, že váš kritický postoj bude mať pre vás nepríjemné následky?

Nemám žiadny džob, o ktorý by som mohla prísť, som už len emeritná profesorka z New Yorku. V tomto zmysle sa nemám čoho báť. Ani keď si pustím rádio či televíziu, nebojím sa – to sa tak či tak nebojím – len mi je z toho nanič.

Vo svete, osobitne v Nemecku, sa často citujú vaše kritické slová na adresu Orbána. Máte podobne silný hlas aj v Maďarsku?

To neviem posúdiť. Plno ľudí ma na ulici zastavuje, a hovoria mi, máme ťa radi, len zostaň, aká si. Ale istotne je to len maličká menšina. Väčšina ma pravdepodobne vidí negatívne. Viem, že stretávam aj týchto ľudí, ale tí so mnou nehovoria. Takže ich nepoznám.

Do akej miery sa situácia v Budapešti líši od zvyšku krajiny?

Miklós Horthy nazval pred sto rokmi Budapešť “hriešnym mestom”. Pretože tu ľudia odjakživa preferovali liberalizmus. Keď idem do divadla, na výstavu alebo na koncert, stretávam len ľudí, ktorí si myslia to, čo ja. Kultúra je a bola v Maďarsku vždy liberálna a ľavicová. Ostatne, aj konzervatívny postoj je tu považovaný za liberálny.

Akú robí vláda kultúrnu politiku?

Fidesz nerobí žiadnu kultúrnu politiku. Jediná kultúrna politika spočíva v tom, že do všetkých možných pozícií obsadzuje svojich ľudí. Ale tí, čo sú lojálni k Fideszu, sú všetko treťo-, štvrtoradí ľudia. Kedysi medzi nimi bolo aj pár intelektuálov, ale tí už zo strany odišli.

Ako sa žije umelcom v Maďarsku?

Budapešť je ešte stále veľké kultúrne mesto. Je tu napríklad veľa dobrých divadiel, ale nie sú to tie veľké divadlá. Všade tam, kde sú potrebné peniaze od štátu, sú problémy, napríklad v kinematografii. Ale štát by nemal ovplyvňovať to, ktoré diela vzniknú a dostanú sa na verejnosť.

Čo je hnacou silou politika Orbána?

Rozmýšľa ako východný despota. Z celej krajiny chce urobiť vlastný pomník. Preto sa stavia toľko štadiónov – za miliardy forintov, na futbal, ktorý neexistuje. Teraz chce Orbán postaviť letisko vo svojom maličkom rodisku. Sú to absolutistické maniere: všetko musí odrážať jeho veľkosť. Ešte aj minulosť manipuluje novými stavbami, novými sochami a permanentne sa meniacimi názvami ulíc. Bývam stále v tom istom byte, ale na štyroch rôznych uliciach. Ešte stále je práve úradujúci primátor veľkým krstiteľom ulíc. Odníma mená a rozdáva mená. Napríklad Rooseveltovo námestie už nie je Rooseveltovo námestie, aj Námestie Republiky už premenovali.

Akou krajinou je Maďarsko za Orbána?

Za Horthyho bolo Maďarsko krajinou vrchnosti, za Kádára tiež. Teraz sa vraciame k štátu vrchnosti. To, čo Orbán v tejto chvíli robí, je kombinácia z admirála Horthyho a Jánosa Kádára. Všetko zoštátňuje – tak ako sa patrilo za socializmu. Súkromný majetok sa toleruje len vtedy, ak patrí jeho obľúbencom. Jeho propaganda sa zasa ponáša na Horthyho propagandu z tridsiatych rokov.

Chceli by ste mať v maďarskej politike viac filozofov?

Intelektuáli a filozofi by nemali mať v politike vedúce posty. Nemajú zmysel pre politiku, nemajú zmysel pre kompromisy. Nech sú poradcovia, ale nemali by sami zastávať úrady. V opozícii však máme slušných mladých politikov, ktorí vedia presvedčivo hovoriť a majú politický talent. Sú v menšine, ale existujú. Ale či niekto naozaj má politický talent, to sa dá zistiť, až keď sa dostane do funkcie. Dovtedy vidíme len to, že sú to dobrí ľudia a že dobre uvažujú.

Politik nemôže hovoriť, čo má na srdci. To nie je politika.

Bývalý premiér Ferenc Gyurcsány kandidoval ako šéf opozičného zväzku. Raz ste o ňom povedali, že je slušný človek, ale nie dobrý politik.

Áno, politik je to zlý. Nedávno som ho v televízii počula povedať: “Čo mám na srdci, to mám aj na jazyku.” Hovorím si – Pane na nebi! Politik nemôže hovoriť, čo má na srdci. To nie je politika. Nemá síce hovoriť ani opak, nemá klamať, ale všetko nemôže vysloviť. Z toho vidieť, že nemá ani tušenia o diplomacii. Napriek tomu je to slušný človek.

Ako vyzerá budúcnosť Maďarska?

Bojím sa, že po týchto voľbách nastane skôr či neskôr ten najhorší scenár: vzbura proti vláde. Z toho mám strach. Pretože je možné, že v nej budú mať hlavné slovo pravicoví extrémisti.

Na Ukrajine vybuchuje násilie. Viete si to predstaviť aj v Maďarsku?

Je možné, že sa stane to, čo sa stalo na Ukrajine. Pochopiteľne, udeje sa to inak, v Maďarsku nemáme problém odlišných národných nárokov a nemáme tu podstatnejšie náboženské rozdiely. Ale 20 percent obyvateľstva žije pod existenčným minimom – a v budúcnosti na tom budú ešte horšie. Ľudia sa jednoducho môžu vzbúriť od hladu.

Rozhovor, ktorý viedol Kaspar Heinrich vyšiel v týždenníku Die Zeit.