Benzín sa už nesie / Esej

Fašizmus v Rusku dvíha hlavu. Presnejšie povedané, už ju zdvihol – a nie jednu. Je to sedemhlavá hydra. Hlavy sa kývajú na tučných dlhých krkoch ako odveká folklórna postava. Je v nich čosi až boľavo príťažlivé, opojné ako je opojná krv – sú to hlúpučké, vľúdne, podmanivé trdlá, dobrácke ožrančatá, uslintané, s vyplazenými jazykmi, búchajú o seba navzájom, udierajú sa s komickým pobúrením, srandovne sa vadia a potom zasa na znak zhody navzájom jazykmi lížu.

Nesklonená hlava

Majú čosi z teletubies, čo si dali narásť mohutné brady, alebo sa, naopak, vystrihali dohola a našli zaľúbenie v čierno-bielo-červených odtienkoch farieb, vzoroch poznávacích znamení. Ale nad základným nevkusom im srdce káže otriasať sa a tuhnúť, fyziognómiu im mŕšti kŕč – najprv z nepochopenia – čože to s nami robia? – potom z horkosti a zúfalstva – dokedy sa toto všetko dá znášať? A potom, keď vrodenú prostotu znásobia zatrpknutosťou, svätosť nenávisťou – začínajú poľovať na škodlivý hmyz, čo im behá po celom tele.
Banditi – opričníci – fašisti. Rýchlo sa krúti koleso súčasných dejín. Ešte včera sa zdalo, že krajina sa topí v živle známostí a to škaredé počasie aj so zhoreniskami na okrajoch jej bolo súdené na dlhé roky.

Ale ako v rozprávke, v jednej chvíli sa všetko zázrakom zmenilo, a už je tu družina Ivana cára a už železnou rukou chytá pod krk chudobnejúcu, v horúčkovitých rokoch zbohatnutú pospolitosť zdemoralizovaných masiek, a na popovej scéne otvára kluby strachu. Ešte doslova dnes ráno sa zdalo, že už niet kam ísť, všetci von, konečná. Lenže čuduj sa svete! Železná päsť sa stáva menej a menej výbavou pijavice a hrdloreza – a viac a viac pchá peniaze do vreciek svojich vlastníkov, a na to predsa len musí roztiahnuť prsty. Namiesto päste zostalo zdanie päste: prísny, trestajúci, ale nie dokonalý úrad.

Kult ľudu

A vtedy dvíha hlavu fašizmus. Hoci, presnejšie povedané, nikdy ju nesklonil. Iba sedemhlavá hydra jednoducho stála v zálohe ako krížnik – kŕmená utopickými plodmi marxizmu-leninizmu. Z tej stravy jej trhalo črevá, schudla. A zabudlo sa na ňu. Pritom kedysi, sto rokov dozadu, jedla z pánskeho, ba cárskeho stola. Cár Nikolaj miloval toto publikum, nežne mu šuškal: čierna sotňa. Čierna sotňa bola posledným ochranným glejtom romanovovského impéria, lúčom svetla v temnom, liberálmi sa hemžiacom cárstve.

Keď nadišli hrozné dni, inteligencia sa zriekla zbožného vzývania ľudu, spustila na draka krupobitie slov a kliatob, nadávala mu do trpákov. A potom po druhý raz, keď sa zrútil Sovietsky zväz, inteligencia odmietla kult ľudu, ten uslintaný bozk Stalina s Kristom – a toto odrieknutie ju stálo jej vlastnú smrť. Takže teraz je petrolej k dispozícii, historické paralely poskladané do stabilného systému.

Prehrali sme Tretiu svetovú vojnu, ktorú sme nedopatrením považovali za studenú. Tak ako Nemcov, aj nás okradli o Alsasko-Lotrinsko, o chutné kúsky slnečných polostrovov. Ponížili a potupili nás sfušovanými liberálnymi reformami, ukrajinským hašterením o Čiernomorskú flotilu. Produkt západného potratu – demokraciu – sme pochovali za súhlasného hučania davu. Označili sme nových a spomenuli si na starých nepriateľov – vonkajších aj vnútorných. Železnú moc premkol panický strach z oranžových exkrementov – to nám pomohlo raz dva pochopiť Ameriku aj Európu. Zbavili sme sa ilúzií. Šli sme sa  do chrámu kajať – ale tam nikto nečakal na naše pokánie.

Čistá rasa

Rosenberg si kedysi vybral z ideí Čiernej sotne tému čistej rasy. Teraz je na nás, aby sme sa učili očisťovať krv, zakladať bojové družiny. K Bohu máme zo všetkých najbližšie. Nájdeme si ho! V spore Rusa s Nerusom chyť stranu Rusovi, aj keby nemal pravdu. Svätá Rus je vyššie než všetko ostatné.
Presvedčivé. Zrozumiteľné. Spoľahlivé. Veď bijú cudzích. Dobrosrdečný rasizmus. Ľuďom sa páči. Polícia sa usmieva – chápe.

Železný kyjak z vreca von – v spoločnosti dokonale ľahostajných idiotov, neuvedomených ctiteľov štokholmského syndrómu. Hlava nefunguje. Spojiť sa s mocou podľa Geršenzonovho vzoru? Aby nás bodákmi chránila pred starostlivo vypestovanou hydrou? Ešte to!

Objednali ste si petrolej? Je prichystaný.

Text vyšiel v slovenskom preklade v prílohe Fórum denníku SME, v českom preklade v časopise Respekt.