Britský historik Tony Judt ponúka nevšedný pohľad na povojnovú Európu. Recenzuje Erik Tabery. „Nová Evropa, svázaná dohromady znameními a symboly svojí strašné minulosti, je pozoruhodným počinem; ale navždy bude této minulosti splácet hypotéku. Evropská unie může být reakcí na dějiny, ale nikdy je nemůže nahradit, končí knihu Tony Judt.“
viac »
Le Nouvel Observateur si povolal na tému Barmy expertku. V die tageszeitung Andrej Kurkov už nemá žiadne ilúzie o politikoch Oranžovej revolúcie. Observator Cultural predstavuje moldavskú dramatičku, ktorá prerazila vo svete hrou Fuck you, Eu.ro.Pa. Iránsku bombu treba brať vážne, tvrdí vo Welte André Glucksmann.
„Není pochyb o tom, že krása je jedním z nejdůležitějších poselství, jakých se kdy lidstvu dostalo.“ Píše Jiři Kratochvil. „Vtip je ovšem v tom, že to poselství je zašifrováno, a jsem přesvědčen o tom, že nikomu se ho nikdy nepodaří dešifrovat.“
viac »
V Harvard Magazine chce Stephen Greenblatt od vedcov tretinku odvahy riskovať. V New Yorkeri Garry Kasparov vysvetľuje, prečo ešte nie je mŕtvy. VAdn cultura zasa vysvetľuje spisovateľ Martin Caparros, čím sa vyznačuje literárna reportáž. V Nouvel Obs sa Hans Magnus Enzensberger pasoval na zúčastneného pozorovateľa roku 68. Vo Weltwoche dáva Björn Lomborg prednosť motýľom pred medveďmi. New York Times majú portrét Michaela Hanekeho ako ministra strachu. Novaja Gazeta je znechutená z nového ruského dejepisu.
Aktualizované každú stredu o 14.30 h
V Respekte sa americká novinárka Dinah Spritzer chváli Čechov za nebojachtivosť. Gazeta Wyborcza sa teší z českého tepla v poľských filmoch. Koniec smútkom! .týždeň bráni Maďarov vyhnaných za Dunaj. V Standarde ekológ Björn Lomborg ráta ľadových medveďov. V Reflexe spisovateľka Kateřina Janouch vzdychá, že feminizmus je asexuálny. V SME si Irena Brežná vychutnala kariéru hochšpatlera Jozefa M. Rydla. Film Andrzeja Wajdu o Katyni nie je originálny, ale napriek tomu užitočný, myslí si Przekroj.
Mario Vargas Llosa vzdychá nad nezamýšľanými obeťami slobody prejavu, slušnosťou a súkromnou sférou. V Španielsku prednedávnom skonfiškovali satirický časopis, ktorý uverejnil zhadzujúcu karikatúru následníka trónu a jeho manželky.
viac »
Kniha Žo Langerovej Vtedy v Bratislave netrpí spomienkovou sentimentalitou ani ukrivdenosťou a ako každá dobrá literatúra, svojím myšlienkovým záberom presahuje hranice danej témy. Recenzuje Pavel Vilikovský. „Žo Langerová úprimne hovorí o výkyvoch a krízach, ktorými prechádzal jej vzťah k manželovi, nezatajuje ani vlastné chyby a nedostatky, no napriek pomerne včasnému citovému vytriezveniu a neraz i svojmu presvedčeniu zostáva voči prenasledovanému mužovi lojálna.“
viac »Stret dvoch hodnotových svetov – rozdiel medzi politikou Bélu Bugára a Miklósa Duraya. Aký majú vzťah k Bratislave? A aký k Budapešti? Píše László Szigeti.
viac »Demokracia v ázijských štátoch zvíťazila, niekedy napriek americkej politike, myslí si Ian Buruma.
viac »
V Le Monde globalizácia vzkriesila starý sen o svete bez hraníc a filozof Yves Charles Zarka to nevíta. The Guardian neoslavuje výročie smajlíkov. V Spiegeli Online vysvetľuje Bernhard Schlink, čo ho bolí na nemeckom ministrovi obrany. V Die Zeite opisuje srbský spisovateľ Vladimir Arsenijević nenávisť svojich krajanov ku kosovským Albáncom. V Corriere della Sera André Glucksmann kričí, že nežijeme vo vojne kultúr.